II. ÚS 16/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – II. ÚS 16/1997

Ústavný súd, dátum 19.03.1997, sp.zn. II. ÚS 16/1997

II. ÚS 16/1997 19.3.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/a96a2412-2f6b-4379-9ea8-133f71efbb82/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20II.%20%C3%9AS%2016_97.pdf SLOVENSKÁ REPUBLIKA II. ÚS 16/97

UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí dňa 19. marca 1997 vo veci podnetu , rod. , bytom , o porušenie dedičských práv rozhodnutím Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši zo 17. júla 1995 sp. zn. D 2059/94 a Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. novembra 1995 sp. zn. 13 Co 492/95 takto

rozhodol:

Podnet na začatie konania o d m i e t a .

Odôvodnenie

, rod. , doručila dňa 18. februára 1997 na Ústavný súd Slovenskej republiky podnet na začatie konania vo veci porušenia jej dedičských práv a súčasne aj porušenia čl. 20 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Porušenie vidí v rozhodnutí Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši a Krajského súdu v Banskej Bystrici v tom, že jedna z jej sestier , rod. , po nebohej matke , zomrelej , dvakrát dedila.Žiadala vyniesť nález o porušení čl. 12 a 20 ústavy a určiť povinnosť súdu zladiť svoje rozhodnutie s ústavou, aby dedila len raz. Z obsahu príloh, ktoré pripojila k podaniu, ústavný súd zistil, že dedičmi po poručiteľke neb. bol manžel a dcéry a . Predmetom dedenia bola polovica domu pod v bez pozemku (pri prvom pojednávaní na Štátnom notárstve v Dolnom Kubíne) a polovica drevárne pri pojednávaní na súde. 2

Štátny notár v Dolnom Kubíne pod č. D 40/73 rozhodnutím z 13. júna 1978 určil hodnotu čistého majetku patriacu do dedičstva v sume 22 500 Kčs bez drevárne. Dedičstvo vyporiadal tak, že 4/5-iny preberá do vlastníctva manžel poručiteľky s povinnosťou odstupujúcich spoludedičov a vyplatiť za ich podiel po 5 500 Kčs a 6 000 Kčs. , ktorá za života poručiteľky dostala 5 000 Kčs, dedila potom len 500 Kčs, sumu, ktorej sa zriekla v prospech . Okresný súd v Dolnom Kubíne toto rozhodnutie opravným uznesením zo 17. februára 1994 vo výroku opravil tak, že do dedičstva započítal polovicu spomínaného domu v sume 23 000 Kčs a pripočítal aj polovicu drevárne v sume 500 Kčs. Čistú hodnotu dedičstva určil na 22 500 Kčs. Dedičstvo vyporiadal tak, že ho preberá v 4/5-inách manžel poručiteľky a v 1/5 s povinnosťou vyplatiť zo strany manžela poručiteľky dcére 5 500 Kčs, 5 500 Kčs a 1 500 Kčs. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že pri vypracovaní písomného vyhotovenia rozhodnutia z 13. júna 1978 došlo ku chybe v písaní, keď nedopatrením dedičský podiel v 1/5-ine na dedičku sa neuviedol vo výroku, len v dôvodoch rozhodnutia. S týmto rozhodnutím nebola spokojná , ktorá okrem toho, že sa odvolala, vzniesla aj námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu v Dolnom Kubíne, kde pracuje ako súdna tajomníčka , a to dňa 23. februára 1994. Tvrdila, že sa nejedná o opravné uznesenie, ale o nové rozhodnutie vo veci, ktoré odporuje Občianskemu súdnemu poriadku. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pod Č. 13 Co 657/94 uznesením zo 7. októbra 1994 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu, a to z dôvodu, že súd mal najskôr rozhodnúť o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu v Dolnom Kubíne. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 13 Nc 78/94 zo 7. októbra 1994 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu v Dolnom Kubíne sú vo veci D 40/73 vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci a vec prikázal na ďalšie konanie Okresnému súdu v Liptovskom Mikuláši. 3

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši uznesením zo 17. júla 1995 sp. zn. D 2059/94 rozhodol, že výrok rozhodnutia Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne č. D 40/73 z 13. júna 1978 sa v časti II. opravuje takto: Štátne notárstvo vykonáva medzi dedičmi vyporiadanie tak, že dedičstvo nadobúdajú v 1/5-ine dcéra poručiteľky a v 4/5-inách manžel poručiteľky s povinnosťou vyplatiť odstupujúce spoludedičky sumou 5 500 Kčs, sumou 5 500 Kčs a mal. sumou 1 500 Kčs. I proti tomuto rozhodnutiu podala písomné odvolanie a žiadala ho zrušiť. Znova zopakovala, že nejde o opravné uznesenie v zmysle § 164 Občianskeho súdneho poriadku, ale o úplne nové rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 3. novembra 1995 pod sp. zn. 13 Co 492/95 napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. zaslala predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podnet k podaniu dovolania. Zopakovala už známe argumenty. Žiadala rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. novembra 1995 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Najvyšši súd Slovenskej republiky prípisom sp. zn. Pmdo95/96 odstúpil vec na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na prípadný ďalší zákonný postup (§ 241 ods. 2 O.s.p.) . Podmienky na podanie dovolania podľa § 241a ods. 1 O.s.p. nezistil. Ministerstvo spravodlivosti písomne listom z 3. septembra 1996 oznámilo, že podnet na podanie dovolania odkladá, lebo nezistilo vo veci porušenie zákona. Keďže vo svojom podaní poukazuje aj na porušenie jej dedičských práv zo strany súdov, na čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy, ústavný súd sa musel vysporiadať s týmito námietkami. Z obsahu podania i z obsahu príloh nieto pochybnosti, že sa domáha nápravy vo forme rozhodnutia ústavného súdu, ktorým by sa malo zrušiť rozhodnutie všeobecného súdu. Spochybňuje vlastne zákonný postup a rozhodnutie všeobecných súdov. Čl. 20 ústavy, na ktorý sa odvoláva, uvádza, že každý má právo

vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. bola dedičkou, dedila po svojej matke. 4

Ústavný článok týmto nebol v jej prípade porušený. Ako dedičke a potom vlastníčke podielu, ktorý zdedila, ústava jej zabezpečuje rovnakú ochranu, ako aj ostatným spoludedičom. Jej právo je neodňateľné a nescudziteľné. To, že prípadne niektorý z dedičov viac zdedil, nemožno považovať za porušenie ústavných práv. Ak došlo k porušeniu zákona, je to výlučne v právomoci všeobecných súdov, aby vykonali nápravu. Do ich sústavy ústavný súd nepatrí, nie je ich odvolacou inštanciou. Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy výlučne všeobecné súdy ako nezávislé orgány rozhodujú v občianskoprávnych (i dedičských) a trestnoprávnych veciach a treba dodať, že s konečnou platnosťou. Aj keby ústavný súd zistil nezákonnosť v konaní a rozhodovaní všeobecných súdov, nemá právomoc zrušovať ich rozhodnutia a prípadne im prikazovať vo veci konať. Na tomto základe ústavný súd podnet prejednal na neverejnom zasadnutí podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. a keďže zistil, že podnet svojím obsahom napáda porušenie zákonnosti (napriek citovaniu článkov ústavy) , kde ústavný súd nie je kompetentný konať, podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona podnet odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Košice 19. marca 1997

Za správnosť opísaného textu: JUD. Július Č e rná k Irena Makovická predseda senátu