II. ÚS 28/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – II. ÚS 28/1997

Ústavný súd, dátum 12.05.1997, sp.zn. II. ÚS 28/1997

II. ÚS 28/1997 12.5.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/040cb408-1034-4055-9ed1-1b7e2f4591a9/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20II.%20%C3%9AS%2028_97.pdf SLOVENSKÁ REPUBLI KA II. ÚS 28/97

UZNESENIE Ús t avného súdu Slovenskej republ iky

Ústavný súd Slovenskej repubilky na neverejnom zasadnutí 12. mája 1997 predbežne prerokoval podnet , bytom zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Scholzom, Košice, Krmanova 16 na začatie konania pre porušenie práva priznaného čl. 74 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Podnet na začatie konania o d m i e t a .

Odôvodnenie:

I.

Dňa 24. 2. 1997 doručil , zastúpený advokátom JUDr. Ladislavom Scholzom, Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd ) podnet na začatie konania podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava ) pre porušenie práva priznaného čl. 74 ods. 1 ústavy. Predkladateľ navrhol, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní podnetu rozhodol takto:

Podnet , r. č. , bývajúceho v na na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pre porušenie ústavne zaručeného práva predkladateľa podnetu na jeho zvolenie do národnej rady zákonne upraveným spôsobom nastupovania náhradníka na uprázdnený mandát v zmysle čl. 74 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky prijíma na ďalšie konanie.

Predkladateľ podnetu navrhol, aby ústavný súd v senáte po vykonaní potrebného dokazovania a pojednávania vyniesol tento nález: I. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že nastúpením , r. č. bytom v na ako náhradníka na uprázdnený mandát po poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky , zvolenom vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky konaných v roku 1994 došlo k porušeniu ústavne zaručeného práva , r. č. , bývajúceho v na na jeho zvolenie do Národnej rady Slovenskej republiky zákonne upraveným spôsobom nastupovania náhradníka na uprázdnený mandát v zmysle čl. 74 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

II. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje vyhlásenie nastúpenia , r. č. , bytom v na ako náhradníka na uprázdnený mandát po poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky , zvolenom vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky konaných v roku 1994.

III. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje osvedčenie , r. č. bytom v na o tom, že sa stal poslancom.

IV. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky povolať ako náhradníka na uprázdnený mandát po poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky , zvolenom vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky konaných v roku 1994 , r. č. , bývajúceho v na a vydať mu osvedčenie o tom, že sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky do troch dní odo dňa doručenia nálezu.

V odôvodnení svojho podania uviedol:

V zomrel poslanec Národnej rady Slovenskej republiky , ktorý bol poslancom za Slovenskú národnú strany, zvoleným vo voľbách v roku 1994.

2 V dôsledku jeho úmrtia zanikol jeho mandát v zmysle príslušného ustanovenia zák. č. 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

Vznikla otázka náhradníka na uprázdnený mandát po poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 48 ods. 2 zák. č. 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ak sa uprázdni mandát v priebehu volebného obdobia po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, nastupuje náhradník tej istej politickej strany, ktorého určí politická strana z kandidovaných poslancov uvedených na jej kandidátnej listine v tom istom volebnom kraji s prihliadnutím na odbornosť poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil.

Toto benefícium pre politickú stranu však neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov podľa § 42 ods. 4. citovaného zákona.

Táto norma volebného zákona ustanovuje, že v rámci jednotlivých politických strán kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však najmenej jedna desatina z celkového počtu voličov, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu, využila právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal najmenej 10 percent prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu v rámci volebného kraja. V prípade, že politickej strane je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. V prípade rovnosti prednostných hlasov je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.

Predkladateľ podnetu vo svojom volebnom obvode získal viac ako 10 percent prednostných hlasov. Bol na druhom mieste po s počtom 2.809 prednostných hlasov, čo bolo 12, 76992%.

3 Podľa § 44 volebného zákona sa vyhotovuje zápisnica Slovenskej volebnej komisie, ktorá obsahuje, okrem iných údajov, aj mená kandidátov, ktorí boli z jednotlivých kandidátnych listín zvolení v prvom skrutíniu spolu s údajmi o výsledkoch prednostného hlasovania, a kandidátov zvolených v druhom skrutíniu, ako i kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi.

Zápisnica z volieb do NR SR v roku 1994 obsahuje údaje, ktoré potvrdzujú, že predkladateľ podnetu:

- sa stal náhradníkom,

- je náhradníkom, ktorý pri nastupovaní na uprázdnený mandát požíva výhodu uvedenú v § 42 ods. 4 volebného zákona,

- je náhradníkom, ktorý je na prvom mieste v zmysle citovanej normy volebného zákona.

Uprázdnením mandátu po smrti , ktorý kandidoval a bol zvolený za tú istú politickú stranu (SNS) ako predkladateľ podnetu vznikol ústavný nárok na uprázdnený mandát.

Na tento post však bol povolaný kandidát uvedený na kandidátnej listine Slovenskej národnej strany ( , r. č. , bytom v na ktorý sa podľa zápisnice SVK nachádza až za podnecovateľom, na 13. mieste s počtom prednostných hlasov 952, t.j. 4,32786%.

Nastúpenie tohto náhradníka vyhlásil predseda Národnej rady Slovenskej republiky a vydal mu aj osvedčenie o tom, že sa stal poslancom a od ktorého dňa.

Predkladateľ podnetu toto rozhodnutie označil za protiústavné, čo odôvodnil nasledovne:

Podľa čl. 74 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sú poslanci volení vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním. Podľa ods. 3 tohto

4 článku ústavy podrobnosti o voľbách poslancov ustanoví zákon, ktorým je zák. č. 80/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

Podľa citovaného zákona, v nadväznosti na tento článok ústavy mal predkladateľ podnetu nastúpiť ako náhradník namiesto nebohého a malo sa mu vydať osvedčenie o tom, že sa stal poslancom.

Nastúpenie iného náhradníka a vydanie osvedčenia tomuto náhradníkovi porušilo ústavne zaručené právo predkladateľa podnetu na jeho zvolenie do národnej rady zákonne upraveným spôsobom nastupovania náhradníka na uprázdnený mandát.

II.

Ústavný súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o podnete vychádzal z nasledovných právnych názorov:

Konanie o podnete podľa čl. 130 ods. 3 ústavy začína jeho prijatím na konanie, ak ústavný súd zistí, že boli splnené predpísané náležitosti podnetu upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon a ďalej, že nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Jednou z podmienok prijatia podnetu na konanie je okrem toho aj preukázanie opodstatnenosti podnetu, t. j. či označeným konaním, opomenutím alebo rozhodnutím štátneho orgánu mohlo dôjsť k porušeniu niektorého ústavného práva alebo slobody, uvedených navrhovateľom v podnete adresovanom ústavnému súdu. V prípade, že existuje príčinná súvislosť medzi namietaným konaním, opomenutím alebo rozhodnutím štátneho orgánu a konkrétnym ústavným právom alebo slobodou a podnet spĺňa aj ďalšie zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd ho môže prijať na konanie. Ak však ústavný súd zistí, že takáto príčinná súvislosť neexistuje (t. j. namietaným postupom štátneho orgánu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu označeného ústavného práva alebo slobody) , ústavný súd podnet odmietne pre jeho zjavnú neopodstatnenosť.

5 Neexistencia takejto príčinnej súvislosti znamená, že označeným rozhodnutím štátneho orgánu sa ani nevytvorila žiadna akceptovateľná možnosť porušenia niektorého ústavného práva alebo slobody, ktorú by ústavný súd v konaní o podnete mohol preskúmať a podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.v znení zákona č. 293/1995 Z. z. o ňom aj rozhodnúť.

Ústavný súd v kontexte s vyššie uvedeným konštatovaním osobitne zdôrazňuje, že pri predbežnom prerokovaní ktoréhokoľvek návrhu, vrátane podnetu, neskúma a ani nevyhodnocuje, či označeným konaním, opomenutím alebo rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy aj skutočne došlo k namietanému porušeniu navrhovateľom označeného práva alebo slobody upravených v Ústave Slovenskej republiky alebo v inom ústavnom zákone (takéto vyhodnocovanie a samozrejme aj rozhodnutie vo veci samej je možné až po prijatí návrhu na konanie pred ústavným súdom) . V takomto postupe mu bráni už konštatovaná absencia príčinnej súvislosti.

Predkladateľ podnetu namietol porušenie čl. 74 ods. 1 ústavy. Článkom 74 ods. 1 ústavy sa občanom, ani poslancom nezaručuje subjektívne právo. Článok 74 ods. 1 ústavy má len procedurálny význam. Ustanovuje sa ním postup pri vyberaní členov najvyššieho zastupiteľského zboru. Ústavná norma s takýmto obsahom nemôže byť predmetom konania o podnete podľa čl. 130 ods. 3 ústavy.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Július Č e r n á k Adriána Jokeľová predseda senátu

6