I. ÚS 64/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – I. ÚS 64/1997

Ústavný súd, dátum 08.10.1997, sp.zn. I. ÚS 64/1997

I. ÚS 64/1997 8.10.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/97d906c8-1f01-4db9-a041-3b8a2c6810b0/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20I.%20%C3%9AS%2064_97.pdf I. ÚS 64/97 SLOVENSKÁ REPUBLI KA

UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu konanom 8. októbra 1997 predbežne prerokoval podnet , bytom v č. vo veci výkladu ustanovenia § 783 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, výkladu zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a vo veci porušenia základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom konaním a rozhodnutím Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 12 C 13/96 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 10 Co 3867/96, a takto

rozhodol:

1. Podnet vo veci výkladu ustanovenia § 783 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov odmieta pre nepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky na prerokovanie veci.

2. Podnet vo veci porušenia jej základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom konaním a rozhodnutím všeobecných súdov o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť. Odôvodnenie:

Vychádzajúc z obsahu podania, ktoré bolo Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len ústavný súd ) doručené 31. júla 1997, ústavný súd ho posúdil ako podnet. Jeho pisateľka (ďalej len navrhovateľka ) žiadala, aby ústavný súd vyložil , t.j. vyslovil svoj právny názor na uplatňovanie ustanovenia § 783 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj na uplatňovanie zákona o vedení účtovníctva a bankovníctva . V podnete tiež namietala porušenie svojich ľudských práv , ktoré síce neoznačila ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava ) , ale z obsahu textu vyplynulo, že ide o základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 ústavy) , ktoré ona v konaní pred označenými súdmi ako poškodená navrhla. Podľa jej názoru, nevykonaním ňou navrhnutých dôkazov súdy nemohli dospieť k spravodlivému rozhodnutiu.

K porušeniu tohto práva malo dôjsť ako konaním a rozhodnutím Okresného súdu vo Zvolene vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 12 C 13/96, tak aj Krajským súdom v Banskej Bystrici vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 10 Co 3867/96.

Predmetom sporu pred týmito súdmi bolo vyplatenie peňazí Slovenskou sporiteľňou, a.s., mestskou pobočkou Zvolen na základe predloženia vkladnej knižky (vystavenej na doručiteľa) , ktorá bola navrhovateľke v ten istý deň odcudzená. Navrhovateľka poukazovala v spore na to, že výberový lístok nebol správne vyplnený, lebo, okrem iného, bolo chybne napísané jej priezvisko.

Svoje tvrdenia navrhovateľka doložila dôkazmi, a to dvoma fotokópiami rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 10 Co 3867/96, fotokópiou odpovede Slovenskej sporiteľne z 31.3.1995 na jej sťažnosť v predmetnej veci, fotokópiou dokladu o začatí umorovacieho konania o vkladnej knižke z 21.11.1993 a fotokópiou výberového dokladu z vkladnej knižky, správnosť vyplnenia ktorého v súdnych sporoch namietala.. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti a jeho právomoc je upravená v čl. 125 až 129 a čl. 130 ods. 3 ústavy.

1. Podľa čl. 128 ods. 1 ústavy ústavný súd podáva výklad ústavných zákonov, ak je vec sporná. Bližšie podmienky konania upravujú ustanovenia § 45 až 48 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z.z. (ďalej len zákon č. 38/1993 Z.z.)

Už zo samotného textu i označenia citovaných ustanovení ústavy a zákona Národnej rady Slovenskej republiky je zrejmé, že ústavný súd nepodáva výklad každého zákona, ale len ústavného zákona (ústavy) . Takýto návrh môžu podať len osoby oprávnené (čl. 130 ods. 1 písm. a/ až e/ ústavy a § 46 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 1 písm. a/ až e/ zákona č. 38/1993 Z.z.) . S ohľadom na uvedené ústavný súd nie je teda príslušný na konanie vo veci výkladu zákonov, o čo žiadala navrhovateľka, a preto vec odmietol.

2. Ústavný súd nie je nadriadeným orgánom všeobecných súdov a nie je ani oprávnený preskúmavať zákonnosť postupu v ich konaní a rozhodovaní. Preskúmať môže len také konanie a rozhodnutie všeobecných súdov, ktorým by došlo k porušeniu základných práv, tvoriacich obsah ústavného inštitútu súdnej ochrany (druhá hlava siedmy oddiel ústavy) . Pokiaľ ide o základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré navrhovateľka v podnete namietala, jeho súčasťou nie je povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy označené účastníkmi konania, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú (podobne v rozhodnutí ústavného súdu vedenom pod sp. zn. I. ÚS 75/96) . S ohľadom na uvedené, ústavný súd podnet v celom rozsahu podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 1997

Za správnosť opísaného textu J U Dr. Richard Rapant Angela Bandréová p redseda senát