II. ÚS 5/1997 - iSpis

II. ÚS 5/1997 4.2.1997 https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/c89ecd72-c8b5-488c-8029-30dcabf9f638/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20II.%20%C3%9AS%205_97.pdf II. ÚS 5/97

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE Úst avného súdu Slovenskej republ iky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 1997 po predbežnom prerokovaní podnetu , ho času v Ústave Zboru väzenskej a justičnej stráže , vo veci porušenia jeho základných práv v konaní a rozhodovaní v trestnej veci Okresného súdu v Trnave vedenej pod sp. zn. 6 T 116/93, takto

r o z h o d o l :

Podnet o d m i e t a . 4

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ vo svojom podaní doručenom Ústavnému súdu Slovenskej republiky 24. mája 1996 a v doplnenom podaní doručenom 17. júla 1996 uviedol, že ho Okresný súd v Trnave v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 6 T 116/93 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 To 29/95-336, pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 a 2 písm.a) Tr. zák. a trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 T r . zák. uznal za vinného a s použitím § 35 ods. 1 a § 41 ods. 1 T r . zák. odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečne. Trestné konanie a rozhodnutie súdu v uvedenej veci považuje za nesprávne, nezákonné a neústavné, pretože orgány činné v trestnom konaní nedodržali základné procesné zásady, najmä zásady materiálnej pravdy, ústnosti, zabezpečenia práva na obhajobu, verejnosti, sudcovskej nezávislosti a prerokovania veci bez zbytočných prieťahov. Podľa jeho názoru trestné stíhanie v tejto veci prebiehalo v rozpore s článkami 1, 16, ods. 2, 33, 46 ods. 2, 48 ods. 2 a 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Žiada preto, aby ústavný súd zrušil rozsudok Okresného súdu v Trnave v uvedenej veci a vrátil ju na došetrenie prokurátorovi.

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní veci podľa § 25 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. preskúmal náležitosti podania ustanovené zákonom a medzi nimi konkrétnosť a opodstatnenosť tvrdení v jeho podaní z aspektu možnosti začať konanie pred ústavným súdom o podnete podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Preskúmanie procesných a obsahových náležitostí podnetu na začatie konania ústavný súd vykonal na základe spisov v uvedenej trestnej veci Okresného súdu v Trnave vedenej proti ako obvinenému.

Z obsahu trestného spisu ústavný súd zistil, že obhajoba bola procesné zabezpečená už za prípravného konania, a to už od vznesenia obvinenia prostredníctvom ustanoveného obhajcu a v ďalšom priebehu konania aj zvoleného obhajcu (§ 37 a 38 Tr. por.) . V obhajobe sa vystriedali viacerí obhajcovia, ktorí využili svoje práva a povinnosti poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc (§ 41, 165, 166 Tr. por.) tým, že podali zaň rôzne návrhy, najmä na vykonanie, resp. doplnenie dokazovania, žiadosť o prepustenie z väzby, zúčastňovali sa vyšetrovacích úkonov, podali opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa a boli prítomní na každom hlavnom pojednávaní (§ 202 ods. 3 v spojení s § 36 Tr. por.) . Orgány činné v trestnom konaní poskytovali potrebný čas a možnosť obvinenému a jeho obhajcovi na prípravu obhajoby, umožnili mu a jeho obhajcovi včas sa oboznámiť s výsledkami vyšetrovania, v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie dokazovania (§ 33 ods. 3 a § 166 Tr. por.) a takúto možnosť mal aj v konaní pred súdom a obzvlášť po prepustení z väzby na slobodu. Ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať profesionálnu úroveň právnej pomoci poskytovanej obhajcami, najmä, či účelne a dostatočne využili všetky svoje oprávnenia v záujme včasného a správneho objasnenia skutkového stavu veci a rozhodnutia o vine a treste. Trestný poriadok dáva obvinenému široké práva, aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu (§ 33) a požadovať. od obhajcu dôsledné plnenie jeho povinností a využitia jeho oprávnení (§ 41) . Tvrdenie , že v trestnej veci vedenej proti nemu jeho práva na obhajobu neboli zabezpečené tak, ako to vyžaduje čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, je nekonkrétne, neodôvodnené a nedoložené a nemá oporu v obsahu preskúmaného trestného spisu. V tejto súvislosti ani jeho tvrdenie o porušení zásad ústnosti a verejnosti v konaní pred súdom nie je dôvodné a nevychádza z podkladov v trestnom spise, naopak hlavné pojednávanie vo veci prebiehalo verejne a vždy za prítomnosti obvineného, ktorému bolo umožnené vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a podať návrhy na vykonanie alebo doplnenie dokazovania. Obvinený mal možnosť sám alebo prostredníctvom obhajcu plne využiť námietky proti porušeniu každej z uvedených zásad a pokiaľ tak urobil v podaných opravných prostriedkoch, odvolací súd sa jeho námietkami zaoberal a pri rozhodovaní vyporiadal.

Obvinený v priebehu trestného stíhania nevyužil možnosť namietať zákonom ustanoveným spôsobom zaujatosť vyšetrovateľa, prokurátora a sudcov vo veci. Svoje námietky proti postupu orgánov činných v trestnom konaní obmedzil na podozrievanie prokurátora ("podvrhol" doličný predmet - nôž) a na urážlivé výroky ("totalitný" postup prokurátora vo veci, "uložený trest si odsedí" sudkyňa) . Postup orgánov činných v trestnom konaní a najmä rozhodnutie súdu o vine a treste nemožno spájať s príslušnosťou obvineného k etnickej skupine a vyvodzovať z toho porušenie čl. 16 ods. 2 a 33 Ústavy Slovenskej republiky. To platí aj o tvrdení obvineného, že ho vyšetrovateľ fyzicky a psychicky nútil k výpovediam, a že mu po konfrontácii s poškodenou predložil zápisnicu na podpis so slovami: "Podpíšte to obaja, Boha vášho cigánskeho.". Obvinený bol nasledujúci deň po tejto konfrontácii vypočutý prokurátorom v súvislosti s rozhodnutím o väzbe za prítomnosti jeho obhajkyne, a preto mal bezprostrednú možnosť požiadať prokurátora o preskúmanie postupu vyšetrovateľa (§ 167 Tr.por.) a prípadne požiadať, aby jeho sťažnosť na vyšetrovateľa preskúmala príslušná inšpekcia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Trestné konanie proti začalo 24. apríla 1991 a právoplatne skončilo 15. februára 1995. Časovo zdĺhavé trvanie tohto konania bolo ovplyvnené viacerými skutočnosťami. Uvedené trestné stíhanie sa vyznačovalo zložitosťou pri zisťovaní skutkového stavu veci, predovšetkým rozporami vo výpovediach obvineného a poškodených osôb v tom, že obvinený popieral skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie. Uvádzal, že sa trestného činu dopustili poškodené osoby a sám seba označoval za poškodeného vo veci. Odstránenie závažných rozporov vo výpovediach obvineného a poškodených osôb vyžadovalo ich konfrontáciu a ich súčasnú prítomnosť pri vykonaní tohto procesného úkonu (postavenie týchto osôb tvárou v tvár - § 94 Tr. por.) . S tým súviseli ťažkosti pri zisťovaní pobytu poškodených osôb (menili miesto pobytu) a svedkov a so zabezpečením ich prítomnosti nielen na vykonaní týchto úkonov, ale aj na hlavnom pojednávaní. Taktiež obvinený po prepustení z väzby (13.1.1992) menil miesto svojho pobytu, čím značne sťažoval doručovanie písomností určených mu do vlastných rúk a zabezpečenie jeho prítomnosti na hlavnom pojednávaní (§ 202 ods. 3 Tr. por.) . Na celkovom zdĺhavom trvaní trestného konania vo veci má svoj podiel aj to, že sa vystriedali viacerí obhajcovia na poskytovaní právnej pomoci obvinenému. Napriek tomu jednotlivé procesné úkony v prípravnom trestnom konaní i v konaní pred súdom prebiehali v časovo krátkych odstupoch. Viaceré odročenia hlavného pojednávania vo veci sú odôvodnené požiadavkou zákonnosti, ústnosti a verejnosti pojednávania, najmä prerokovania veci v prítomnosti obvineného a jeho obhajcu a tým možnosti vyjadrenia sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Dodržanie týchto požiadaviek ustanovených v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemožno klásť do protikladu so zdĺhavosťou trestného - 5 -

stíhania, pretože v tejto veci nešlo o zbytočné, nesprávnym postupom súdu zavinené prieťahy.

Zákonnosť trestného konania a rozhodnutie súdu o vine a treste preskúmal na podnet generálny prokurátor Slovenskej republiky, avšak nezistil porušenie zákonnosti vo veci, a preto podnetu nevyhovel, čo predkladateľ neodôvodnene považuje za porušenie čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd nie je oprávnený preskúmať postup generálneho prokurátora v prípadoch podnetov na podanie sťažnosti pre porušenie zákona (§ 266 Tr. por.) . Rovnako do právomoci ústavného súdu nepatrí preskúmavať opodstatnenosť tvrdení obvineného o nesprávnom a neúplnom vykonaní dokazovania vo veci, a pochybností o hodnovernosti, presvedčivosti a úplnosti vykonaných dôkazov a správnosti ich hodnotenia, čo podľa neho viedlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci a na tomto základe k nezákonnému rozhodnutiu súdu o vine a treste.

Ústavný súd Slovenskej republiky môže začať konanie o podnete podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky len za podmienky, že namietané porušenie práv predkladateľa podnetu je dôvodné a opodstatnené. Z výsledkov preskúmania trestného spisu vo veci Okresného súdu v Trnave vedenej proti bolo zistené, že jeho podnet na začatie konania pred ústavným súdom je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd preto podnet podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. áková predsedníčka senátu