II. ÚS 10/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – II. ÚS 10/1997

Ústavný súd, dátum 19.03.1997, sp.zn. II. ÚS 10/1997

II. ÚS 10/1997 19.3.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/94f046b9-d896-4900-a3cf-7ab97d2b4ffd/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20II.%20%C3%9AS%2010_97.pdf II. ÚS 10/97 SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republ i ky

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí dňa 19. marca 1997 vo veci podnetu , bytom , na začatie konania o porušení ústavných práv čl. 11, čl. 12 ods. 1, 2, 4, čl. 13 ods. 1, 3, čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 2, čl. 19, čl. 35 ods. 1, 2, čl. 48 ods. 2, čl. 141 a 144 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 5. júna 1996 sp. zn. 1 T 71/96 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. novembra 1996 takto

rozhodol:

Podnet na začatie konania o d m i e t a .

Odôvodnenie

doručil 22. januára 1997 na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť vo veci právoplatného rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 5. júna 1996 sp. zn. 1 T 71/96. Keďže podanie nemalo náležitosti, ktoré predpisuje § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z., ústavný súd vyzval na odstránenie nedostatkov podania. Na podaní, okrem toho, že chýbal podpis osoby, ktorá podanie podávala, chýbal aj návrh na rozhodnutie. Novým písomným podaním z 15. februára 1997 nedostatky odstránil. Podaním, ktoré po 2

obsahovej stránke posudzoval ústavný súd ako podnet, sa domáha, aby ústavný súd preskúmal súdne konanie, ktoré predchádzalo citovanému rozsudku a rozhodol o tom, či došlo k porušeniu jeho ústavných práv a to čl. 11, čl. 12 ods. 1, 2, 4, čl. 13 ods. 1, 3, čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 2, čl. 19, čl. 35 ods. 1, 2, čl. 48 ods. 2, čl. 141 a 144 ústavy. Pritom uviedol, že nežiada zrušenie právoplatného rozsudku ale o rozhodnutie o porušení ústavných práv . Pripomenul, že s touto sťažnosťou podal aj sťažnosť na Európsku komisiu pre ľudské práva a aj podnet pre porušenie zákona na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky. Z obsahu podania ústavný súd zistil, že bol právoplatne odsúdený Okresným súdom v Žiari nad Hronom rozsudkom z 5. júna 1996 sp. zn. 1 T 71/96 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici k trestu odňatia slobody v trvaní šesť a pol roka za spáchanie trestného činu podvodu. ďalej uviedol, že bol odsúdený na základe ničím nepodložených domnienok. Tým, podľa neho, došlo k porušeniu čl. 17 ods. 2 ústavy a bol porušený aj čl. 12 ods. 1, 2, 4 a čl. 35 ods. 1, 2 ústavy. Predseda senátu na Okresnom súde v Žiari nad Hronom sa vyjadril v tom zmysle, že on síce nič neurobil, ale bol k tomu potrebný, ako druhá strana pri obchodovaní . V tom vidí porušenie čl. 13 ods. 1, 3 ústavy. Celé vyšetrovanie súdmi a záverečné vyhlásenie krajského súdu bolo také, že je potrebné, aby bol v rámci generálnej prevencie izolovaný od spoločnosti. Cíti sa preto poškodený s poukazom na čl. 16 ods. 2 a čl. 19 ústavy , uvádza v ďalšej časti podania. Keďže na odvolacom súde nedostal vôbec možnosť na vlastnú obhajobu a ani sa nemohol vyjadriť k samotnému obvineniu a dôvod o údajnej vine sa dozvedel až z uznesenia, ktoré mu bolo doručené poštou po pojednávaní, podľa neho takýto postup súdu sa nezhoduje s čl. 11, čl. 48 ods. 2, čl. 141 a 144 ústavy, ako aj s čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Z obsahu podania dá sa vyčítať, že ide o dokázanie neviny, dokázať, že súdy porušili zákon, keď bol odsúdený. Po vyčerpaní právnych prostriedkov a zákonných možností (podal odvolanie proti rozsudku, dal podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona) , obrátil sa podnetom na ústavný súd s 3

tvrdením, že mu nejde o zrušenie rozsudkov všeobecných súdov, ale len o to, aby ústavný súd rozhodol o porušení jeho ústavných práv, ktoré by malo poslúžiť ako podnet k následnej náprave porušených základných ľudských práv. Ústavný súd preto trestný prípad posudzoval z pohľadu ústavnosti, či naozaj zo strany súdov boli porušené články ústavy, na ktoré vo svojom podaní poukazuje. Hneď na začiatku treba pripomenúť, že ústava je základný a rámcový zákon, ktorý deklaruje základné práva a slobody občanov v II. hlave s tým, že realizáciu ochrany zveruje špeciálnym zákonom, a že trestné prípady sa rozhodujú podľa Trestného poriadku a Trestného zákona a pokiaľ ide o meritórne rozhodovanie, je to podľa čl. 141 ods. 1 ústavy vo výlučnej právomoci všeobecných súdov, do sústavy ktorých ústavný súd nepatrí. Aj keď by ústavný súd skonštatoval, že v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní boli porušené základné práva a slobody občanov, na základe tohoto konštatovania nemôže ani ústavný súd, ani všeobecný súd, rozhodnutie zmeniť. Súdy rozhodujú podľa zákona a podľa zákona (nie ústavy) je možné dosiahnuť aj nápravy, napríklad obnovou konania, sťažnosťou pre porušenie zákona. K jednotlivým článkom ústavy, porušenie ktorých namieta, ústavný súd vyslovil tento právny názor. čl. 17 ods. 2: Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podávateľ podnetu bol stíhaný a odsúdený zo spáchania trestného činu podvodu a na základe rozsudku súdu aj pozbavený slobody. Trestné stíhanie sa konalo podľa Trestného poriadku a odsúdený bol podľa Trestného zákona. Keďže súd na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že sa skutku, za ktorý bola podaná voči nemu obžaloba, dopustil, ho aj odsúdil. Do právomoci všeobecných súdov podľa čl. 142 ods. 1 ústavy patrí rozhodovať vo veciach občianskoprávnych a trestnoprávnych; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Ústavnému súdu nie je daná právomoc preskúmavať dodržiavanie zákonnosti v konaní a rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní a nie je ich ďalšia odvolacia súdna inštancia. O porušení zákona rozhoduje Najvyšší súd 4

Slovenskej republiky na základe sťažnosti pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom Slovenskej republiky alebo ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 266 Trestného poriadku) . Túto možnosť aj využil. Z písomného oznámenia Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo 6. februára 1997 sa zistilo, že spis 1 T 71/96 bol dňa 8. januára 1997 zaslaný na Okresnú prokuratúru v Žiari nad Hronom za účelom doručenia na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici ohľadom sťažnosti, ktorú podal obžalovaný . Za tejto situácie nie je možné konštatovať, že súdy porušili Čl. 17 ods. 2 ústavy. čl. 12 ods. 1, 2, 4: Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. Tým, že podávateľ podnetu bol rozsudkom právoplatne odsúdený na základe vykonaného dokazovania a podľa platného Trestného zákona, nemožno konštatovať, že boli porušené jeho základné práva a slobody deklarované v citovanom článku ústavy. Nebol súdený a odsúdený pre svoje pohlavie, rasu, farbu pleti, náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, proste preto, čo je uvedené v čl. 12 ústavy. Ústava je základný, rámcový právny predpis. Preto sa prijímajú zákony a iné záväzné právne predpisy na praktickú aplikáciu ústavy. Súdy rozhodujú na základe zákonov (čl. 144 ods. 1 ústavy) . I v tomto prípade konali a rozhodli len podľa zákona. Ak by sa dopustili porušenia zákona, právomoc na vykonanie nápravy je daná Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. To, čo bolo uvedené pri čl. 17 ods. 2 ústavy, platí aj pri čl. 12 ods. 1, 2, 4 ústavy. čl. 35 ods. 1, 2: 5

Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností. Ak teda súd považoval určitú činnosť, ktorú vykonáva fyzická osoba, za takú, ktorú zákon nedovoľuje vykonávať, pretože sa to prieči zákonom, neodporuje to citovanému článku ústavy. Slobodnú voľba povolania a právo podnikať nemožno ponímať ako absolútne právo. Preto v čl. 35 ústavy je odkaz na zákon, ktorý ustanoví podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností. Nemá to však nič spoločného s protizákonnou alebo trestnou činnosťou. Ako u predchádzajúcich námietok podávateľa podnetu, i pokiaľ ide o túto námietku, problém treba hodnotiť z hľadiska zákonosti, o čom by mal rozhodovať všeobecný súd (čl. 142 ods. 1 ústavy) . čl. 13 ods. 1 ,3: Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Ústava i v tomto prípade odkazuje na zákon a keďže sa jedná o trestnú činnosť, treba aplikovať Trestný poriadok a Trestný zákon. To nakoniec súd aj vykonal. Ak by rozhodol v rozpore so zákonom, nápravu zasa môže vykonať len všeobecný súd, na základe podaných riadnych i mimoriadnych opravných prostriedkov (odvolanie, sťažnosť pre porušenie zákona, obnova konania) . čl. 16 ods. 2: Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Ak občan v súvislosti s trestným stíhaním alebo odsúdením k trestu odňatia slobody dočasne sa ocitne v situácii., že stratí slobodu, neznamená to, že bude súčasne aj mučený a musí sa podrobiť neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu. Poriadok pre výkon väzby i Poriadok pre výkon trestu, podľa ktorého sa riadi režim v ústavoch ministerstva spravodlivosti (vyhláška č. 114/1994 Z. z., zákon č. 156/1993 Z. z. a vyhláška č. 125/1994 Z. z.) , nemá ustanovenie, ktoré by bolo možné označiť za rozporné s ústavou. Zákon dovoľuje (ústava ho k tomu zmocnila) , aby občan, ktorý sa 6

dopustil trestného činu, bol vzatý do väzby a v prípade uloženia trestu odňatia slobody musel nastúpiť do výkonu trestu. Pokiaľ by súd porušil zákon, nápravu môže vykonať iba všeobecný súd. čl. 19: Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena . Tam, kde zákon dovoľuje stíhať občana a aj ho odsúdiť k trestu v dôsledku spáchania trestného činu, nie je možné to považovať za porušenie citovaného článku ústavy. Ak by bol odsúdený protizákonne, aj také prípady sa stali, a preto došlo aj k súdnym rehabilitáciám, neprávom postihnutý občan má právo na primeranú satisfakciu, okrem iného aj na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. čl. 11: Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd. Medzinárodné zmluvy, rovnako ako ústava, dávajú základný rámec ochrany základných práv a slobôd. Jej praktická realizácia je zverená osobitným zákonom. To, čo bolo uvedené pri iných článkoch ústavy, platí aj v prípade čl. 11 ústavy. čl. 48 ods. 2: Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. mal možnosť ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom, predniesť svoju obranu proti vznesenému obvineniu. Proti rozsudku prvostupňového súdu sa odvolal a vo veci konal aj odvolací krajský súd. Do odvolania zrejme uviedol všetko, čo považoval za podstatné. Tvrdeniu, že nemal možnosť použiť právo na obhajobu a vyjadriť sa k obvineniu a že sa o 7

údajnej vine dozvedel až z uznesenia, ktoré mu bolo doručené poštou po pojednávaní, nemožno pripísať vierohodnosť, keďže na druhej strane tvrdí, že spolupáchateľstvo s obžalovaným Tatárom ani počas vyšetrovania, ani na súde, nebolo ničím a nikým preukázané. Aj v tomto prípade, ak by naozaj došlo k porušeniu zákona, nápravu môže vykonať len všeobecný súd. Trestná vec bola prejednaná v prítomnosti obžalovaného Antoniaka. Netvrdí, že by bola vylúčená verejnosť z pojednávania, že by súd mal v konaní neodôvodnené prieťahy, ani to, že by v prípravnom konaní alebo na prvostupňovom súde, kde sa vykonávalo dokazovanie, nemal možnosť sa vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Nemožno preto ani konštatovať, že zo strany súdu bol porušený čl. 48 ods. 1 ústavy. čl. 141 a čl. 144: V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len zákonom. Ak to ustanovuje ústava alebo zákon, sudcovia sú viazaní aj medzinárodnou zmluvou. súdil Okresný súd v Žiari nad Hronom a Krajský súd v Banskej Bystrici, ktoré patria do sústavy všeobecných súdov. Sú to nezávislé a nestranné súdy. Sudcovia pri rozhodovaní konali nezávisle a rozhodovali podľa zákona. Jedine všeobecné súdy (čl. 142 ods. 1 ústavy) majú právomoc konať v trestných veciach, teda nemohlo z týchto dôvodov dôjsť k porušeniu čl. 141 a 144 ústavy. Ak by ústavný súd zistil, že v konaní a rozhodovaní, teda v samotnom procese, súdy porušili niektorý z namietaných článkov ústavy, mohol by iba toto konštatovať. Pokiaľ ide o porušenie zákonnosti a v tomto prípade podľa obsahu podania námietky sú adresované práve voči porušovaniu zákonnosti, ústavný súd nemá právomoc o tomto konať. Aj keby ústavný súd zistil, že boli porušené základné práva a slobody občana a toto vo svojom náleze skonštatoval, rozhodnutie by pre všeobecný súd nebolo záväzné a má len preventívno-výchovný význam. Všeobecný súd nemá oporu v zákone, aby rozhodnutie ústavného súdu umožnilo mu s vecou sa znova zaoberať a rozhodnúť, prípadne aby mohlo slúžiť ako návrh na obnovu konania. 8

Na tomto základe ústavný súd dospel k názoru, že nie je možné vyhovieť podnetu z dôvodu, že nezistil v konaní súdov porušenie namietaných článkov ústavy. Ich citovaním sa sledovala vlastne náprava v porušení zákona, kde ústavný súd nemá právomoc konať. Preto podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. podnet podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona odmietol z dôvodu, že je zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Košice 19. marca 1997

Za správnosť opísaného textu: JUDr. Július Č e r n á k predseda senátu