KSKE 11 Co 113/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/113/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110212310 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7110212310.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej vo veci žalobcu B. spol. s r.o., I., M. R. B. XXXX/XXA, IČO: 36 213 039, zast. JUDr. Zuzanou Gazdičovou, advokátkou, Trebišov, M.R. Štefánika 2393/29, proti žalovanému Q. S., S., I. W. XX/A, IČO: 00 691 135, o zaplatenie 64,- € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 35C 211/2010-67 z 19.10.2010 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzal zo žaloby z dňa 13.5.2010, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 64,- € 9 % úrokmi z omeškania zo sumy 4,- € od 2.6.2009 do zaplatenia a zo sumy 60,- € od 27.6.2009 do zaplatenia argumentujúc tým, že rozhodnutím Q. polície S., konajúcej na základe splnomocnenia udeleného Q. S. ako správcom mestských komunikácií bolo odstránené jeho motorové vozidlo zn. JEEP EČV: TV - XXX BG, ktoré bolo odstavené dňa 1.6.2009 o 12.00 hod. v Košiciach na I. ul. č. 9, pričom ako dôvod odstránenia vozidla bolo uvedené porušenie § 25 ods. 1 písm. n/ zák. č. 8/2009 Z.z. Žalobcovi, ako prevádzkovateľovi vozidla (odstaveného MVDr. X. W. - konateľom spoločnosti) bola uložená povinnosť uhradiť náklady spojené s odstránením motorového vozidla v sume 60,- € a to napriek tomu, že R. dopravný inšpektorát OR PZ v I. vydal dňa 8.9.2009 rozhodnutie č. p. : ORP - P - 429/DI-2009-I, ktorým bolo zastavené konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keďže bol konštatovaný nesúlad zvislého dopravného značenia s chýbajúcim značením státia, z ktorého nebol zrejmý spôsob státia, začiatok a koniec parkoviska s vyhradeným státím. Podľa žalobcu škoda mu vznikla uhradením nákladov spojených s odstránením motorového vozidla v sume 60,- € ako aj uhradením cestovného (prepravné v taxislužbe) z Tajovského ulice do miesta, kde vozidlo bolo odvezené v sume 6,- €. Súd prvého stupňa vzal do úvahy stanovisko žalovaného, ktorý namietal, že 1.6.2009 o 12.00 hod. MVDr. X. W. parkoval s osobným motorovým vozidlom EČV: TV-XXXBG na I. ul. č. X v Košiciach na vyhradenom parkovisku pre iné vozidlo, ktoré bolo riadne vyznačené dopravnou značkou IP 16 s dodatkovými tabuľkami pre počet miest a určenie oprávneného k parkovaniu, že vozidlo bolo odtiahnuté v zmysle oprávnenia uvedeného v § 43 ods. 4 písm. b/ zákona o cestnej premávke č. 8/2009 a že odťah bol oprávnený, hoci priestupkové konanie bolo zastavené a je nutné rozlišovať správne konanie vo veci priestupku od výkonu práva na odťah. Z protokolu o odstránení vozidla zistil, že žalovaný dňa 1.6.2009 odstránil motorové vozidlo žalobcu z I. ul. č. 9 v Košiciach z dôvodu státia na

vyhradenom parkovaní a doručil mu rozhodnutie o úhrade nákladov za odstránenie vozidla vo výške 60,- €. Z poštového peňažného poukazu z 26.6.2009 mu vyplynulo, že žalobca uhradil na účet žalovaného sumu 60,- €. Z rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ Okresného dopravného inšpektorátu č. p. : ORP- P-429/DI-2009-I z 8.9.2009 mal preukázané, že konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bol obvinený MVDr. X. W. bolo zastavené po zohľadnení tej skutočnosti, že na jednoznačné vymedzenie miest s vyhradeným parkovaním najmä tam, kde nie všetky parkovacie miesta sú určené na vyhradené parkovanie, je nutné parkovacie miesta označiť kombináciou zvislých dopravných značiek IP 16 a E 13 s vodorovným značením V 10d. Právne vec posúdil podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb., § 4 ods. 3 písm. f/ zák. č. 369/1990 Zb., § 1, § 3 ods. 1, 2 písm. b/, § 25 ods. 1 písm. n/, § 43 ods. 1, 4, § 60 ods. 1,3 a 13 zák. č. 8/2009 Z.z., § 5 ods. 1,4,6,7 a 13 písm. c/, § 6 ods. 1,2 ako aj príloh vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z.z. ako aj § 420 ods. 1 OZ a považoval za nepochybné, že dňa 1.6.2009 žalovaný odstavil svoje motorové vozidlo na Tajovského ul. č. 9 v Košiciach na mieste vyhradeného parkovania pre Mestskú políciu v počte 5 miest od osadenia zvislého dopravného značenia, čo bolo zdokumentované žalovaným priloženou fotodokumentáciou, ktorej správnosť ani nebola spochybnená. Poukázal na to, že pri tzv. nútených výkonoch odťahu motorových vozidiel je nevyhnutné prísne oddeľovať na jednej strane konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a na druhej strane samotný výkon odťahu motorového vozidla, keďže rozhodnutie priestupkového konania nijako neovplyvňuje povinnosť uhradiť náklady za odstránenie motorového vozidla v zmysle cit. zák., ak boli naplnené zákonné ustanovenia. Preto aj keď príslušný priestupkový orgán konanie o priestupku vedenom voči konateľovi žalobcu zastavil, toto rozhodnutie pre súdne konanie nebolo záväzné. Bol toho názoru, že podľa právnej úpravy v prípade nesúladu zvislého a vodorovného značenia má prednosť značenie zvislé, ktoré je nutné rešpektovať a toto žalobca neurobil. Na základe predloženej fotodokumentácie bol toho názoru, že i keď vodorovné dopravné značenie bolo na danom mieste v danom čase čiastočne ošúchané, miera jeho opotrebenia nebola takého rozsahu, aby nebolo možné pre vodiča motorového vozidla určiť, či stojí alebo nie na mieste vyhradeného parkovania, keď aj pri bežnej opatrnosti a pri bežnom odhade vzdialenosti, či odhade bežného parkovacieho miesta pre parkovanie jedného motorového vozidla muselo byť vodičovi motorového vozidla zrejmé, že stojí na piatom mieste vyhradeného parkovania a odťah vozidla bol takto opodstatnený. Nakoľko žalovaný pri výkone odťahu neporušil žiadnu povinnosť, nemohla jeho konaním žalobcovi vzniknúť žiadna škoda a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách neúspešného žalobcu rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie alebo rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, čo odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. Vytýkal prvostupňovému súdu procesné pochybenie, pretože proti platobnému rozkazu, ktorý bol vydaný vo veci nepodal odpor žalovaný, ale jeho zložka, Mestská polícia S. a teda prvostupňový súd mal podaný odpor odmietnuť a platobný rozkaz sa mal stať právoplatným a vykonateľným. Namietal, že aj keď súd nemal byť viazaný rozhodnutím správneho orgánu, mal prihliadať na administratívny spis OR PZ v I. č. ORP - 61-47-DI-2009 a na dokumenty v ňom sa nachádzajúce a predovšetkým zohľadniť odborný posudok, na základe ktorého konanie o priestupku MVDr. X. W. bolo zastavené. Správny orgán konštatoval v rozhodnutí o zastavení konania nesúlad zvislého dopravného značenia s chýbajúcim vodorovným značením státia, z ktorého nebol zrejmý spôsob státia, začiatok a koniec parkoviska s vyhradeným státím, pre ktoré bolo parkovisko vyhradené. Úvahy prvostupňového súdu vychádzajúce z fotografií z miesta, odkiaľ bolo motorové vozidlo odtiahnuté označil za nevhodné, keďže odborný orgán v spomínanom administratívnom spise vypracoval odborný posudok a tento má zrejme vyššiu váhu než hodnotenie sudcu, ktorý nie je odborníkom na dopravu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť v celom rozsahu. K vznesenej námietke pasívnej legitimácie na jeho strane poukázal na rozhodnutie NS SR 3MCdo 4/2010. Uviedol, že trovy odstránenia vozidla nemožno považovať za trovy spojené s prejednaním priestupku a teda právo na odstránenie vozidla nemusí byť spojené s priestupkovou zodpovednosťou, v dôsledku čoho aj keby v správnom konaní bol priestupca úplne zbavený viny, to ešte neznamená zbavenie sa povinnosti z jeho strany uhradiť náhrady za vykonané odstránenie vozidla.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

c/ to vyžaduje verejný záujem.

Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa 214 ods. 2 O.s.p., keďže v posudzovanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. a to v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. za dodržania podmienok stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Žalobca podané odvolanie - ako to vyplýva z jeho obsahu, odôvodnil o. i. odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vyčítajúc súdu prvého stupňa procesné pochybenie spočívajúce v tom, že akceptoval odpor podaný žalovaným, hoci tento vyhotovila podľa jeho obsahu Mestská polícia Košice. Odvolací súd nezistil, aby konanie pred súdom prvého stupňa trpelo niektorou z vád uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p. Odhliadnuc od toho, že v tomto štádiu konania, potom ako prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom nie je už namieste zaoberať sa odporom podaným proti platobnému rozkazu je potrebné uviesť, že odpor z dňa 16.6.2010 (č.l. 22-23) podala Q. polícia S., ako vnútroorganizačný útvar Mesta S. a možno mať za to, že tomuto orgánu obce nemožno uprieť oprávnenie podať proti platobnému rozkazu odpor.

Žalobca podané odvolanie odôvodnil tiež odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z týchto uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) . O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) .

Súd prvého stupňa správne skutkové zistenia v zásade správne podradil pod hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Žalovaný v odvolaní uvádza skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa pri rozhodnutí o žalobe dostatočne a správne vysporiadal a vec správne posúdil podľa zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje postup obce pri správe verejných komunikácií a ustanovenia ktorého ukladajú správcovi komunikácie (obci) konkrétne práva a povinnosti.

Tvrdenie žalobcu, resp. skutočnosť, že žalobca sa nedopustil žiadneho priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keďže priestupkové konanie voči nemu bolo zastavené, pre rozhodnutie v tomto konaní nie je právne významná, preto žalobca nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. Súd v tomto konaní totiž nebol viazaný rozhodnutím vydaným v správnom konaní č. p. ORP-P-429/DI-2009-I z 8.9.2009 o zastavení priestupkového konania (§ 135 ods. 1 O.s.p.) , a nemusel z tohto rozhodnutia vychádzať. Právo správcu cesty (obce) odstrániť vozidlo z komunikácie vyplýva z ust. § 43 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. a toto právo nemusí byť vždy spojené s priestupkovou zodpovednosťou prevádzkovateľa alebo osoby, ktorá spôsobila prekážku na ceste (iba môže) .

Táto činnosť správcu komunikácie mala s činnosťou, obsahom ktorej je posudzovanie naplnenia skutkovej podstaty priestupku spoločné iba to, že spáchanie priestupku mohlo súčasne znamenať potrebu vykonať činnosť zodpovedajúcu povinnostiam správcu komunikácie - odstrániť vozidlo z komunikácie tvoriace prekážku cestnej premávky alebo ponechané na mieste, kde je to zakázané. Ust. § 43 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. umožňuje správcovi cesty odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, a to za podmienok v zákone uvedených, o.i. tiež vtedy, ak vozidlo stojí na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené. Toto oprávnenie žalovanému vyplynulo z postavenia (pôsobnosti) obce ako správcu komunikácie, a nie z postavenia orgánu, ktorý je príslušný a oprávnený rozhodovať o priestupkoch podľa zák. č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch. Náklady na odstránenie vozidla z dôvodov uvedených v § 43 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. má povinnosť uhradiť prevádzkovateľ, v danom prípade to bol žalobca.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa v tom smere, že vozidlo žalobcu bolo odstavené na vyhradenom parkovacom priestore, ktorý preň nebol určený, na čo bezpochyby bol upozornený zvislou dopravnou značkou o vyhradení piatich parkovacích miest pre Mestskú políciu. Možno súhlasiť i s tým, že hoci vodorovné dopravné značenie bolo čiastočne ošúchané, jeho stav umožňoval vodičovi motorového vozidla určiť, že stojí na vyhradenom mieste, keď aj fotodokumentácia z pripojeného spisu ORP-P-429/DI/2009-I OR PZ Trebišov (na ktorú správne poukázal aj súd prvého stupňa) zachytáva spôsob parkovania vozidla žalobcu, celkom jednoznačne zasahujúci do priestoru vyhradeného parkoviska.

Keďže žalovaný, ako správca cesty dôvodne odstránil vozidlo žalobcu a uplatnil si voči nemu nárok na náhradu nákladov s tým spojených, nebola žaloba o náhradu škody podaná opodstatnene a rozsudok súdu prvého stupňa bolo preto potrebné ako vecne správny potvrdiť.

Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.) a žalovaný o náhrade trov odvolacieho konania nenavrhol rozhodnúť, preto o jeho trovách nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.) .

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.