I. ÚS 66/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – I. ÚS 66/1997

Ústavný súd, dátum 15.10.1997, sp.zn. I. ÚS 66/1997

I. ÚS 66/1997 15.10.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/07790e62-d847-4ebf-9d6d-b9892fe2285b/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20I.%20%C3%9AS%2066_97.pdf SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE Ú s t a v n é h o súdu S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

r

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 15. októbra 1997 predbežne prerokoval podnet

, vo veci porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa

čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky postupom Sekcie justičnej správy Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Podnet odmieta ako zjavne neopodstatnený.

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd ) boli

16. a 17. septembra 1997 doručené podania ,

, s priloženou prílohou, ktoré navrhovateľ označil ako Návrh na začatie

konania . Navrhovateľ v nich o. i. uviedol, že potom, čo ukončil výkon trestu odňatia

slobody, ktorý mu uložil Okresný súd v Prešove (5 T 110/92) , Okresný súd v Spišskej

Novej V si 16. januára 1997 rozhodol o jeho vzatí do väzby (3 T 250/95) . Rozhodnutie

(uznesenie) o vzatí do väzby však súd prijal na neverejnom zasadnutí. Navrhovateľ

v tejto súvislosti uviedol, že: Okresný súd v Spišskej Novej Vsi nielen usvedčil, že ma

berie do väzby bez toho, aby ma postavil pred súdom. Tak porušil ústavy čl. 17, pretože ústava mi zaručuje v čl. 17 len, že ja som bol nezákonne vzatý do väzby na

neverejnom zasadnutí. Okresný súd ma nepostavil pred súd na vypočutie, nemal som

výsluch, ani možnosť, aby som sa vyjadril. Navrhovateľ uviedol, že v súlade s § 72

ods. 2 Trestného poriadku požiadal o prepustenie z väzby a 9. apríla 1997 sa tiež

obrátil na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky s podnetom pre porušenie zákona , v ktorom namietol nezákonnosť svojej väzby z uvedených dôvodov.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (riaditeľka sekcie justičnej správy

) mu 2. septembra 1997 oznámilo (č. j. 2650/97-43/134) , že:

podnet navrhovateľa na podanie sťažnosti pre porušenie zákona vo veci Okresného

súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 3 T 250/95 odložilo ako nedôvodný, lebo nebolo

zistené porušenie zákona .

Navrhovateľ v súvislosti s vybavením svojho podania na Ministerstvo

spravodlivosti uviedol, že: Namietam porušenie svojich základných práv preto, že dňa

2. septembra 1997 orgán štátnej správy jednoznačne nadŕžal Okresnému súdu v

Spišskej Novej Vsi a mňa poškodil aj porušil Ústavu SR čl. 17 , keďže pani riaditeľka

si neuvedomuje, že okresný sudca podľa ústavy a čl. 17 je povinný pred väzbou vypočuť a potom rozhodnúť o väzbe . V dôsledku uvedeného navrhovateľ ústavný súd

požiadal jednak o preskúmanie postupu, resp. rozhodnutia Ministerstva

spravodlivosti, pretože jednoznačne Ministerstvo spravodlivosti nedodržiava

zákonnosť a pritom porušuje Ústavu SR čl. 17 . Vzhľadom na to, že od 16. januára

1997 je podľa neho nezákonne vo väzbe, požiadal tiež, aby ústavný súd: nariadil, aby

ma ihneď prepustili z väzby . Vychádzajúc z obsahu návrhu na začatie konania

ústavný súd ho kvalifikoval ako podnet podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým fyzická osoba namietala porušenie základného práva upraveného

v ustanovení čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky označeným postupom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky. II.

Ústavný súd je podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd jednak skúma,

či spĺňa zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995

Z. z. a či tiež neexistujú iné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného

zákona. Medzi podmienky, splnenie ktorých ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní, patrí aj tá, či podnet nie je zjavne neopodstatnený. Ako ústavný súd už viackrát rozhodol v prípadoch podnetov fyzických alebo právnických osôb: Jedným

z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť

v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky nezistí priamu príčinnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal pisateľ podnetu .

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní podnetu

zisťoval, či existuje priama príčinná súvislosť medzi označeným postupom

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a porušením základného práva

navrhovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky a dospel

k záveru, že tomu tak nie je . Podľa právneho názoru ústavného súdu k porušeniu

základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky môže dôjsť iba konaním alebo rozhodovaním tých orgánov štátu, ktoré sú podľa právnych

predpisov Slovenskej republiky (v tomto prípade podľa príslušných ustanovení

Trestného poriadku) oprávnené rozhodnúť o pozbavení osobnej slobody osoby

rozhodnutím o je j väzbe (podľa § 68 Trestného poriadku sú takými orgánmi súd, resp.

sudca) . Len tieto orgány sú preto spôsobilé aj porušiť právo na osobnú slobodu toho,

kto bol vzatý do väzby, napríklad svojím nezákonným postupom (tak ako to uviedol

navrhovateľ vo svojom podnete na ústavný súd, keď za takýto orgán označil Okresný

súd v Spišskej Novej Vsi) . Iné orgány štátu, odlišné od tých, ktoré sú jedine oprávnené

3 rozhodovať o väzbe preto nemôžu (nie sú schopné) porušiť základné právo na osobnú slobodu upravené v čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovateľ vo svojom podnete však uviedol, že tým orgánom štátu, ktorý porušil uvedené základné právo, je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a ako postup, ktorým došlo k jeho

porušeniu, bol označený spôsob vybavenia navrhovateľovho podnetu na podanie

sťažnosti pre porušenie zákona sekciou justičnej správy Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky.

Nakoľko Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nie je takým orgánom štátu, ktorý je podľa Trestného poriadku oprávnený rozhodovať o väzbe,

nemohlo ani porušiť základné právo navrhovateľa upravené v čl. 17 Ústavy Slovenskej

republiky. Z tohoto dôvodu bol jeho podnet odmietnutý ako zjavne neopodstatnený

podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard Ra

Oľga predseda s

4