II. ÚS 37/1997 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Zdroj Stiahnuť

iSpis Judikatúra – II. ÚS 37/1997

Ústavný súd, dátum 02.07.1997, sp.zn. II. ÚS 37/1997

II. ÚS 37/1997 2.7.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/23abd912-d68f-4745-b714-18f841ccaf7a/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20II.%20%C3%9AS%2037_97.pdf SLOVENSKÁ REPUBLIKA II. Ú S37/97

UZNESENIE Ú s t a v n é h o s ú d u Sl o v e n s k e j r e p u b l i k y

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 1997 po predbežnom prerokovaní návrhu , bytom Považská Bystrica vo veci preskúmania rozhodnutí orgánov štátnej správy a rozhodnutia súdu takto

rozhodol:

Návrh na začatie konanie o d m i e t a .

Odôvodnenie

, bytom Považská Bystrica podaním z 3. 1. 1997 žiada Ústavný súd Slovenskej republiky, aby preskúmal označené rozhodnutia orgánov štátnej správy, vrátane rozhodnutia svojho, ako aj opodstatnenosť nezahájenia priestupkového konania na základe jeho podaní adresovaných v auguste a v septembri 1996 Okresnému úradu v Ilave. V ďalšej časti podania žiada preskúmanie porušenia čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky štátnymi orgánmi, politickými organizáciami a nacionálne orientovanými občanmi Slovenskej republiky a preskúmanie činnosti HZDS, nakoľko politická činnosť tohto hnutia hrubým spôsobom znemožňuje jemu ako občanovi Slovenskej republiky používať fundamentálne práva a slobody zakotvené nielen v Ústave Slovenskej republiky, ale i v Deklarácii základných ľudských práv a slobôd garantovaných Európskym dohovorom . Listom zo 17. 1. 1997 žiadal doplniť svoje pôvodné podanie o postoj k čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky uvedenej

1 slobodách. K uvedenej námietke Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane môže vyjadriť svoje stanovisko len v súlade s čl. 46 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrivdený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak . Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa ustanovenia ods. 4 citovaného ústavného článku podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon . Predmetom návrhu na začatie konania o ústavnej sťažnosti, ktorý namietaným rozhodnutím Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol, bolo zrušenie správnych rozhodnutí v priestupkovej veci, teda vo veciach, ktoré v súlade s čl. 46 ods. 4 podľa zákona nepatria do preskúmavacej a rozhodovacej činnosti súdu. Zákaz vylúčenia z preskúmavania súdom obsiahnutý v druhom odseku, vete druhej citovaného ústavného článku sa vzťahuje na základné práva a slobody, nie na administratívne konanie vo veciach priestupkov, bez uvedenia porušenia konkrétneho základného práva a slobody.

Rozhodnutie (právoplatné rozhodnutie) orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy je jednou z podmienok ústavnej sťažnosti v zmysle čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalšími podmienkami je sťažnosť na porušenie základného práva a slobody občana a právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnosti v konkrétnych veciach porušenia základného práva a slobody občana.

V návrhu sťažovateľa z roku 1994 podmienky ustanovené citovaným ústavným článkom v spojení tiež s podmienkami ustanovenými na základe splnomocnenia Ústavy Slovenskej republiky vydaným zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len zákon o konaní ) neboli splnené, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím č. II. ÚS 44/94 rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku označeného rozhodnutia. v upravenej forme listu pôvodne adresovanému tajomníkovi Európskej komisie pre ľudské práva.

V časti podania označenej dôvody podania ústavnej sťažnosti okrem generalizujúceho vyjadrenia, že Slovenská republika nie je právnym štátom a slovenský národ ešte nedospel do stavu, aby bol schopný akceptovať demokratické princípy zakotvené vo vlastnej ústave , uvádza celý rad článkov Ústavy Slovenskej republiky, ktoré podľa neho sú porušované štátnymi orgánmi, ako aj zmanipulovanými občanmi .

Z hľadiska pôsobnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky obsahom návrhu na začatie konania je nespokojnosť s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 44/94 z 24. novembra 1994. Týmto rozhodnutím Ústavný súd Slovenskej republiky z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti odmietol návrh zo 16. 8. 1994 na začatie konania o ústavnej sťažnosti a zrušenie rozhodnutia správneho orgánu v priestupkovej veci a uznesenia orgánu policajného zboru, ktorým bolo odložené vyšetrovanie na základe jeho oznámenia o vydieraní. V odôvodnení rozhodnutia Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že voči sťažovateľovi bola uplatnená administratívna zodpovednosť za priestupok s následkom uloženia pokuty. Odôvodnenie rozhodnutia poukazuje aj na charakter priestupku, ktorý ho vylučuje z uplatňovania zodpovednosti pred súdom, ako aj z preskúmavania zákonností rozhodnutí o priestupkoch v prípadoch ustanovených zákonom.

S označeným rozhodnutím č. II. ÚS 44/94 nie je spokojný, čo v obsiahlych listoch doručených súdu aj v rôznych obmenách, kritickými postojmi vyjadruje. Z hľadiska konania pred ústavným súdom oscilujúcim je čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Znenia citovaných článkov sťažovateľ správne uvedie (opíše) , ale ich aplikovanie v svojom prípade subjektívne, tendenčne interpretuje. Takto je to aj v námietke, že Ústavný súd Slovenskej republiky tým, že rozhodnutím č. II. ÚS 44/94 odmietol začať konanie o porušení jeho ústavného práva konal protiústavne a porušil aj Európsky dohovor o ľudských právach a základných Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 citovaného zákona o konaní návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol . Preto Ústavný súd Slovenskej republiky predložený návrh na začatie konania o ústavnej sťažnosti po predbežnom prerokovaní na neverejnom zasadnutí v súlade s ustanovením § 25 ods. 1 a 2 zákona o konaní odmietol.

Ústavný súd ako jeden zo štátnych orgánov v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Citovaný princíp právneho štátu, ako aj pôsobnosť a samotný charakter ústavného súdnictva vylučujú polemiky ústavného súdu s názormi sťažovateľa na slovenský národ, činnosť politických hnutí a bližšie neidentifikovateľných štátnych orgánov a zmanipulovateľných občanov; rovnako to platí o vyjadreniach o činnosti vlády Slovenskej republiky a ostatných štátnych orgánoch. Z toho dôvodu Ústavný súd Slovenskej republiky tieto časti návrhu nepovažuje za návrh na začatie konania o podnete, a preto ani navrhovateľa nevyzval na odstránenie vád návrhu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 1997

Za správnosť vyhotovenia: predseda senátu