I. ÚS 38/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – I. ÚS 38/1997

Ústavný súd, dátum 24.06.1997, sp.zn. I. ÚS 38/1997

I. ÚS 38/1997 24.6.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/8d019760-f284-43fc-bb88-1dc3717d2d46/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20I.%20%C3%9AS%2038_97.pdf I. ÚS 38/97 SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu konanom 24. júna 1997 predbežne prerokoval podnet , bytom vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím Obvodného súdu Košice 1 v konaní sp. zn. 46 C 749/92, Krajského súdu v Košiciach ako súdu odvolacieho v konaní sp. zn. 11 Co 437/95 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho v konaní sp. zn. 3 Cdo 155/96 a takto

rozhodol:

Podnet odmieta pre nepríslušnost’ Ústavného súdu Slovenskej republiky na prerokovanie veci.

Odôvodnenie:

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd ) dostal 6. mája 1997 podanie , bytom označené ako podnet podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Svoj podnet navrhovateľka doplnila ďalším podaním z 23. mája 1997. Z obsahu podnetov, ako aj z pripojených príloh vyplynulo, že navrhovateľka sa súdnou cestou domáhala nahradenia prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy u žalovanej . Podľa názoru navrhovateľky povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu žalovanej vznikla na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorú s ňou navrhovateľka uzavrela 9. októbra 1991.

Navrhovateľka sa svojho práva domáhala jednak na Obvodnom súde Košice 1 (ktorý jej návrh zamietol) , ďalej na Krajskom súde v Košiciach (ktorý ako súd odvolací napadnutý rozsudok prvostupňového súdu potvrdil) a napokon na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ktorý ako súd dovolací jej dovolanie zamietol) .

Navrhovateľka namietala, že postupom označených všeobecných súdov pri výklade a aj praktickom uplatnení § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka v jej prípade došlo k retroaktivite, napriek tomu, že: súdy tohto demokratického právneho štátu nemohli preto retroaktivne aplikovať ustanovenie §-u 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. právne účinného od 1. 1. 1992 . Uvedeným postupom takisto došlo k porušeniu mojich majetkových práv .

Navrhovateľka požiadala, aby ústavný súd v konaní o podnete preskúmal: ústavnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 12. 1996 číslo konania 3 Cdo 155/96 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Košice zo dňa 28. mája 1996, číslo konania 11 Co 437/95 a rozsudku Obvodného súdu Košice 1 zo dňa 17. mája 1995, číslo konania 46 C 749/92, s ktorými došlo k porušeniu mojich práv ako fyzickej osoby a následne vyslovil, že označenými rozhodnutiami: došlo k porušeniu základných ľudských práv v článku 20 ods. 3 Ústavy , ako aj k porušeniu základných ustanovení článku 1 Ústavy SR .

Ústavný súd je podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných súdov Slovenskej republiky, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania (čl. 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo slobode neposkytuje právny predpis Slovenskej republiky žiadnu ochranu využitím opravného prostriedku. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z., ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Podstata podnetu navrhovateľky smerovala k tomu, aby Ústavný súd Slovenskej republiky preskúmal postup a spôsob, akým ňou označené všeobecné súdy v prvostupňovom, odvolacom a dovolacom konaní vykladali a aj uplatňovali (z hľadiska intertemporálneho) ustanovenie § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb., právne účinného od 1. januára 1992. Namietajúc takýto postup všeobecných súdov navrhovateľka požiadala o preskúmanie ústavnosti označených rozsudkov Obvodného súdu Košice 1, Krajského súdu Košice a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Ústava Slovenskej republiky vo svojej siedmej hlave označenej ako Súdna moc konštituuje vzťah ústavného súdu a všeobecných súdov ako dvoch samostatných a vzájomne nezávislých zložiek súdnej moci v Slovenskej republike. Samostatnosť oboch zložiek súdnej moci sa prejavuje v tom, že každá z nich má ústavou a zákonmi vymedzenú svoju vecnú pôsobnosť, ktorú vykonáva samostatne a bez spoluúčasti druhej zložky. Ústavný súd preto nie je oprávnený konať a rozhodovať o veciach, ktoré sú zverené do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy) a všeobecné súdy nie sú oprávnené konať a rozhodovať o veciach, ktoré sú zverené do rozhodovacej právomoci ústavného súdu (čl. 125 až 129 ústavy) . Ani Ústava Slovenskej republiky a ani zákonná úprava sústavy všeobecných súdov a ústavného súdu neurčujú nadradenosť ústavného súdu nad všeobecnými súdmi, takže ho nemožno považovať za nadriadený všeobecným súdom. Ústavný súd nie je z tohto dôvodu oprávnený preskúmavať, potvrdzovať, či dokonca zrušovať procesné rozhodnutia a ani rozhodnutia vo veci samej prijaté všeobecnými súdmi, keďže takáto právomoc patrí výlučne odvolacím, resp. dovolacím súdom v sústave všeobecných súdov. Z dôvodu svojej nepríslušnosti ústavný súd nie je oprávnený v konaní o podnete fyzickej osoby určiť, ktorý hmotnoprávny predpis mal tvoriť základ pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej, akým spôsobom ho mal súd vykladať a uplatňovať, ani zrušiť alebo potvrdiť rozhodnutia všeobecných súdov. Podnet navrhovateľky bol preto odmietnutý pre nepríslušnost’ Ústavného súdu Slovenskej republiky na prerokovanie veci.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard R a p a n t Oľga predseda senátu