KSKE 11 Co 215/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 11 Co 215/2012

KS v Košiciach, dátum 28.09.2012, sp.zn. KSKE 11 Co 215/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/215/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612202539 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7612202539.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu E. V. a.s., Č. P., O., Z. A. XXX/Xa, IČO: 27 822 117, zastúpeného ACCEPTUM, s.r.o. Bratislava, Vrútocká 12, IČO: 36 863 459, proti žalovanému O. I., bytom P. XXX, o zaplatenie 37,37 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 6Ro 27/2012-13 zo 6.3.2012 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa pod sp. zn. 6Ro 27/2012-10 vydal 15.2.2012 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatil žalobcovi sumu 37,37 € s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 37,37 € od 24.10.2009 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania vo výške 64,52 € na účet jeho právneho zástupcu, alebo aby v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením.

Proti výroku o trovách konania podal včas a v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (č.l. 11) , v ktorom namietal, že žije v spoločnej domácnosti s manželkou G. a synom P., že sú posudzovaní ako rodina v hmotnej núdzi a ich príjmom je iba dávka v hmotnej núdzi a finančné možnosti mu neumožňujú uhradiť trovy konania.

Súd prvého stupňa uznesením 6Ro 27/2012 - 13 zo 6.3.2012 zmenil výrok platobného rozkazu z 15.2.2012, sp. zn. 6Ro 27/2012 - 10 tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal pritom z § 150 ods. 2 O.s.p. majúc za to, že vo veci ide o drobný spor, že rodina žalovaného je v hmotnej núdzi a trovy konania, uplatnené žalobcom sú dvojnásobne vyššie, než priznaná čiastka a aj takáto suma je pre rodinu v hmotnej núdzi sumou vysokou.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie (č.l. 15-18) , ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že i napriek snahe pochopiť neľahkú situáciu žalovaného s napadnutým rozhodnutím nemôže za žiadnych okolností súhlasiť, keďže žalovaný mal už pri samotnom vzniku uplatňovanej pohľadávky možnosť túto bez akýchkoľvek ďalších nákladov vyrovnať u pôvodného veriteľa, prípadne sa pokúsiť o dohodu o splátkach dlžnej sumy. Upozornil na riziko narastania nepriaznivého trendu, ktorý má za následok rapídny pokles platobnej disciplíny dlžníkov v obdobných sporoch, keďže takýmto rozhodnutím dôjde k stavu, kedy dlžník nie je ničím motivovaný k zaplateniu dlžnej sumy.

Odvolací súd odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

Keďže o odvolaní proti výroku o trovách konania platobného rozkazu rozhoduje súd, ktorý platobný rozkaz vydal, vyplýva z toho, že ust. § 174 ods. 2 druhá veta O.s.p. je výnimkou zo všeobecných ustanovení upravujúcich funkčnú príslušnosť odvolacieho súdu (§ 10, § 10a O.s.p.) . Odvolanie v takomto prípade nemá devolutívny účinok, keď súd prvého stupňa, rozhodujúci o odvolaní proti výroku o trovách konania obsiahnutom v platobnom rozkaze, ktorý sám vydal, je súčasne súdom odvolacím.

Z ust. § 174 ods. 2 tretia veta O.s.p. teda vyplýva, že odvolanie v takomto prípade má síce odkladný účinok (odkladá sa právoplatnosť výroku o trovách konania) , ale nenastáva devolutívny účinok odvolania, t.j. príslušnosť rozhodnúť o odvolaní v danom prípade neprechádza na funkčne vyšší súd. V zmysle citovaného ustanovenia je teda oprávnený a povinný rozhodnúť ako funkčne príslušný súd, ktorý platobný rozkaz vydal. Jeho rozhodnutie o tomto opravnom prostriedku je rozhodnutím opravného súdu; potvrdzuje to predovšetkým označenie tohto opravného prostriedku ako odvolanie . Nemožno už v ďalšom procesnom postupe napadnúť takéto rozhodnutie o odvolaní ako rozhodnutie súdu prvého stupňa; o jednom a tom istom odvolaní totiž nemožno rozhodovať dvakrát.

Súd prvého stupňa, ktorý platobný rozkaz vydal, bol i súdom odvolacím, ak rozhodoval o odvolaní len proti výroku o trovách konania platobného rozkazu. Tento výklad zodpovedá i stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3.10.2001 sp. zn. Cpj 31/01. Žiada sa dodať, že vzhľadom na odstránenie možnosti rôzneho výkladu a aplikácie ust. § 174 ods. 2 tretej vety O.s.p., od účinnosti zákona č. 501/2001 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov, odvolanie bolo výslovne vylúčené proti uzneseniu, ktorým sa rozhodovalo o odvolaní proti výroku o trovách v platobnom rozkaze (§ 202 ods. 3 písm. m/ O.s.p.) .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd musel odvolanie odmietnuť. Na tejto skutočnosti nič nemení ani nesprávne poučenie, uvedené v napadnutom uznesení.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.