KSKE 11 Co 144/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/144/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210229641 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210229641.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu K. I. I., X..H..E.., O., A. X, IČO: 36 591 220, proti žalovanému W. E., bytom O., O. XX, o odstránenie stavby a vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 45C 187/2010-96 zo 17.1.2012 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného na vlastné náklady vypratať pozemok zapísaný na LV č. XXX a na vlastné náklady odstrániť rozostavené stavby zapísané na LV XXXX a XXXX, odstrániť a upraviť zásahy do terénu a uviesť pozemok do pôvodného stavu, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a pozemok vyprataný odovzdať v tejto lehote žalobcovi a ďalej rozhodol, že v prípade nevypratania pozemku žalovaným v lehote 15 dní a neodstránenia rozostavaných stavieb a neuvedenia pozemku do pôvodného stavu, umožnil žalobcovi odstrániť rozostavené stavby zapísané na LV XXXX a XXXX a pozemok vypratať a upraviť na náklady žalovaného s tým, že žalovaný je tiež povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 348 € (99,50 € súdny poplatok, 248,50 € trovy právneho zastúpenia) na účet jeho právnej zástupkyne.

Zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku zapísaného na LV č. XXX vedeného Katastrálnym úradom v O., okres O. G., obec O.G. - Š., katastrálne územie Š., parcelného čísla XXX/ X, na ktorom pozemku sa nachádzajú dve rozostavené stavby, ktoré mali byť skolaudované už v roku 1994. Tieto stavby v exekučnom konaní dražbou nadobudol žalovaný a odmieta ich odstrániť. Zo stanoviska žalovanému mu vyplynulo, že tento stavby nadobudol v dobrej viere v rámci exekučného konania a nebol upozornený na prípadné nedostatky, ktoré sa k nim viažu a preto žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že na pojednávanie vytýčené na deň 17.1.2012 sa nedostavil žalovaný a svoju neprítomnosť odôvodnil práceneschopnosťou zdokladovanou lekárskym osvedčením, ktoré však neobsahovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že žalovaný nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania a preto práceneschopnosť žalovaného nepovažoval za dôležitý dôvod, pre ktorý zákon umožňuje účastníkovi konania žiadať o odročenie pojednávania. V súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednávane uskutočnil v neprítomnosti žalovaného. Vychádzajúc z § 123, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, 2 a § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 54, § 55 ods. 1, § 66 ods. 1, § 67, § 76 ods. 1, § 81 ods. 1 a § 83 zák.č. 50/1976 Zb. mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie Š. a na tomto sú postavené rozostavené stavby, ktorých vlastníkom je žalovaný, avšak bez vysporiadania vzťahu k vlastníkovi pozemku. Bol toho názoru, že pri realizácii stavieb došlo zo strany stavebníka k hrubému porušeniu povinností vyplývajúcich mu zo stavebného povolenia, nakoľko stavbu nerealizoval v súlade s týmto povolením a táto zasahuje aj do susedného pozemku. Neuveril vyjadreniu žalovaného, že stavby nadobudol v dobrej viere, nakoľko o požiadavke vlastníka pozemku na odstránenie stavieb bol oboznámený exekútorom pri dražbe nehnuteľnosti. Navyše už len pri minimálnej pozornosti venovanej draženej nehnuteľnosti musel mať žalovaný vedomosť o potrebe vysporiadať

právne vzťahy s vlastníkom pozemku a preto žalobe ako dôvodne podanej v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaného zaviazal nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania spolu v sume 348 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) , b) , c) , d) , e) a f) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Namietal, že neboli splnené podmienky konania a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Tvrdil, že vykonaním pojednávania dňa 17.1.2012 v jeho neprítomnosti mu bola znemožnená realizácia procesných práv priznaných mu procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov. S poukazom na článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky mal za to, že možnosť vec prejednať v neprítomnosti účastníka treba posudzovať vždy s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu a treba mať na zreteli, že právo zúčastniť sa prejednania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania, a to v každom štádiu prvostupňového procesu. Choroba účastníka konania preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou je podľa neho dôležitým dôvodom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pre odročenie pojednávania. Mal za to, že z ním predloženého potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti vyplývalo, že je neschopný práce od 12.1.2012 (do 23.1.2012) a súd v uvedenom termíne konať nemal a vykonaním pojednávania došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, a to aj keď neosvedčil predložením dokladu ošetrujúceho lekára, že nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Namietal, že súdom nebol poučený o procesných následkoch nepredloženia príslušného potvrdenia ošetrujúceho lekára a nebol ani zastúpený advokátom, preto v čase niekoľko dní účinnej novely Občianskeho súdneho poriadku z objektívnych dôvodov nemal vedomosť o skutočnosti, o ktorú konajúci súd oprel svoje rozhodnutie pojednávať dňa 17.1.2012 bez jeho účasti. V dôsledku uvedeného nemal možnosť preukázať to, že dôkazy a prednesy žalobcu sú účelové, skreslené, zavádzajúce a nepravdivé.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na nadštandardnú trpezlivosť a snahu súdu dať žalovanému možnosť argumentovať, brániť svoje práva a predkladať v predmetnej veci dôkazy. Uviedol, že v predloženom potvrdení o začatí práceneschopnosti nie je uvedený dátum ukončenia práceneschopnosti žalovaného a pritom všeobecní lekári boli v predstihu informovaní o formuláciách, ktoré sú od 1.1.2012 pre kvalifikované odôvodnenie neúčasti na pojednávaní vyžadované a je tak presvedčený, že v prípade trvajúcej práceneschopnosti žalovaného by lekár potrebné vyjadrenie doplnil.

Odvolací súd po prejednaní odvolania v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. zistil, že nie sú podmienky ani pre potvrdenie rozsudku ani pre jeho zmenu, lebo je daný uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., teda v prejednávanej veci došlo v konaní k takej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) , ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa po skutkovej a právnej stránke môže účastník spochybniť s poukazom na skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neuplatnil pred súdom prvého stupňa len vtedy, ak sa zakladajú na niektorom z dôvodov ustanovených v citovanom § 205a ods. 1 O.s.p., okrem iného tiež vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O takúto vadu ide aj vtedy, ak súd prejednal vec v neprítomnosti účastníka (alebo jeho zástupcu) , hoci podmienky na tento procesný postup neboli splnené.

Z ústavného práva účastníka konania na prejednanie veci v jeho prítomnosti (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len Ústava ) zákon určuje výnimku v ust. § 101 ods. 2 O.s.p., za splnenia ktorej súd môže vec prejednať aj v neprítomnosti účastníka vtedy, ak sa riadne predvolaný účastník na pojednávanie nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Ak súd vec prejednal v rozpore s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., takýmto postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.

Zo spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný na pojednávanie nariadené na termín 17.1.2012 (preročené z termínu 18.10.2011 z dôvodu práceneschopnosti sudkyne) bol riadne predvolaný 4.11.2011 (doručenka na č.l. 70) . Pojednávania sa však nezúčastnil a svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručeným súdu 17.1.2012, na poštovú prepravu podaným dňa 13.1.2012 (č.l. 85-87) , pričom zároveň požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti a k žiadosti pripojil aj potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. Podľa zápisnice o pojednávaní zo 17.1.2012 (č.l. 91-93) súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaný k žiadosti o odročenie pojednávania síce pripojil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystavené P.. Q.H. Q., ktoré osvedčuje práceneschopnosť žalovaného od 12.1.2012, avšak tento doklad neobsahuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že žalovaný nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa s poukazom na aktuálne znenie Občianskeho súdneho poriadku práceneschopnosť žalovaného nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, konal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaného, vykonal dokazovanie a vo veci meritórne rozhodol.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom od 1.1.2012) ďalej len cit. zák. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 cit. zák. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel alebo, odkedy sa

o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa § 119 ods. 3 cit. zák., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Citované ustanovenie § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p. umožňuje súdu, aby v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníka za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Splnenie predpokladov pre možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka musí súd skúmať veľmi dôsledne, pretože jeho nesprávny postup v tomto smere môže mať za následok porušenie základného práva účastníka vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to práva na verejné prejednanie veci v jeho prítomnosti. Procesné právo účastníka požiadať o odročenie pojednávania je podmienené dôležitosťou dôvodu , pre ktorý o odročenie žiada. Posúdenie opodstatnenosti dôležitého dôvodu konkrétnej veci musí vychádzať z konkrétnych okolností prípadu.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaný o odročenie pojednávania požiadal z dôležitého dôvodu - práceneschopnosti, ktorú zdokladoval potvrdením o dočasnej práceneschopnosti, vystaveným lekárom. Podľa doteraz zaužívanej súdnej praxe choroba účastníka konania preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou bola (vždy) dôležitým dôvodom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p..

Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že novela Občianskeho súdneho poriadku, účinná od 1.1.2012 priniesla zásadnú zmenu § 119 a podľa jeho nového znenia, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Potvrdenie žalovaného o dočasnej pracovnej neschopnosti od 12.1.2012 (č.l. 86) predmetné vyjadrenie ošetrujúceho lekára neobsahuje.

Podľa názoru odvolacieho súdu však táto skutočnosť, v tejto konkrétnej veci sama o sebe súdu prvého stupňa neumožňovala vec prejednať v neprítomnosti žalovaného (§ 101 ods. 2 O.s.p.) a ak súd vec prejednal a rozhodol, odňal tým žalovanému, ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Pri posudzovaní existencie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania bolo totiž v prejednávanej veci potrebné prihliadať na všetky okolnosti prípadu. Týmito okolnosťami bola skutočnosť, že žalovaný o odročenie pojednávania požiadal včas, že preukázal svoju práceneschopnosť lekárskym potvrdením, že vo veci išlo o prvé pojednávanie a v neposlednom rade aj to, že novela Občianskeho súdneho poriadku, sprísňujúca možnosť žiadať o odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu (§ 119) bola účinná iba 17 dní. Žalovaný pritom nebol poučený (poučenie z 4.10.2011 na č.l. 73) o potrebe návrh na odročenie pojednávania doplniť aj o vyjadrenie ošetrujúceho lekára o nemožnosti účasti na

pojednávaní a nebol zastúpený advokátom, ktorý by ho na túto okolnosť upozornil. Vo svetle týchto skutočností postup súdu prvého stupňa nezodpovedá účelu občianskeho súdneho konania, ktorým je poskytnutie spravodlivej ochrany práv účastníkov. Tým bolo konanie pred prvostupňovým súdom zaťažené vadou, pre ktorú bolo nutné rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.