II. ÚS 11/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – II. ÚS 11/1997

Ústavný súd, dátum 19.03.1997, sp.zn. II. ÚS 11/1997

II. ÚS 11/1997 19.3.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/44523a61-5f55-4762-8700-64bb764b03ef/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20II.%20%C3%9AS%2011_97.pdf II. ÚS 11/97 SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí dňa 19. marca 1997 vo veci podnetu , bytom , na začatie konania o zrušenie rozsudku Okresného súdu v Trebišove z 25. mája 1994 sp. zn. 7 C 508/93 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. marca 1995 sp. zn. 12 Co 281/94 takto rozhodol:

Podnet na začatie konania o d m i e t a .

Odôvodnenie

písomným podaním z 31. januára 1997 obrátil sa na predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky o zrušenie súdnych rozsudkov Okresného súdu Trebišove z 25. mája 1994 sp. zn. 7 C 508/93 a Krajského súdu v Košiciach z 30. marcal995 sp. zn. 12 Co 281/94, ktoré označil za protizákonné. Písomné podanie označil ako sťažnosť voči obmedzovaniu domovej slobody, protizákonné zasahovanie do osobného vlastníctva a vedomé psychické týranie zo strany všeobecných súdov . Krajský súd tým, že mu neumožnil právo dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky, porušil jeho práva deklarované v čl. 2 ods. 1, čl. 21 ods. 1, čl. 32, čl. 44 ods. 1 ,2, 3 ústavy. Vo veci síce konal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky bez ich prítomnosti i bez ich advokáta 22. apríla 1996 pod sp. zn. 1 Cdo 17/96, na základe ním osobne podanej sťažnosti, keďže Krajský súd v Košiciach nedal im právo podať dovolanie proti rozsudku. Neboli však úspešní. Celý občianskoprávny proces je podľa neho 2

vykonštruovaný. Dlhotrvajúci proces považuje za psychické trýznenie starých, chorých občanov a nesolventný, Čestný občan v tomto štáte nemá žiadne právo, iba povinnosti. Na ústavný súd sa obracia preto, že niekto odvážny presvedčí súdy o ich protizákonných rozhodnutiach a tieto zruší . Píše v nádeji, že ich opodstatnená krivda a nezákonným rozhodnutím podľa čl. 46 ods. 3 ústavy vzniklá škoda, bude konečne odčinená. Okresný súd v Trebišove rozsudkom z 25. mája 1994 sp. zn. 7 C 508/93 vyhovel žalobe , bytom , proti žalovaným a , bytom , o vydanie nehnuteľnosti s prísl. Predmetom konania na súde bol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala vydania nehnuteľnosti - parcely zapísanej na kat. úz. Okresný súd v Trebišove vyhovel návrhu a uložil žalovaným povinnosť vydať nehnuteľnosť - parcelu zakreslenú v geometrickom pláne z 21. februára 1994, číslo zákazky 7 C 508/93, znalcom . Súd súčasne žalovaných zaviazal aj k náhrade trov v prospech žalobkyne. Súd vychádzal zo zistenia, že sporná parcela, ktorá bola pôvodne vytvorená z parcely , bola v užívaní právnych predchodcov žalobkyne a na jej časti si postavili studňu, ktorú užívali ako vlastníci. Žalovaní na jar 1993 túto spornú parcelu neoprávnene oplotili. Krajský súd v Košiciach rozsudok, ktorý žalovaní napadli odvolaním, potvrdil, keď konštatoval, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Krajský súd vyslovil názor, že prvostupňový súd vychádzal správne zo zistenia, že účastníci konania sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností a žalovaní parcelu , ktorá je predmetom sporu, vedenú na kat. úz. , na jar v roku 1993 ohradili plotom. Do tej doby spornú plochu užívala žalobkyňa a v minulosti jej právni predchodcovia. Na tejto ploche postavila studňu , stará matka žalobkyne. Právna predchodkyňa žalobkyne (a predtým manželia ) najmenej od roku 1949, kedy ju nadobudla, užívala spornú parcelu. Výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by bola v užívaní rušená, alebo že by si uplatňoval niekto vlastnícke nároky. Túto skutočnosť potvrdila aj dcéra predchodkyne žalovaných, 3

svedkyňa . Žalovaní napriek tomu, že nadobudli svoju nehnuteľnosť kúpou ešte v roku 1985, nebránili žalobkyni v užívaní spornej nehnuteľnosti. V písomnom podaní , rovnako ako v priebehu súdneho sporu, opätovne tvrdí, že pokiaľ ide o ohradu sporného pozemku, túto posunuli na pôvodné miesto na základe pozemkovej mapy a meračských prác Geodézie v Trebišove. Stará matka žalobkyne parcelu užívala protizákonne, bez dokladov. Bez akéhokoľvek dokladu dala ústny súhlas bývalá vlastníčka susedke aby novu studňu vybudovala na jej pozemku s tým, že studňu budú spoločne užívať. Keď studňu vybudovala, ohradila ju aj s časťou parcely . Od toho času sú hádky. Keďže v podnete sa uvádzajú články ústavy, ktoré mali porušiť všeobecné súdy, je potrebné ich odcitovať a z obsahu podania, ale najmä z obsahu rozsudku všeobecného súdu, zistiť, Či naozaj v konaní a rozhodovaní súdov došlo k porušeniu ústavných práv žalovaných, deklarovaných najmä v druhej hlave ústavy. Treba povedať, že ústavný súd ako súdny orgán ochrany ústavnosti má právomoc preskúmať len procesnú stránku konania z pohľadu ústavnosti, nie meritórnu stránku rozhodnutia. Vyplýva to z čl. 142 ods. 1 ústavy, podľa ktorého všeobecné súdy rozhodujú vo veciach občianskoprávnych a trestnoprávnych; preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Treba dodať, že tak konajú s konečnou platnosťou ako nezávislé súdne orgány na žiadnom inom mocenskom orgáne, teda ani na ústavnom súde. Ústavný súd nepatrí do sústavy všeobecných súdov, nie je ich ďalšou odvolacou inštanciou. Preto nemá ani právomoc zrušovať ich rozsudky. Jeho právomoc je len preskúmať dodržiavanie ústavnosti v procese, nie preskúmavanie zákonnosti súdnych rozhodnutí. Podanie svojím obsahom však poukazuje na údajné porušovanie ústavnosti, preto je potrebné namietané články ústavy odcitovať. čl. 2 ods. 1 ústavy: Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo. čl. 21 ods. 1 ústavy: Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. 4

čl. 32 ústavy: Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené. čl. 44 ods. 1, 2, 3 ústavy: 1. Každý má právo na priaznivé životné prostredie. 2. Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. 3. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Porušenie týchto článkov podávateľ podnetu vidí v tom, že mu Krajský súd v Košiciach neumožnil podať dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Tým, že súdy konali podľa Občianskeho súdneho poriadku a rozhodovali podľa Občianskeho zákonníka, nekonali protiústavne, v rozpore s citovanými článkami ústavy . Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy) . Ústava je

základný rámcový predpis. Realizácia jej článkov je spravidla zverená osobitným zákonom; v danom prípade, keďže ide o vlastnícky spor, Občianskemu zákonníku. Citované články ústavy nie je možné aplikovať v tomto konaní, pretože upravujú celkom inú oblasť, než o čom sa viedol súdny spor. Spor sa netýkal obydlia, ani nešlo o útok na demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd v prípade, že by činnosť ústavných orgánov a použitie zákonných prostriedkov bolo znemožnené. Rovnako nemožno konštatovať, že spor sa týkal ochrany životného prostredia. Išlo proste o vlastnícky spor. o parcelu, na ktorú si nárokovali vlastnícke právo ako žalobkyňa, tak aj žalovaný. Keďže podávateľ podnetu napáda zákonnosť v konaní a rozhodovaní súdov, kde nie je daná ústavná právomoc ústavného súdu, a na tom základe žiada zrušiť citované rozsudky Okresného súdu v Trebišove a Krajského súdu v Košiciach, ústavný súd podnet predbežne prejednal na neverejnom pojednávaní senátu bez prítomnosti účastníkov podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 5

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z. a podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona ho odmietol z dôvodu, že išlo o podnet zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Košice 19. marca 1997

Za správnosť opísaného textu: JUDr. Július Č e r n á k Irena Makovická predseda senátu