I. ÚS 12/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – I. ÚS 12/1997

Ústavný súd, dátum 26.02.1997, sp.zn. I. ÚS 12/1997

I. ÚS 12/1997 26.2.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/58b48140-0c2a-4b11-abcd-966c1aa28173/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20I.%20%C3%9AS%2012_97.pdf SLOVENSKÁ REPUBLIKA I. ÚS 12/97

UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 1997 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , bytom vo veci porušenia jeho základných práv upravených v čl. 12 ods. 1. 2 a 4. čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 16. čl. 17 ods. 2. čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Odôvodnenie:

Ústavný súd Slovenskej republiky dostal 4. februára 1997 podanie , bytom označené ako: "Sťažnosť". Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ navrhol začať takéto konanie ústavného súdu: "v zmysle článku 127 Ústavy Slovenskej republiky a s poukazom na článok 130 ods. 1 písmeno f) Ústavy”, a to proti "právoplatnému rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom - spisová značka 1 T 71/96 - zo dňa 5. 6. 1996 potvrdeného v odvolacom konaní Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením pod číslom 5 To 486/96 zo dňa 13. novembra 1996 pre porušenie základných práv a slobôd mňa ako občana Slovenskej republiky vyplývajúcich mi z Ústavy Slovenskej republiky...", keďže: "Mám za to. že boli naplnené podmienky ustanovenia článku 127 Ústavy Slovenskej republiky v plnom rozsahu". Sťažovateľ požiadal, aby v konaní o ústavnej sťažnosti ústavný súd: "dôsledne preskúmal danú sťažnosť a svojím konštatovaním dal človeku zákonnú možnosť, i keď proti štátu minimálnej ochrany, kde práve kvôli nepodvoľnosti a podľa pracovníkov orgánov finančnej polície expozitúra Banská Bystrica, štátnosť ohrozujúcim možnostiam v ustanoveniach čl. 46 Ústavy SR. mám byť v prezentovanom záujme štátu pozbavený slobody a zbavený všetkých práv... i keď som sa ničoho protiprávneho nedopustil a nie som si protiprávneho konania vedomý”.

Vychádzajúc z čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky je konanie o ústavných sťažnostiach upravené v §49 až 58 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. Prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom predpokladá splnenie niektorých náležitostí ustanovených v citovaných ustanoveniach ústavy a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 381993 Z. z., pričom nesplnenie ktorejkoľvek z nich má za následok jej odmietnutie Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Jednou z predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti je. že musí smerovať proti právoplatnému rozhodnutiu niektorého z tých orgánov, ktoré sú vymenované v čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým boli porušené základné práva alebo slobody občanov, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ označil ako orgány štátnej správy Slovenskej republiky Okresný súd v Žiari nad Hronom a Krajský súd v Banskej Bystrici a ako právoplatné rozhodnutia orgánov štátnej správy ich rozsudky (1 T 71/96 a 5 To 489/96) . Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti a vo väzbe na označené rozhodnutia všeobecných súdov konštatuje, že všeobecné súdy nie je možné považovať ani za ústredné orgány štátnej správy podľa zákona SNR č. 347/ 1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov a ani za miestne orgány štátnej správy podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy. Tým je zároveň vylúčené, aby rozhodoval o ich rozhodnutiach.

Tento nedostatok ústavnej sťažnosti (vzhľadom na jej zameranie a povahu práv, porušenie ktorých sa ňou namieta) nie je možné odstrániť ani výzvou ústavného súdu na jej doplnenie a spresnenie. Nesplnenie zákonom predpísanej náležitosti ústavnej sťažnosti však vylučuje ďalšie konanie ústavného súdu o nej. a preto bolo rozhodnuté o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.

Poučeni e: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Tibor Š a f á r i k Oľg predseda senátu