I. ÚS 86/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – I. ÚS 86/1997

Ústavný súd, dátum 26.11.1997, sp.zn. I. ÚS 86/1997

I. ÚS 86/1997 26.11.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/8b2e450f-6d6f-40d1-bc97-35a8984de683/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20I.%20%C3%9AS%2086_97.pdf SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 86/97

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu konanom 26. novembra 1997 predbežne prerokoval podnet , vo veci porušenia jej základných práv a slobôd upravených v ustanoveniach čl. 11, čl. 12, čl. 26, čl. 46 a čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky konaním a rozhodnutím bývalého Obvodného súdu Bratislava 2 (teraz Okresného súdu Bratislava 2) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 156/90, a takto

rozhodol:

Podnet odmieta pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Odôvodnenie:

Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len ústavný súd ) bolo 10. októbra 1997 doručené podanie, ktoré jeho pisateľka (ďalej len navrhovateľka ) označila ako návrh na zrušenie rozsudku a náhradu mzdy za obdobie nezamestnanosti a trvanie rekvalifikácie, ako aj súdnych poplatkov . K podaniu pripojila fotokópie viacerých novinových článkov, ktorých autorom je buď ona alebo jej otec, fotokópiu ústrižku poštovej poukážky o zaplatení trov konania a list, v ktorom žiadala Obvodný súd Bratislava 2, aby ústavnému súdu zaslal rozsudok vynesený v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 156/90. Tento rozsudok spolu s rozsudkom Mestského súdu v Bratislava sp. zn. 9 Co 24/92 bol doručený ústavnému súdu 24. novembra 1997.

Podľa obsahu podania ústavný súd usúdil, že išlo o podnet, ktorým jeho navrhovateľka namietala porušenie svojich základných práv a to práva na slobodu, rovnosť, dôstojnosť v právach, zákaz diskriminácie, práva na slobodu prejavu, na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, práva na súdnu ochranu a právnu pomoc, a to konaním a rozhodnutím bývalého Obvodného súdu Bratislava 2 (teraz Okresného súdu Bratislava 2) . Rovnako namietala, že týmto konaním boli porušené aj jej práva (bližšie neoznačené) , upravené v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách ratifikovaných Slovenskou republikou a vyhlásených spôsobom ustanoveným zákonom.

Navrhovateľka v podaní namietala, že k porušeniu označených ústavných práv došlo v konaní o neplatnosť skončenia jej pracovného pomeru výpoveďou danou jej zamestnávateľom Hydrostavom Bratislava po tom, čo podnikový časopis UDER č. 49 zo 4. decembra 1989 zverejnil článok pod názvom Dochádzka - meradlo kvality práce , ktorého autorkou bola navrhovateľka. Podľa jej názoru po zverejnení článku bola zo strany vedúceho pracovníka vystavená šikanovaniu v snahe skončiť s ňou pracovný pomer.

Uviedla, že neplatnosť rozviazania pracovného pomeru namietala v roku 1990 žalobou na Obvodnom súde Bratislava 2.

Navrhovateľka bola toho názoru, že Obvodný súd Bratislava 2 v tejto veci vedenej pod sp. zn. 9 C 156/90 postupoval spôsobom diskriminujúcim navrhovateľku, keď jej neposkytol žiadnu pomoc v zmysle § 5 Občianskeho súdneho poriadku, znemožnil jej, aby jej bola poskytnutá pomoc zastupovaním na pojednávaní, na ktorom bola urobená podstatná časť dokazovania. Rozsudok sp. zn. 9 C 156/90 je výsledkom porušenia práva na vylúčenie diskriminácie pred zákonom, ktoré proklamuje Medzinárodná zmluva o občianskych a politických právach prijatá Československou socialistickou republikou v roku 1976 . K porušeniu tohoto práva, podľa názoru navrhovateľky, došlo tým, že súd ignoroval dôvod rozviazania pracovného pomeru, lebo navrhovateľka bola donútená k rozviazaniu pracovného pomeru diskrimináciou za aktivity proti prechmatom zamestnávateľa Hydrostav vo výstavbe čističky odpadových vôd Bratislava - Vrakuňa .

Podanie navrhovateľky ústavný súd predbežne prerokoval, pričom konštatoval nedostatok právomoci ústavného súdu. Tento súd bol konštituovaný zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Citovaný zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t.j. 15. februára 1993 a nemá ustanovenie o spätnej pôsobnosti, preto ústavný súd nie je oprávnený skúmať a rozhodovať o porušení práv podľa čl. 130 ods. 3 ústavy pred uvedeným termínom, o začatie ktorého navrhovateľka žiadala.

Výnimočne, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, môže ústavný súd skúmať a rozhodnúť o porušení základných práv a slobôd len vtedy, ak po nadobudnutí účinnosti Ústavy Slovenskej republiky (1. októbra 1992) na ochranu ústavou zaručených základných práv a slobôd neboli príslušné iné štátne orgány. V čase, keď podľa navrhovateľky malo dôjsť k porušeniu jej práva na slobodu prejavu, práva na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, práva na súdnu ochranu a právnu pomoc, bol pre rozhodovanie o porušení základných práv a slobôd príslušný Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Z uvedeného dôvodu bol preto podnet na predbežnom prerokovaní odmietnutý pre nedostatok právomoci ústavného súdu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 1997

predseda senátu

4