KSKE 10 Cb 9526/1992 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 10 Cb 9526/1992

KS v Košiciach, dátum 30.10.2012, sp.zn. KSKE 10 Cb 9526/1992

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Cb/9526/1992 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7092899344 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7092899344.17

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Y. W. v právnej veci žalobcu A VISTA" Spólka z o.o. Export - Import T. I., ul. U. XX m 3, XX XXX G., L., proti žalovanému Q. X., P. Q. - N., C. XXX, o zaplatenie 4.361,30 USD (pôvodne o 6 237,00 USD) s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4 361,30 USD so 6% úrokom z omeškania od 22.6.1992 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 828,05 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 6 237,00 USD titulom zaplatenia ceny zemiakov dodaných v roku XXXX, ktoré vyfakturoval faktúrami č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, z ktorých žalovaná nezaplatila uplatnenú sumu.

Žalovaná vo vyjadrení k návrhu uviedla, že žalobca požiadal o zálohu na dodávku zemiakov, ktorá mu bola poskytnutá vo výške 4 361,30 USD, a to 2 000,00 USD a 65 222,00 Kčs v kurze 27,62, t.j. 2 361,30, ktorej prevzatie potvrdil. Žalobca dodal namiesto jedlých zemiakov zemiaky kŕmne, preto súhlasil s reklamáciou a dodávka sa cenovo znížila o 1 404,00 USD.

Medzi účastníkmi prebiehali ďalej obchodné vzťahy a žalobca dodával žalovanej fazuľu a žalovaná žalobcovi vajíčka. Žalovaná dodala vajíčka v hodnote 3 341,60 USD a žalobca dodal fazuľu v hodnote 2 870,40 USD, teda menej o 417,20 USD.

Podľa listu právneho zástupcu žalovanej zo dňa 6.2.1992 sa obidve strany dohodli na bártrovom obchode s tým, že žalovaná bude dodávať vajcia a žalobca fazuľu. Žalovaná plnila dodávky vajec nasledovne: fa č. 3/91 dodávka dňa 12.6.1991 v cene 1 064,00 USD, fa č. 12/91 dodávka dňa 26.6.1991 v cene 1 057,00 USD, fa č. 20/91 dodávka dňa 3.7.1991 v cene 1 220,60 USD, spolu v cene 3 341,60 USD. Ako protidodávku plnil žalobca dodávku fazule dňa XX.X.XXXX, avšak namiesto množstva 5000 kg iba 4784 kg, čo predstavuje dlh žalobcu 471,20 USD. Po odpočítaní pôžičky, reklamácie zemiakov a dlhu z nedodanej fazule, je žalovaná ochotná zaplatiť žalobcovi 744,00 USD. Uvedenú sumu zaplatila, vzájomné nároky boli vysporiadané, žalobu preto navrhuje zamietnuť.

Vo veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 25.3.2009 tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4 361,30 USD so 6% úrokom z omeškania od 22.6.1992 do zaplatenia, nahradiť mu trovy konania vo výške 504,55 eur a v prevyšujúcej časti petitu žalobu zamietol. Pri zamietnutí časti uplatneného nároku súd akceptoval započítaciu námietku žalovanej vo výške 471,20 USD ako cenový rozdiel medzi hodnotou

dodaných vajec a žalobcom dodanej fazule a tiež akceptoval započítaciu námietku žalovanej vo výške 1 404,00 USD, ako zníženie ceny dodaných zemiakov na základe reklamácie.

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá žalobca nepodal odvolanie, preto rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Odvolanie podala žalovaná proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené. Odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, takže predmetom sporu ostala suma 4 361,30 USD s príslušenstvom.

Žalobca namietal, že si od žalovanej peniaze nepožičal, žiadne potvrdenie o pôžičke nepodpísal. K predloženému dokladu o pôžičke, ktorý je bez dátumu uviedol, že toto potvrdenie vyhotovila žalovaná tak, že z inej listiny odstrihla časť s podpismi a na prázdne miesto dopísala text o poskytnutí pôžičky.

Žalovaná uviedla, že v byte žalobcu sa dňa 10.6.1991 dohodli, že žalobca jej bude dodávať zemiaky jedlé. Povedal však, že na nákup prvej zásielky nemá peniaze a požiadal o zapožičanie dolárov, s čím súhlasila, ale peniaze nemala so sebou, preto mu ich hneď nedala. Na ďalší deň 11.6.1991 prišiel žalobca a vo svojom byte v Michalovciach mu bez akejkoľvek písomnej dohody požičala 1 000,00 USD. Ďalších 1 000,00 USD požičala žalobcovi tak, že ich odniesol v obálke osobne šofér, ktorý vozil do Poľska vajíčka. Zapožičala mu aj 65 222,00 Kčs na hranici vo Vyšnom Komárniku.

Následne žalovaná uviedla, že prvých 1 000,00 USD zobral žalobca od jej mamy pri osobnej návšteve, ďalších 1 000,00 USD niesol šofér, ktorý viezol vajíčka do Poľska a pri ceste zobral v obálke 1 000,00 USD, ktoré odovzdal žalobcovi. Sumu 64 000,00 Kčs si osobne prevzal žalobca na colnici vo Vyšnom Komárniku. Tieto peniaze dávajú sumu, ktorá tvorí pôžičku.

Žalobca uviedol, že žalovaná mala predložiť originál protokolu napísaného 2.9.1991, ktorý ale nemá, pretože ho použila na vystavenie dokladu, podľa ktorého mu požičala finančné čiastky 65 222,00 Kčs a v 2 000,00 USD.

Súd zistil, že účastníci uzatvorili dňa 12.6.1991 zmluvu č. 2/91 o dodávke zemiakov, ktorou sa žalobca zaviazal dodať žalovanej zemiaky v cene 0,08 USD/1 kg. Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 12.6.1991 bolo dohodnuté, že žalovaná zabezpečí kontrolu zemiakov cez Centrálnu inšpekciu.

Dodané zemiaky žalobca vyfakturoval faktúrou č. 21 z o dňa 17.6.1991 - 14 700 kg zemiakov po 0,08 USD/kg v sume 1 176,00 USD; faktúrou č. 22 zo dňa 26.6.1992 - 23 100 kg zemiakov po 0,08 USD/ kg v sume 1 848,00 USD; faktúrou č. 23 zo dňa 27.6.1991 - 18 500 kg zemiakov po 0,08 USD/kg v sume 1 480,00 USD; faktúrou č. 24 zo dňa 28.6.1991 - 23 950 kg zemiakov po 0,08 USD/kg v sume 1 916,00 USD; faktúrou č. 25 zo dňa 2.7.1991 - 22 500 kg zemiakov po 0,08 USD/kg v sume 1 800,00 USD; faktúrou č. 26 zo dňa 4.7.1991 - 21 900 kg zemiakov po 0,08 USD/kg v sume 1 752,00 USD, spolu 124 650 kg zemiakov v hodnote 9 972,00 USD.

Žalovaná uhradila bankovým prevodom dňa 19.1.1991 faktúru č. 21 v sume 1 159,50 USD, dňa 19.9.1991 faktúrou č. 22 v sume 1 831,50 USD a dňa 18.2.1992 faktúrou č. 25 v sume 744,00 USD, spolu zaplatila 3 735,00 USD a nezaplatila 6 237,00 USD.

Po zohľadnení námietok žalovanej a čiastočnom zamietnutí žaloby, predmetom sporu ostala suma 4 361,30 USD.

Podľa § 276 ods. 1 zák. č. 101/1993 Zb. Zákonník medzinárodného obchodu, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu tovar určený jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a umožniť mu, aby k nemu nadobudol vlastnícke právo a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Žalobca dodal žalovanej tovar - zemiaky v dohodnutom množstve, umožnil jej nadobudnúť k nemu vlastnícke právo, žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Žalovaná nepopierala právo žalobcu na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, ale vzniesla započítaciu námietku voči nároku žalobcu a pohľadávkou na započítanie bola podľa vyjadrenia žalovanej pôžička, ktorú poskytla žalobcovi vo výške 4 361,30 USD.

Vo vyjadrení k návrhu žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že žalobca ju požiadal o zloženie zálohy na nákup zemiakov. Záloha bola žalobcovi poskytnutá vo výške 4 361,30 USD, a to 2 000,00 USD a 65 222,00 Kčs v kurze 27,62, t.j. 2 361,30 USD. Žalobca svojim podpisom prevzatie potvrdil.

Na pojednávaní 13.4.1999 žalovaná uviedla: 10.6.1991 som vycestovala do Poľska. Prišla som za žalobcom a žiadala ho, aby mi pomohol nájsť dodávateľov na zemiaky. On povedal, že ich môže dodávať sám a ja som súhlasila. Povedal však, že na nákup prvej zásielky nemá peniaze, aby som mu ich požičala. Ja som súhlasila, ale peniaze som mu hneď nedala, lebo som ich nemala so sebou. Hneď na ďalší deň 11.6.1991 prišiel za mnou do môjho bytu v Michalovciach aj s manželkou s tým, aby som mu požičala 1 000,00 USD. Ja som mu ich požičala bez akejkoľvek písomnej dohody. Aj keď z jeho strany nedochádzalo k platbám za dodané vajíčka, požičala som mu ďalších 1 000,00 USD. Tých druhých 1 000,00 USD mu odniesol osobne v obálke môj šofér, ktorý vozil do Poľska odo mňa pre žalobcu vajíčka. Zapožičala som mu aj ďalších 65 222,00 Kčs na hranici vo Vyšnom Komárniku.

Žalobca na tomto pojednávaní poprel poskytnutie zálohy podľa tvrdenia žalovanej. K predloženému potvrdeniu uviedol, že je sfalšované a to tak, že v skutočnosti podpisy a pečiatky sú pravé, ale žalovaná ich použila z protokolu napísaného 2.9.1991 medzi účastníkmi konania v inej veci, a to tak, že bola odstrihnutá druhá polovica protokolu z 2.9.1991 a dopísaný text. Takéto potvrdenie nikdy nepodpísal a predkladá protokol z 2.9.1991.

Na pojednávaní 31.7.2007 žalovaná uviedla, že predložila doklad preukazujúci odovzdanie, resp. požičanie peňazí žalobcovi, a to vo výške 65 222,00 Kčs a 2 000,00 USD, ale v účtovnom denníku sú tieto zaúčtované v slovenských korunách vo výške 125 222,00 Sk, za ktoré na poľskej hranici boli kúpené doláre a tieto boli odovzdané žalobcovi, a to 28.6.1991.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovaná mala predložiť originál protokolu napísaného 2.9.1991, ktorý podľa jeho tvrdenia nemôže ani predložiť, pretože ho použila na už spomínané potvrdenie o pôžičke.

Na pojednávaní 25.3.2009 žalovaná uviedla: Prvých 1 000,00 USD zobral žalobca od mojej mamy pri osobnej návšteve. Ďalších 1 000,00 USD viezol šofér, ktorý viezol do Poľska vajíčka a tam nakladal zemiaky. Pri tejto ceste zobral v obálke 1 000,00 USD, ktoré odovzdal žalobcovi. Sumu 64 000,00 Kčs si osobne prevzal žalobca na colnici vo Vyšnom Komárniku. Ďalších 1 000,00 Kčs prevzal pri osobnej návšteve v byte. Tieto peniaze dávajú sumu, ktorá tvorí pôžičku.

Na preukázanie svojho tvrdenia o pôžičke žalobcovi predložila žalovaná listinu bez dátumu vyhotovenia a označenia s textom Svojim podpisom potvrdzujem, že som si požičal od firmy VŠB Emílie Balombiniovej na nákup zemiakov 2 000,00 USD a 65 222,00 Kčs. Toto potvrdenie slúži ako doklad pre obidve strany.

Žalobca v priebehu konania tvrdil, že toto potvrdenie je falošné, vyrobené odstrihnutím z protokolu z 2.9.1991, ktorý na preukázanie svojho tvrdenia predložil súdu. Žalovaná originál protokolu z 2.9.1991, ktorý mala predložiť ako dôkaz, že ho nepoužila na sporné potvrdenie o pôžičke, nepredložila.

Podľa § 265 Zákonníka medzinárodného obchodu, ak majú strany pohľadávky smerujúce k plneniu rovnakého druhu voči sebe navzájom a niektorá zo strán, hoci proti vôli druhej strany, urobí prejav smerujúci k započítaniu, zrušujú sa oba nároky, pokiaľ sa navzájom kryjú. Tieto účinky nastávajú k okamihu, keď sa oba nároky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § 266 Zákonníka medzinárodného obchodu, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.

Z tvrdení žalovanej počas konania vyplýva, že peniaze dala žalobcovi tak, že mu prvých 1 000,00 USD dala vo svojom byte 11.6.1991 a ďalších 1 000,00 USD viezol šofér v obálke do Poľska, neskôr uviedla, že požičala žalobcovi 65 222,00 Kčs a 2 000,00 USD, ale tieto sú zaúčtované v slovenských korunách vo výške 125 222,00 Sk (pri kurze 27,62 Kčs za dolár, ako uviedla žalovaná je to 4 533,74 USD) , za ktoré boli na poľskej hranici kúpené doláre a tieto boli odovzdané žalobcovi, a to 28.6.1991 a neskôr uviedla, že prvých 1 000,00 USD zobral žalobca od jej mamy pri osobnej návšteve a ďalších 1 000,00 USD zobral v obálke šofér, ktorý viezol vajíčka do Poľska.

Ohľadne sumy 65 222,00 Kčs uviedla, že túto sumu požičala žalobcovi na hranici vo Vyšnom Komárniku, následne uviedla, že žalobca si osobne prevzal na hranici vo Vyšnom Komárniku sumu 64 000,00 Kčs a ďalších 1 000,00 Kčs zobral pri osobnej návšteve v byte (64 000,00 + 1 000,00 = 65 000,00 Kčs) .

Z týchto rozporných tvrdení žalovanej ohľadne výšky a spôsobu poskytnutia uvádzanej pôžičky, ktorú žalobca popieral, keď žalovaná predložila sporné potvrdenie a nepredložila originál protokolu z 2.9.1991 súd ustálil, že žalovaná nepreukázala, že žalobcovi požičala, resp. poskytla zálohu vo výške 4 361,30 USD, teda žalovaná nepreukázala, že má voči žalobcovi započítateľnú pohľadávku. Nepreukázala, že má v zmysle § 265 Zákonníka medzinárodného obchodu voči žalobcovi pohľadávku smerujúci k plneniu rovnakého druhu.

Pretože žalobca dodal žalovanej na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy zemiaky, žalovanej podľa § 276 ods. 1 ZMO vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu a nebola preukázaná existencia započítateľnej pohľadávky, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4 361,30 USD.

Podľa § 231 ods. 1 Zákonníka medzinárodného obchodu, ak sa omeškanie týka peňažného záväzku, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej časti úroky z omeškania podľa ods. 2; úroky z omeškania sa platia v mene, na ktorú znie hlavný záväzok.

Podľa § 231 ods. 2 Zákonníka medzinárodného obchodu, úroky z omeškania sú o 1% vyššie, než je úradná eskontná sadzba platná v zemi dlžníka v dobe omeškania, ak nie je tam takáto sadzba stanovená, je úrok z omeškania o 1% vyšší, než je tam platná zákonná úroková sadzba z pôžičiek poskytovaných peňažnými ústavmi, inak je 6%.

Podľa Zákonníka medzinárodného obchodu majú úroky z omeškania odškodňujúcu funkciu. V Československej federatívnej republike nebola stanovená úradne eskontná sadzba a iné predpisy upravujúce úrokovú sadzbu nie sú aplikovateľné na majetkové vzťahy v medzinárodnom obchodnom styku. Pri omeškaní tuzemského dlžníka s platením záväzku je preto povinnosť platiť úroky z omeškania vo výške 6%, ak v zmluve nie je dohodnuté niečo iné.

Medzi účastníkmi nebola dohodnutá výška úrokov z omeškania. Žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania, a pretože žalovaná bola v omeškaní so splnením peňažného záväzku, súd žalobe aj v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6% zo sumy 4 361,30 USD od uplatnenia, t.j. od 20.6.1992 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech priznal pomernú časť trov konania. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo výške 7 484,00 Sk - 248,42 eur, trov právneho zastúpenia za právnu pomoc poskytnutú JUDr. Jozefom Širotníkom za 8 úkonov (prevzatie, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, pojednávanie 7.8.1998, 8.12.1998, 26.11.1999, vyjadrenie k odvolaniu, pojednávanie na odvolacom súde) po 2 180,00 Sk - 72,36 eur + režijný paušál 2x 30,00 Sk - 1 euro, 1x 45,00 Sk - 1,49 eur, 2x 70,00 Sk - 2,02 eur, 3x 100,00 Sk - 3,32 eur, podľa vyhl. č. 240/90 Zb., spolu 17 985,00 Sk - 596,99 eur, preklad výpisu z obchodného registra 500,00 Sk - 16,60 eur, cestovné na pojednávanie 2x 2 000,00 Sk - 66,39 eur, spolu trovy konania 37 969,00 Sk - 1 260,34 eur.

Žalobca mal v konaní úspech 70% a neúspech 30%, celkový úspech žalobcu je 40%, preto mu súd priznal trovy konania vo výške 15 200,00 Sk - 504,55 eur. Po rozhodnutí súdu, ktorým bola žaloba

zamietnutá v konaní vznikli žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 323,50 eur. Trovy konania žalobcu sú 828,05 eur.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje s tým, že v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) , f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.