I. ÚS 28/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – I. ÚS 28/1997

Ústavný súd, dátum 07.05.1997, sp.zn. I. ÚS 28/1997

I. ÚS 28/1997 7.5.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/958443bf-ed7e-4653-b3da-19ebe4cab479/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20I.%20%C3%9AS%2028_97.pdf I. ÚS 28/97 SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 1997 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , bytom zastúpeného advokátom JUDr. Lubomírom Mü llerom, Bryksova 939/37, Praha 9, Česká republika, vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Michalovce, uznesením Vojenskej obvodovej prokuratúry Prešov, ako aj vyrozumením Vojenskej obvodovej prokuratúry Prešov o vybavení sťažnosti proti trestnému stíhaniu sťažovateľa a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nepríslušnosť ústavného súdu na prerokovanie veci.

Odôvodnenie:

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd ) dostal 7. apríla 1997 podanie , bytom zastúpeného advokátom JUDr. Lubomírom Mullerom, Bryksova 939/37, Praha 9, označené ako: Ústavní stížnost pro porušení základního práva zaručeného článkem 50 odstavcem 5 Ústavy Slovenské republiky s priloženými prílohami. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ bol odvedený na vojenskú základnú službu 15. mája 1992 a 4. októbra 1994 mal na základe povolávacieho rozkazu nastúpiť k jej výkonu k vojenskému útvaru 3521 Žilina. Keďže v období medzi odvodom sťažovateľa a jeho nástupom na vojenskú službu u neho došlo k vzniku náboženského presvedčenia, ktoré mu bránilo v jej vykonaní, sťažovateľ túto ani nenastúpil, za čo ho Vojenský obvodový súd v Prešove podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne. Po odpykaní trestu (v dobe od 6. 3. 1995 do 27. 9. 1995) však sťažovateľ dostal 2. 1. 1997 ďalší povolávací rozkaz, podľa ktorého mal opätovne nastúpiť na vojenskú základnú službu, tentokrát do vojenského útvaru 5958 Rimavská Sobota. Keďže sťažovateľ nenastúpil na vojenskú službu ani na základe tohoto povolávacieho rozkazu, uznesením Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Michalovciach z 5. februára 1997 (č. VP-68/20-MI-1997) bolo proti nemu vznesené obvinenie pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona. Toto uznesenie napadol sťažovateľ 6. februára 1997 písomnou sťažnosťou, ktorú však Vojenská obvodová prokuratúra Prešov 12. februára 1997 zamietla podľa § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pretože ju nepovažovala za dôvodnú (č. OPv 41/97) . Rovnakým spôsobom Vojenská obvodová prokuratúra Prešov zareagovala 18. marca 1997 aj na sťažnosť právneho zástupcu sťažovateľa z 23. februára 1997 proti opätovnému trestnému stíhaniu (OPv 41/97-15) .

Sťažovateľ požiadal, aby Ústavný súd Slovenskej republiky o jeho podaní konal ako o ústavnej sťažnosti a po jej prerokovaní vyhlásil nález, na základe ktorého: Usnesení Okresního úradu vyšetřování Michalovce sp. zn. VP-68/20-MI-1997 ze dne 5. 2. 1997, usnesení Vojenské obvodové prokuratury sp. zn. OPv 41/97 ze dne 12. 2. 1997 a vyrozumení Vojenské obvodové prokuratury sp. zn. OPv 41/97-15 ze dne 18. 3. 1997 se zrušují .

I.

Vychádzajúc z čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky je konanie o ústavných sťažnostiach pred ústavným súdom upravené v § 49 až 58 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. Prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom predpokladá splnenie viacerých náležitostí uvedených v citovaných ustanoveniach ústavy a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z., pričom nesplnenie ktorejkoľvek z nich má za následok jej odmietnutie ústavným súdom.

Jednou zo zákonom predpísaných náležitostí konania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti je, že musí smerovať proti právoplatnému rozhodnutiu niektorého z tých orgánov, ktoré sú vymenované v čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. proti právoplatnému rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, miestneho orgánu štátnej správy alebo orgánu územnej samosprávy.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti o. i. preskúmal, či ním označené štátne orgány možno považovať za orgány štátnej správy Slovenskej republiky a ich rozhodnutia za právoplatné rozhodnutia orgánov štátnej správy, na konanie o ktorých je ústavný súd príslušný podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a došiel k názoru, že tomu tak nie je.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 226/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov totiž (s účinnosťou od 4. 7. 1996) nezaraďuje okresné úrady vyšetrovania Policajného zboru a ani vojenské obvodové prokuratúry medzi miestne orgány štátnej správy Slovenskej republiky. Medzi miestne orgány štátnej správy nezaraďuje vojenskú obvodovú prokuratúru ani zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre (s účinnosťou od 1. novembra 1996) .

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ vôbec neoznačil orgán štátnej správy Slovenskej republiky, právoplatnými rozhodnutiami ktorého by sa ústavný súd mohol zaoberať v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky. Nesplnenie zákonom predpísanej náležitosti konania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti však vylučuje ďalšie konanie ústavného súdu o nej a predstavuje dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z. Preto bolo rozhodnuté o jej odmietnutí pre nepríslušnosť ústavného súdu na prerokovanie veci.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard R a p a n t O ľe predseda senátu