II. ÚS 26/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – II. ÚS 26/1997

Ústavný súd, dátum 22.04.1997, sp.zn. II. ÚS 26/1997

II. ÚS 26/1997 22.4.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/4eb249a7-3c68-47ca-b4f0-9e94afb07b5b/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20II.%20%C3%9AS%2026_97.pdf SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE II. ÚS 26/97

Úst avného súdu Slovenskej republ iky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. apríla 1997 po predbežnom prerokovaní podnetu , bytom zastúpeného JUDr. Alfonzom Langerom, advokátom Advokátska kancelária Bratislava, Radlinského 28 vo veci podnetu proti nepodaniu sťažnosti generálneho prokurátora (č. k IV Pz 702/96) pre porušenie zákona v konaní Krajského súdu v Bratislave č. k. 7To 158/96 ako súdu odvolacieho vo veci Okresného súdu v Senici č. k 2T 127/95 takto

rozhodol:

Podnet na začatie konania odmieta.

Odôvodnenie

N a Ústavný súd Slovenskej republiky bol 4. 3. 1997 doručený podnet bytom , zastúpeného JUDr. Alfonzom Langerom, advokátom Advokátskej kancelárie Bratislava, Radlinského č. 28. Za druhého účastníka konania je v podnete označená Generálna prokuratúra Slovenskej republiky č. k IV Pz 702/96. V podnete výslovne uvádza, že napáda rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR č. k. IV Pz 702/96 z 11. 2. 1997, ktorým odložila podnet na sťažnosť pre porušenie zákona rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 7 To 158/96 z 2 7 .6. 1996 ako súdu odvolacieho, v konaní Okresného súdu v Senici č. k. 2 T 127/95, ktorým rozsudkom bol uznaný vinným zo spáchania trestných činov podľa § 248 ods. 1, 2 a § 250 ods. 1 Trestného zákona a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka nepodmienečne a bol zaviazaný zaplatiť dlžobu v sume 228 720,- Sk pre neplnenie zmluvného záväzku, čo sa stalo v dôsledku toho, že aj jemu jeho dlžníci neplnili svoje finančné záväzky, čím sa dostal do platobnej neschopnosti.

Tým, podľa predkladateľa podnetu, došlo k porušeniu čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Po opise skutkového stavu, na základe ktorého došlo k trestnému konaniu, navrhuje Ústavnému súdu SR prijať podnet a po začatom konaní vyniesť uznesenie:

Ústavný súd SR vyslovuje, že nepodaním sťažnosti pre porušenie zákona Generálnou prokuratúrou SR č. IV Pz 702/96 z 11. 2. 1997, ktorým bol odložený podnet na sťažnosť pre porušenie zákona rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 7 To 158/96 z 27. 6. 1996 ako súdu odvolacieho v konaní Okr. súdu v Senici č. k. 2 T 127/96 došlo k porušeniu ústavného práva podnecovateľa na prerokovanie veci, zaručeného čl. 17 ods. 1,2, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K podnetu je pripojené kvalifikované splnomocnenie advokáta, fotokópie súdnych rozhodnutí Okresného súdu v Senici a Krajského súdu v Bratislave, uznesení Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru SR v Senici a ďalších písomností s vecou súvisiacich.

Z priloženého rozsudku Okresného súdu v Senici 2 T 127/95-154 vyplýva, že bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 248

2 ods. 1 , 2 a trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už viackrát konštatoval, že nie je odvolacou ani nadradenou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva, a preto nemá právomoc zasahovať do im zverenej rozhodovacej činnosti a zrušovať ich rozhodnutia. Vyplýva to z ústavnej deľby súdnej moci, vrátane súdnej ochrany základných práv a slobôd, medzi súdy všeobecné a ústavný súd.

Konanie začína ústavný súd na návrh procesne oprávnených subjektov, ale môže ho začať aj na základe prijatého podnetu fyzickej alebo právnickej osoby, ak namieta porušenie svojich práv. V súlade s čl. 130 ods. 3 v spojení s čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky vo vzťahu ku všeobecným súdom môže ústavný súd začať konanie na základe podnetu, v ktorom preskúmava, či v konaní všeobecného súdu neboli porušené ústavné súdnoprocesné princípy (princípy spravodlivého procesu) , akými sú predovšetkým právo každého, aby bola jeho vec verejne prerokovaná bez zbytočných prieťahov a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Pri predbežnom prerokovaní podnetu Ústavný súd SR ako prvoradú otázku skúma, či súdna ochrana podnetom namietaného porušenia práva v súlade s ústavnou garanciou čl. 46 ods. 1, 2 a 4 Ústavy SR nie je zabezpečená, resp. nepatrí do právomoci všeobecného súdu. Ústavnou podmienkou možnosti Ústavného súdu SR prijať podnet je námietka porušenia práva fyzickej alebo právnickej osoby. Sťažnosť pre porušenie zákona je právom generálneho prokurátora (ako štátneho orgánu) nie právom fyzickej osoby - predkladateľa podnetu. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi a to za podmienok ustanovených zákonom. Kedže zákon neustanovuje (nezveruje) právo sťažnosti pre porušenie zákona fyzickej alebo právnickej osobe, ani táto sťažnosť nie je prostriedok na ochranu práva, nemožno nepodanie sťažnosti pre porušenie zákona

3 generálneho prokurátora považovať za porušenie čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Rovnako je neopodstatnené, resp. vylúčené porušenie čl. 17 ods. 1 a 2 v prípade, ak (ako to vyplýva z priložených súdnych rozhodnutí v posudzovanom prípade) k pozbaveniu slobody došlo z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Preto Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní podnetu na neverejnom zasadnutí v súlade s ustanovením § 25 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Július Č e r n á k Helena Dolinská predseda senátu

4