I. ÚS 14/1996 - iSpis

I. ÚS 14/1996 19.2.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/4ba8ba12-7405-47e6-8e0e-0e8589f0a7e0/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20zastaven%C3%AD%20I.%20%C3%9AS%2014_96.pdf I. ÚS 14/96

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE Ús ta vného súdu Slovenskej republ i ky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu konanom 19. februára 1997 prerokoval podmienky ďalšieho postupu o podnete Rímsko-katolíckeho biskupstva v Nitre, zastúpeného JUDr. Eduardom Jurovatým, advokátom, Nitra, F. Mojtu 10 vo veci porušenia základných práv upravených v čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1 a 3 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Konanie o podnete Rímsko-katolíckeho biskupstva v Nitre zastavuje.

Odôvo dnenie :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") bol 12. januára 1996 doručený podnet Rímsko-katolíckeho biskupstva v Nitre, zastúpeného JUDr. Eduardom Jurovatým, advokátom, Nitra, F. Mojtu 10 (ďalej len "navrhovateľ") .

Uviedol v ňom, že ako výlučný vlastník nehnuteľností vedených na pre kat. úz. ako parc. č.

ktorých celková výmera je 31,8216 ha, ktoré sa nachádzajú v areáli a ktorých sa dotýka zák. č. 199/1995 Z. z., a to konkrétne ustanovenie § 141 ods. 4, 5 sa cíti poškodený na svojich vlastníckych právach k týmto nehnuteľnostiam. V tej súvislosti namietal porušenie ústavného práva rovnosti subjektov zakotveného v čl. 12 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože cit. zák. neoprávnene zvýhodňuje jeden právny subjekt na úkor druhého tým, že umožňuje poskytnutie neprimeranej peňažnej náhrady v prípade vyvlastnenia pozemkov.

V ďalšej časti podnetu navrhovateľ namietal porušenie čl. 13 ods. 1 a 3 a čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy tým, že vyvlastňovacia náhrada za vyvlastnenie pozemkov zastavaných stavbami je podľa § 141 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov podstatne nižšia ako u iných pozemkov (najmä nezastavaných) . V súvislosti s tým uviedol, že dolná hranica peňažnej náhrady podľa § 141 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z. za vyvlastnenie pozemkov je päťkrát nižšia a horná hranica viac ako sedemdesiatkrát nižšia oproti náhradám za vyvlastnenie podľa vyhlášky č. 465/1991 Zb. Vo vzťahu k navrhovateľovi je podľa neho hrubo porušený čl. 12 ods. 1 ústavy, ktorý upravuje "princíp absolútnej právnej rovnosti právnych subjektov. Tento právny princíp je jedným zo základných princípov zvrchovaného, demokratického a právneho štátu, tak ako sa to uvádza v čl. 1 ústavy.".

Podľa § 31a) ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku. Pre potreby konania pred ústavným súdom prichádza v danom prípade do úvahy primerané použitie ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O. s. p.") , podľa ktorého kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať (podmienky konania) . V prípade, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.) .

Vo veci ďalšieho postupu v konaní o podnete navrhovateľa, ktorý v ňom namietal porušenie práv upravených v citovaných ustanoveniach ústavy, bola pre ústavný súd rozhodujúca skutočnosť, že v dôsledku vyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (č. 286/1996 Z. z. uverejnený 9. októbra 1996) stratilo v tento deň účinnosť ustanovenie § 141 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z. Z hľadiska konania pred ústavným súdom tým ex lege zanikol dôvod, ktorý popri iných viedol k prijatiu podnetu navrhovateľa na konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. Inými slovami povedané, stratou účinnosti ustanovenia § 141 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z. zanikla dovtedy existujúca príčinná súvislosť medzi konaním Národnej rady Slovenskej republiky ako jediného zákonodarného orgánu v Slovenskej republike a namietaným porušením viacerých ústavných práv upravených v ústave.

Ústavný súd ako súdny orgán ochrany ústavnosti môže konať a rozhodovať o podnetoch iba vtedy, ak trvalé existujú podmienky konania, ktoré opodstatnene odôvodňovali jeho prijatie na konanie pred ústavným súdom a rozhodnutie vo veci samej. Keďže v danom prípade ide o taký nedostatok podmienok konania pred ústavným súdom, ktorý nemožno odstrániť a ktorý vylučuje samú podstatu opodstatnenosti konania pred ním, t. j. ochranu ústavnosti, bolo potrebné konanie o podnete navrhovateľa zastaviť.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 1997

Za správnosť opísaného JUDr. Tibor Šafárik

textu: predseda senátu