I. ÚS 16/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – I. ÚS 16/1997

Ústavný súd, dátum 26.02.1997, sp.zn. I. ÚS 16/1997

I. ÚS 16/1997 26.2.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/ed61582f-6305-4d77-92a4-a757688bf699/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20I.%20%C3%9AS%2016_97.pdf SLOVENSKÁ REPUBLIKA I. ÚS 16/97

UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu konanom 26. februára 1997 predbežne prerokoval ústavnú stažnosť , bytom proti právoplatnému rozsudku Mestského súdu v Bratislave sp. z n . 8 Co 67/95, a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť. o d m i e t a pre neprísl ušnosť. Ústavného súdu Slovenskej republiky na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") bolo 19. januára 1996 doručené podanie o platnosť, výpovede z pracovného pomeru danej organizáciou.

Z obsahu tohoto podania vyplynulo, že sťažovateľovi bola daná výpoveď podľa § 46 ods. 1 písm. a) , c) Zákonníka práce, a to z dôvodu jeho nadbytočnosti v Československej komisii pre atómovú energiu Praha (ďalej len "ČSKAE") , kde pracoval ako lokalitný inšpektor na Atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach. Dôvod nadbytočnosti súvisel s príkazom predsedu ČSKAE č. 5/1992 z 30. novembra 1992 o novej organizačnej štruktúre a systemizác ii tejto organizácie vydaným v súvislosti so situáciou, ktorá mala nastať zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Pracovný pomer sťažovateľa mal skončiť 28. februára 1993. Ako dôkaz o tejto skutočnosti doložil listinu, ktorá nie je úradným tlačivom organizácie, ale je opatrená odtlačkom úradnej pečiatky ČS K A E . je na nej uvedené meno predseda ČSKAE a nečitateľný podpis. Ako adresát je uvedený s označením miesta "zde". Z obsahu "výpovede” vyplynulo, že výpovedná lehota začala plynúť 1. decembra 1992 a mala skončiť 28. februára 1993, pokiaľ na základe dohody pracovný pomer nemal skončiť skôr. Z dôvodu dania výpovede z tzv. organizačných dôvodov požiadal 15. decembra 1992 zamestnávateľskú organizáciu o vyplatenie odstupného.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že 4. januára 1993 bol informovaný , ktorý bol poverený vedením nového ústredného úradu štátnej správy - Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky ako nástupníckej organizácie Československej komisie pre atómovú energiu Praha, že tento úrad je nástupníckou organizáciou ČSKAE, a okrem iného prechádzajú na ňu práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov ôsmich lokálitných inšpektorov v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach. Teda aj tie, ktoré sa týkali pracovného pomeru navrhovateľa.

Podľa sťažovateľa bola ním spomínaná výpoveď ČSKAE platná, a on sám pred uplynutím výpovednej doby (t.j. do 28. februára 1993) nepodpísal žiadnu novú pracovnú dohodu s nástupn íc kou organizáciou.

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky však neuznal platnosť výpovede z pracovného pomeru a trval na tom, že pracovnoprávny vzťah navrhovateľa trvá aj naďalej.

Sťažovateľ sa preto návrhom podaným na Obvodnom súde Bratislava II. 20. apríla 1993 domáhal vyslovenia platnosti výpovede z pracovného pomeru. Obvodný súd Bratislava II. rozsudkom sp. zn. 15 C 73/93 zo 7. decembra 1994 zamietol návrh v celom rozsahu, proti ktorému sa sťažovateľ odvolal a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať odporcu na zaplatenie odstupného.

Mestský súd v Bratislave, ako odvolací súd, rozsudkom sp. z n . 8 Co 67/95 zo 7. júna 1995 potvrdil prvostupňový rozsudok vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že jednak navrhovateľ, ktorý uplatňoval svojím návrhom určenie platnosti výpovede, nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. a jednak tým, že právne úkony Československej komisie pre atómovú energiu smerujúce k zániku pracovného pomeru s navrhovateľom v súvislosti so zánikom ČSFR je nutné považovať za právne úkony vykonané v rozpore s ústavným zákonom č. 624/1992 Zb., pretože podľa č l . 2 písm. d) tohto ústavného zákona uplynutím 31.12.1992 končia pracovné pomery pracovníkov štátnych orgánov a organizácií uvedených v čl. 1; to neplatí, pokiaľ sa podľa zákonov Českej republiky a Slovenskej republiky alebo podľa dohôd medzi Českou republikou a Slovenskou republikou stávajú títo pracovníci 1. januárom 1993 pracovníkmi štátnych orgánov a organizácií Českej republiky alebo štátnych orgánov a organizácií Slovenskej republiky.

Podľa § 21a zákona č. 2/1993 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre oblasť jadr ového dozoru. Podľa článku II tohoto zákona na Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov v Československej komisii pre atómovú energiu, týkajúce sa inšpektorov v lokalitách jadrových elektrární Slovenskej republiky. Sťažovateľ však bol toho názoru, že tento rozsudok odvolacieho súdu je chybný, 30. novembra 1992 dostal právoplatnú výpoveď, keďže ústavný zákon, o ktorý sa opiera tento rozsudok v čase doručenia výpovede neexistoval (bol vyhlásený v Zbierke zákonov až 29. decembra 1992) a teda zamestnávateľ nemohol 30. januára 1992 konať proti tomuto zákonu, nástupnícka organizácia bola zriadená zákonom č. 2/1993 Z.z., ktorý bol prijatý 16. decembra 1992 a delimitačný protokol o delimitácii majetku a pracovníkov ČSKAE bol podpísaný až 29. decembra 1992.

Na základe týchto námietok žiadal, aby ústavný súd vyniesol nález, že výpoveď z pracovného pomeru z 30. novembra 1992 daná Československou komisiou pre atómovú energiu v Prahe je právoplatná a v tomto smere "opravil" podľa neho chybný rozsudok Mestského súdu v Bratislave.

Vychádzajúc z obsahu podania ústavný súd ho posúdil ako ústavnú sťažnosť podanú podľa č l . 127 ústavy, pretože zistil, že sťažovateľ sa domáhal preskúmania rozhodnutia určitého štátneho orgánu, a to súdu. Sťažovateľ navrhoval, aby ústavný súd, podľa neho "chybný" rozsudok súdu 2. stupňa, zmenil a sám, na základe dôvodov, ktoré uviedol v návrhu, rozhodol, že výpoveď daná mu jeho bývalým zamestnávateľom je platná.

Pokiaľ ide o rozhodnutia všeobecných súdov, je potrebné uviesť, že ústavný súd nemá právomoc ich preskúmavať vo veci samej, teda v tom zmysle, či právo ktorého sa sťažovateľ domáhal, mu bolo alebo nebolo priznané, alebo či tu také právo je alebo nie je. Ústavný súd nie je oprávnený rušiť rozhodnutia všeobecných súdov, ale ani ich potvrdzovať, prípadne nahradzovať rozhodnutia všeobecných súdov v občianskoprávnych alebo v trestnoprávnych veciach svojimi vlastnými rozhodnutiami.

Takéto konanie ústavného súdu by bolo porušením nezávislosti súdnej moci vykonávanej všeobecnými súdmi upravenej ústavou a bolo by teda v rozpore s princípom ústavnosti, najmä s prihliadnutím na čl. 144 ods. 1 ústavy.

S ohľadom na tieto skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 1997

Za správnosť opísaného textu J U D r . Tibor Šafárik Angela Bandréová predseda senátu