I. ÚS 74/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – I. ÚS 74/1997

Ústavný súd, dátum 11.11.1997, sp.zn. I. ÚS 74/1997

I. ÚS 74/1997 11.11.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/ec4f69d7-0a66-401f-a085-18329676a064/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20I.%20%C3%9AS%2074_97.pdf SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 74/97

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu konanom 11. novembra 1997 predbežne prerokoval podnet , , vo veci porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu konaním Obvodného súdu Bratislava 2 a Obvodného súdu Bratislava 5 v období rokov 1980 až 1992 a vo veci porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Obvodného súdu Bratislava 2 (teraz Okresného súdu Bratislava 2) č.k. 15 C 195/96-49, uznesením Mestského súdu v Bratislave (teraz Krajského súdu v Bratislave) č.k. 29 Co 74/97-74 a konaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Okresnej prokuratúry Bratislava 2 v rokoch 1993 až 1997, a takto

rozhodol:

1. Podnet v časti namietajúcej porušenie svojho základného ľudského práva na súdnu ochranu konaním Obvodného súdu Bratislava 3 a Obvodného súdu Bratislava 5 v rokoch 1980 až 1992 odmieta pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

2. Podnet v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu konaním všeobecných súdov a orgánov prokuratúry v rokoch 1993 až 1997 odmieta pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí. Odôvodnenie:

Podanie, ktoré pisateľ poštou doručil Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd ) 23. júna 1997 označil ako sťažnosť na súdy a prokuratúru z dôvodu zastierania zamestnaneckej perzekúcie za uplatnenie práv na slobodu prejavu, informácie a účasti na riadení vecí verejných v oblasti ekológie a životného prostredia .

Podľa obsahu podania ústavný súd usúdil, že ide o podnet, ktorým jeho pisateľ (ďalej len navrhovateľ ) namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu konaním všeobecných súdov a orgánov prokuratúry.

Navrhovateľ v podaní poukazoval na problémy spojené s jeho pracovným pomerom v organizácii Vodárne a kanalizácie Bratislava, a to v období od 8. januára 1980 do 1. októbra 1990, kedy podľa jeho názoru, bol pracovný pomer (dohodnutý na čas určitý do 1.10.1990 direktívne rozviazaný v nedeľu 30. septembra 1990 a v pondelok 1. októbra 1990 bol z pracoviska vykázaný .

Navrhovateľ je toho názoru, že k rozviazaniu pracovného pomeru došlo preto, lebo viackrát upozornil verejne v denníku Pravda v rokoch 1986 až 1989 a v denníku Smena 26. marca 1990 na prehmaty v projektovaní, výstavbe a prevádzke čističky odpadových vôd Bratislava-Vrakuňa .

Namietal, že výpoveď z pracovného pomeru dostal v čase, keď jeho zamestnávateľ ponúkal zamestnanie desiatim pracovníkom s pracovným zaradením na čističke odpadových vôd v Bratislave - Petržalke, na ktorom pracovisku on pracoval od roku 1986 a patril k pracovníkom s najdlhšou praxou a najvyššou odbornou kvalifikáciou. K rozviazaniu pracovného pomeru došlo 18 mesiacov pred vznikom jeho nároku na dôchodok.

2 Žalobou z 13.10.1990 o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru sa na Obvodnom súde Bratislava 2 domáhal vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. V podnete uviedol, že súd ignoroval jeho návrhy na dokazovanie, že rozsudok súdu zo 17. mája 1991 sp. zn. 19 C 41/91, ktorým bol jeho návrh zamietnutý je zdôvodnený tzv. skutkovým stavom zisteným výlučne z vyjadrenia odporcu k žalobe.

Ďalej v podnete uviedol, že 26. mája 1992 podal žiadosť o obnovu súdneho konania, avšak táto jeho žiadosť bola súdom zamietnutá.

Túto časť podania nemohol ústavný súd predbežne prerokovať, a to pre nedostatok právomoci, nakoľko Ústavný súd Slovenskej republiky bol konštituovaný zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Tento zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t.j. 15. februára 1993 a neobsahuje ustanovenie o spätnej pôsobnosti, preto ústavný súd nie je oprávnený skúmať a rozhodovať o porušení práv podľa čl. 130 ods. 3 ústavy pred uvedeným termínom.

Výnimočne v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže skúmať a rozhodnúť o porušení základných práv a slobôd len vtedy, ak po nadobudnutí účinnosti Ústavy Slovenskej republiky (1. októbra 1992) na ochranu ústavou zaručených základných práv a slobôd neboli príslušné iné štátne orgány. V čase, kedy podľa navrhovateľa malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu, bol pre rozhodovanie o porušení základných práv a slobôd príslušný Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Ďalšia časť podnetu sa týkala konania súdov a orgánov prokuratúry v období rokov 1993 až 1997 a keďže nespĺňala niektoré náležitosti, ktoré sú potrebné na začatie konania o podnete podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z.z., bol podrobne poučený o tom, aké náležitosti má mať kvalifikovaný

3 podnet a bola mu určená lehota na odstránenie nedostatkov (vád) podania. V tejto časti poukazoval navrhovateľ na to, že jeho ďalšiu žiadosť o obnovu konania podanú 23. apríla 1996 na Obvodný súd Bratislava 2, tento zamietol uznesením sp. zn. 15 C 195/96 z 20. novembra 1996 s odôvodnením, že bola podaná po lehote. Odvolanie, ktoré podal proti tomuto uzneseniu súdu I. stupňa, odvolací Mestský súd v Bratislave 24. marca 1997 v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Co 74/97 zamietol. Navrhovateľ bol toho názoru, že jeho podaniami sa mali všeobecné súdy zaoberať meritórne a v ich konaní videl porušenie svojho práva na súdnu ochranu.

V podnete tiež uviedol, že na Obvodnej prokuratúre Bratislava 2 sa podnetom zo 17. júna 1993 dožadoval preverenia dôkazných listín predložených v konaní o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru odporcom. Obvodná prokuratúra pisateľovi oznámila listom zn. Pd 221/93 z 24. januára 1994, že v konaní súdu nezistila žiadne porušenie zákona. Navrhovateľ sa domnieval, že prokuratúra sa vyhla odpovedi, ktorá sa netýkala súdu ale odporcu.

V snahe domôcť sa ochrany svojho základného práva na súdnu ochranu požiadal o pomoc aj Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorej 28. novembra 1996 adresoval podanie označené ako Sťažnosť na spiknutie proti zákonnosti a základným občianskym a sociálnym právam a žiadosť o návrh ústavnému súdu na zrušenie rozsudku o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru dňom 39.9.1990 v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 41/91 .

Zo strany generálnej prokuratúry mu bolo listom zo 7. januára 1997 oznámené, že do pôsobnosti ústavného súdu nepatrí preskúmavanie konkrétnych rozhodnutí súdov , a preto bol podnet odložený.

Neskôr 14. mája 1997 poslal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky ďalší podnet o znovupreskúmanie dôkazných listín predložených v súdnom spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru odporcom.

4 Navrhovateľ bol, podľa jeho tvrdenia, 17. júna 1997 predvolaný na Okresnú prokuratúru Bratislava 5, kde sa dozvedel, že Ústavný súd zrušil možnosť mimoriadneho opravného prostriedku zo strany prokuratúry . Doriešenie podnetu bolo odstúpené Okresnej prokuratúre Bratislava 2. Pretože ani orgánmi prokuratúry mu nebola poskytnutú právna ochrana, považoval jej konanie za porušenie svojho práva na poskytnutie tejto pomoci z ich strany.

Ako už bolo spomenuté, ústavný súd výzvou z 28. júla 1997 poučil pisateľa podania o tom, aké náležitosti musí mať návrh (podnet) , aby ústavný súd mohol začať konanie vo veci samej a vyzval ho, aby vady svojho podania odstránil do 15 dní od doručenia výzvy.

Navrhovateľ doručil ústavnému súdu 15. augusta 1997 podanie označené ako odstránenie vád podania z 20. júna 1997 . V tomto podaní však opätovne uviedol teraz už podrobnejšie tie isté skutkové okolnosti ako v pôvodnom podaní z 20. júna 1997, namietal porušenie základných práv v čase pred 15. februárom 1993. K podaniu pripojil len rozsudok Obvodného súdu Bratislava 2 sp. zn. 19 C 41/91 zo 17. mája 1991. Nepripojil rozhodnutie Obvodného súdu Bratislava 2 z 20. novembra 1996 sp. zn. 15 C 195/96, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o obnovu konania ani rozhodnutie Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 29 Co 74/97.

Rovnako neodstránil ďalší nedostatok konania, keď nepripojil rozhodnutia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, na ktoré sa v podnete odvolával.

Navrhovateľ 18. augusta 1997 doručil ústavnému súdu list Odborového zväzu pracovníkov drevárskeho, nábytkárskeho, papierenského priemyslu, lesného a vodného hospodárstva z 24. mája 1994 týkajúci sa poskytnutia právnej pomoci zastúpením pred súdom. Tento list ale nebol takým dokladom, ktorý by smeroval k odstráneniu vád podania.

5 Zásielkou doručenou ústavnému súdu 21. augusta 1997, navrhovateľ doručil súdu dôkazné listiny , ktoré však všetky súviseli s namietaným neplatným skončením pracovného pomeru 30. septembra 1990.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ vady podnetu neodstránil ani do rozhodnutia ústavného súdu, a preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. v znení zákona č. 293/1995 Z.z. rozhodol v časti namietajúcej porušenie práv pisateľa podnetu po 15.2.1993 tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 1997

Za správnosť opísaného textu JUDr. Richard Angela Bandréová predseda senátu

6