I. ÚS 93/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – I. ÚS 93/1997

Ústavný súd, dátum 10.12.1997, sp.zn. I. ÚS 93/1997

I. ÚS 93/1997 10.12.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/fef6966e-b7c2-4e8f-93e6-db075cb9d9ab/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20I.%20%C3%9AS%2093_97.pdf I. ÚS 93/97 SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu konanom 10. decembra 1997 predbežne prerokoval podnet , vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice 1 vo veci sp. zn. 15 C 827/93 a 15 C 6116/95 a takto

rozhodol:

Podnet odmieta ako zjavne neopodstatnený.

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd ) bolo 19. novembra 1997 doručené podanie , (ďalej len navrhovateľ ) , označené ako: Domáhanie sa práva v zmysle článku 47 Ústavy Slovenskej republiky s dvomi prílohami.

Z jeho obsahu vyplynulo, že navrhovateľ sa od roku 1993 na vtedajšom Mestskom súde Košice 1 (teraz Okresný súd Košice 1) domáhal vydania rozsudku na vrátenie osobného automobilu (15 C 827/93) a vo veci prebehlo už viacero súdnych konaní (naposledy 10. februára 1997) . Pred ďalším pojednávaním, ktoré sa malo uskutočniť 7. apríla 1997, dostal navrhovateľ od Okresného súdu Košice 1 oznámenie, podľa ktorého sa pojednávanie odročuje na neurčito . Nečinnosť Okresného súdu Košice 1 vo svojej veci navrhovateľ kvalifikoval ako: porušenie ústavného práva na spravodlivý proces zaručovaný pre každého , upraveného v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu sa svojho práva domáhal na ústavnom súde.

II.

Vychádzajúc z obsahu došlého podania ho ústavný súd kvalifikoval ako podnet podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým fyzická osoba namietala porušenie základného práva podľa čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky (základného práva na spravodlivý proces ) v dôsledku nečinnosti všeobecného súdu.

Ústavný súd je podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných súdov Slovenskej republiky, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania (čl. 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky) , a ak tomuto základnému právu alebo slobode neposkytuje ochranu žiadny orgán Slovenskej republiky (napríklad prostredníctvom riadneho opravného prostriedku) . Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z., ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podnetu skúma aj jeho opodstatnenosť, t. j. či podnet nie je zjavne neopodstatnený. Vo viacerých prípadoch podnetov fyzických alebo právnických osôb ústavný súd rozhodol, že: Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ podnetu .

Pri predbežnom prerokovaní podnetu navrhovateľa preto ústavný súd zisťoval, či existuje priama príčinná súvislosť medzi označeným konaním Okresného súdu Košice 1 (ktoré podľa navrhovateľa spočívalo v: desaťmesačnej nečinnosti v mojej veci a v päťmesačnom neodpovedaní na môj list ) a základnými právami upravenými v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky a zistil, že tomu tak nie je.

Označeným postupom všeobecného súdu nevznikla žiadna možnosť porušenia základného práva na odopretie výpovede (odsek 1) , práva na právnu pomoc (odsek 2) , rovnosti účastníkov v konaní (odsek 3) a práva na tlmočníka (odsek 4) čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky.

Z uvedeného dôvodu bol preto podnet navrhovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov odmietnutý ako zjavne neopodstatnený.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard R a Oľga predseda sená

3