KSKE 11 Co 230/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/230/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610204796 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610204796.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Jarmily Čabaiovej vo veci žalobkyne K. E. S., C., R. L. XX, IČO: 36 062 235, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému A. M.Č., bytom K. H. N., Y. XX/XX, zast. JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 11, o zaplatenie 7.541,22 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 11C 70/2010-257 zo 4.5.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom 11C 70/2010-265 zo 4.5.2011 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.540,40 € s 8,5%- nými ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 1.861,58 € od 31.8.2008 do zaplatenia, s 9,5%-nými ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 1.337,- € od 27.3.2009 do zaplatenia, s 9,5%-nými ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 730,- € od 3.4.2009 do zaplatenia, s 9%-nými ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 208,33 € od 12.7.2009 do zaplatenia, s 9%-nými ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 314,02 € od 7.5.2010 do zaplatenia, s 9%-nými ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 3.089,47 € od 29.10.2009 do zaplatenia a trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 452,- € a trov právneho zastúpenia 1.570,49 € k rukám právneho zástupcu žalobcu, a v prevyšujúcej časti, čo do uplatnenej istiny nad sumu 7.540,40 € a uplatneného úroku z omeškania zo sumy 314,02 € za obdobie od 12.7.2009 do 7.5.2010 žalobu zamietol.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 7.541,22 € s prísl. titulom regresnej náhrady tvrdiac, že dňa 18.11.2006 bola motorovým vozidlom žalovaného značky N. Felícia, EVČ SN 809AO spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej došlo ku škode na zdraví a vecnej škode B. Q., a keďže predmetné motorové vozidlo nemalo v tejto dobe uzavreté platné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poškodenej bolo z garančného fondu poskytnuté poistné plnenie v žalovanej výške. Prihliadol na stanovisko žalovaného ktorý uviedol, že dopravnú nehodu spôsobil jeho nebohý zamestnanec R. A., že nevedel o nepoistení vozidla a vzniesol všeobecne formulovanú námietku premlčania na všetky uplatnené nároky a tiež spochybnil rozsah regresu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, za náhradu pri strate na zárobku, ako aj náhrade za vecnú škodu. Zistil, že dňa 18.11.2006 došlo k dopravnej nehode spôsobenej osobným motorovým vozidlom G. SN XXXAO, pri ktorej vodič vozidla nedal prednosť cyklistke B. Q., spôsobil jej viacero zranení a za to bol trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves 3T 27/07-82 zo 14.3.2007

uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví. Z dohody o vykonaní práce z 15.11.2006 zistil, že nebohý R. A. vykonával pre žalovaného pracovné úlohy ako vodič taxislužby. Zo správy od B. - K. poisťovne a.s. T. mu vyplynulo, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená nehoda, v rozhodnej dobe poistené nebolo. Z likvidačných správ č. X-X zistil, že za úhradu nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej bola zaplatená suma 1.861,58 €, že za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenej bola zaplatená suma 1.337,- €, že za stratu na zárobku počas práceneschopnosti poškodenej bola spolu uhradená suma 730,36 €, že za vecnú škodu poškodenej bola uhradená suma 314,84 € a ako náhrada cestovných a zdravotných výdavkov čiastka 208,33 €, že za bolestné bola vyplatená poškodenej suma 2.804,- € a tiež doplatok plnenia za vecnú škodu (bicykel) 285,47 €. Zo správy MUDr. M. E. - ošetrujúcej lekárky poškodenej B. Q. mal preukázané, že poškodená od 11.4.2007 do 9.5.2007 absolvovala kúpeľnú liečbu na poúrazovú indikáciu. Citoval § 420 ods. 1 Obč. zák., § 135 ods. 1 O.s.p., § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 7 a § 24c zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a prioritne sa zaoberal námietkou žalovaného o platnosti jeho poistnej zmluvy. Dospel k záveru, že v čase nehody dňa 18.11.2006 motorové vozidlo žalovaného poistené nebolo. Mal za to, že zamestnanec žalovaného spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k vážnemu poškodeniu zdravia B. Q., ako aj k vecnej škode na jej ošatení a bicykli a táto si svoje nároky uplatnila priamo aj voči žalobkyni, pričom jej bolo poskytnuté z garančného fondu poistné plnenie v súlade s ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zák.č. 381/2001 Z.z. Každý plnený nárok žalobkyňou považoval za riadne preukázaný a podložený relevantnými dokladmi a z odborného vyjadrenia obvodnej lekárky poškodenej mu vyplynulo, že obe práceneschopnosti poškodenej bezprostredne súviseli s poškodením jej zdravia spôsobeným dopravnou nehodou. Zaoberajúc sa vznesenou námietkou premlčania konštatoval, že v tomto prípade nie je možné aplikovať § 106 ods. 1, 2 Obč. zák., keďže nejde o prípad náhrady škody, ale o regresnú náhradu, pri ktorej platí všeobecná trojročná premlčacia lehota, počítaná odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa poskytnutia náhradného poistného plnenia z poistného garančného fondu. K vznesenej námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného ďalej uviedol, že nebohý Tibor A. riadil vozidlo žalovaného ako jeho zamestnanec, o čom svedčí dohoda o vykonaní práce z 15.11.2006. Zamietol nárok žalobcu čo do zaplatenia istiny vo výške 0,82 € za uplatnenú vecnú škodu a podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. priznal žalobkyni aj úroky z omeškania, až na úroky uplatnené zo sumy 314,02 € za obdobie od 12.7.2009 do 7.5.2010. Odôvodnil, prečo nevyhovel návrhu žalovaného na vypočutie Z.. E. a Z.. P., keďže títo vo veci podali písomné vyjadrenie, resp. znalecký posudok, čo považoval za postačujúce pre rozhodnutie vo veci. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 2.022,49 € a to za zaplatený súdny poplatok 452,- € a trovy právneho zastúpenia 1.570,49 €.

Dopĺňacím rozsudkom 11C 70/2010-265 zo 4.5.2011 súd prvého stupňa doplnil výrok rozsudku 11C 70/2010-251 zo 4.5.2011 a postupom podľa § 166 ods. 1, 2 O.s.p. doplnil vyhovujúci výrok uvedením lehoty na plnenie.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie alebo alternatívne rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Odvolanie odôvodnil v súlade s ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Jeho odvolanie smerovalo voči prvému (vyhovujúcemu) výroku rozsudku. Citoval znenie § 157 ods. 2 O.s.p. s poukazom aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR (ÚS 44/2003, ÚS 115/2003, ÚS 2d 09/2004) mal za to, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné a neodôvodnené v jeho vyhovujúcom výroku. Namietal nedôvodnosť plnenia vo výške 1.861,58 € za úhradu nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, keďže regres zdravotnej poisťovne vyplýva z § 42 zák.č. 577/2004 Z.z., v zmysle ktorého poisťovňa má právo na úhradu nákladov iba voči osobe, ktorá protiprávnym konaním spôsobila poistencovi ublíženie na zdraví. On žiadnym protiprávnym konaním nespôsobil ublíženie na zdraví poškodenej B. Q. a s týmto nárokom sa žalobkyňa mala obrátiť výlučne na R. A., ktorý dopravnú nehodu spôsobil. Ak žalobkyňa dobrovoľne plnila v prospech zdravotnej poisťovne úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, nemá voči nemu právny titul na vymáhanie tohto plnenia. V celom rozsahu namietal aj plnenie straty na zárobku počas práceneschopnosti poškodenej za obdobie od 11.4.2007 do 9.5.XXXX, keďže nebolo preukázané, aby táto bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou z 18.11.2006, keďže poškodená B. Q. pred touto práceneschopnosťou vyše mesiaca pracovala a tak dala najavo, že ďalšia

práceneschopnosť nie je nutná. Nesúhlasil ani s výškou plnenia žalobkyne za vecnú škodu pre B. Q., pretože táto vecná škoda nebola riadne preukázaná. K vyplateným nárokom zo strany žalobkyne za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia uviedol, že v súvislosti s nimi žiadal vypočuť lekárov, ktorí posudky vystavili, aby sa následne mohol kvalifikovane vyjadriť k jednotlivým položkám obsiahnutým v posudkoch. Nesúhlasil tiež so spôsobom, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, keďže použitie všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty na daný prípad podľa neho nie je možno aplikovať, pretože žalobkyňa môže svoje plnenie umelo naťahovať a v konečnom dôsledku môže bez rizika plniť premlčaný nárok, pretože stačí, ak v lehote troch rokov od vyplatenia z garančného fondu podá žalobu voči žalovanému na súd. Takáto právna konštrukcia odporuje zásade právnej istoty a stability účastníkov občianskoprávnych vzťahov.

Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, čo do uplatnenej sumy nad 7.540,40 € a uplatnených úrokov z omeškania zo sumy 314,02 € za obdobie od 12.7.2009 do 7.5.2010 nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v odvolacom konaní v tejto časti nebol predmetom preskúmavania (§ 206 ods. 1, 2 O.s.p.) .

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.) , za dodržania podmienok podľa § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p., pričom z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom je v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výrokoch o trovách konania vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 3 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje.

Žalovaný podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa obsahu odvolania, odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/, v spojení s § 221 ods. 1 O.s.p. je odôvodnený nepreskúmateľnosťou rozsudku. Tento odvolací dôvod podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný, lebo z odôvodnenia rozsudku sú zrejmé skutkové závery, keďže je vysvetlené, z akých dôkazov súd vychádzal a ako ich hodnotil - a tiež je podaný zrozumiteľný a jasný výklad, pod ktorú právnu normu podriadil súd zistený skutkový stav a aké práva a povinnosti účastníkom z toho vyplynuli. Rozsudok spĺňa náležitosti presvedčivého rozhodnutia.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) . O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolanie žalovaného z hľadísk týchto uplatnených dôvodov nie je opodstatnené, lebo súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav správne aplikoval relevantné právne predpisy a správne tak posúdil nárok žalobkyne.

V zmysle ust. § 20 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 381/2001 Z.z. alebo zákon) bola zriadená kancelária (žalobkyňa) ako právnická osoba, ktorá okrem iného poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá. Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zák.č. 381/2001 Z.z. a touto osobou je spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. V prejednávanej veci prevádzkovateľom motorového vozidla zn. Škoda Felícia EČV: SN 809AO, ktorým bola spôsobená škoda Z.. B. Q. bol žalovaný.

Zo správy B. - K. poisťovne a.s. mal súd prvého stupňa za preukázané, že v čase dopravnej nehody (XX.XX.XXXX) motorové vozidlo žalovaného poistené nebolo a tento záver už žalovaný vo svojom odvolaní ani nespochybnil.

Žalobkyňa za žalovaného poskytla poškodenej Mgr. B. Q. poistné plnenie za spôsobenú škodu a vzniklo jej tak voči nemu právo na tzv. postih (regres) , ktorý nie je nárokom na náhradu škody, ale má povahu originárneho nároku.

Žalobca spochybnil, že na základe likvidačných správ poškodenej boli uhradené všetky nároky dôvodne a v správnej výške.

Namietal predovšetkým dôvodnosť plnenia vo výške 1.861,58 € podľa likvidačnej správy č. 1 za úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Z ust. § 42 ods. 4 zák.č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vyplýva, že zdravotná poisťovňa má nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Poškodenej Mgr. B. Q. ujma na zdraví vznikla pri dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič R. A., riadiaci motorové vozidlo, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný a vodič vozidla trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví. Vodič R. A. bol u žalovaného, ktorý prevádzkoval taxislužbu, zamestnaný na základe dohody. Platí, že škoda nevzniká len z priameho protiprávneho úkonu fyzickej osoby, ale tiež vtedy, ak vznikla činnosťou osôb, ktoré zodpovedné osoby k takej činnosti použili (§ 420 ods. 2 Obč.zák.) . V dôsledku toho, že aj fyzická osoba - podnikateľ, ako zamestnávateľ zodpovedá za škodu, ktorú pri výkone pracovnej činnosti spôsobil jeho zamestnanec, je namietaný nárok uplatnený voči žalovanému dôvodne.

Neobstojí ani námietka žalovaného, že nebol dôvod plniť poškodenej stratu na zárobku počas jej práceneschopnosti za obdobie od 11.4.2007 do 9.5.2009 (správne do 9.5.2007) . Zo správy MUDr. M. E. (č.l. 137) , ošetrujúcej lekárky poškodenej Z.. B. Q. totiž vyplýva, že táto v uvedenom termíne (od 11.4.2007 do 9.5.2007) absolvovala kúpeľnú liečbu na poúrazovú indikáciu a išlo o pokračovanie chirurgickej liečby v dôsledku dopravnej nehody. Samotné tvrdenie žalovaného, že poškodená nástupom do zamestnania, predchádzajúcim kúpeľnej liečbe dala najavo, že ďalšia práceneschopnosť už nie je nutná, nemôže spochybniť odborný názor ošetrujúceho lekára o súvise kúpeľnej liečby s nehodou, keď naviac kúpeľný pobyt indikoval chirurg - traumatológ.

Pri uhradenej vecnej škode (bicykel, oblečenie) , ktorej výška bola stanovená likvidátorom poisťovne, na základe nadobúdacích dokladov poskytnutých poškodenou (výpoveď Mgr. B. Rusnákovej na pojednávaní dňa X.X.XXXX č.l. 248-250) , po krátení o 50% u tých položiek, ktoré neboli dostatočne zdokladované, sa žalovaný obmedzil len na tvrdenie, že táto škoda nebola riadne preukázaná, avšak v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie.

Pri odškodnených nárokoch za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo vychádzané zo znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Dušanom Ivančom, ktorý položkovite stanovil bodové ohodnotenie bolestného poškodenej a z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, vyhotoveného MUDr. Štefanom Kötelešom a MUDr. Dušanom Ivančom. Žalovaný síce žiadal vypočuť v konaní MUDr. Dušana Ivanča a MUDr. Danielu Kozlovú, avšak neuviedol, ku ktorým konkrétnym okolnostiam sa svedkovia mali vyjadriť. Za situácie, kedy žalovaný nespochybnil relevantnými argumentmi znalecký a lekársky posudok, hodnotiace zdravotné poškodenie Mgr. B. Q., pričom tieto obsahujú čísla položiek jednotlivých poškodení na zdraví, diagnózy i bodové ohodnotenie, nepochybil súd prvého stupňa, keď navrhnutých svedkov - lekárov nevypočul.

Žalovaný nesúhlasil ani s tým, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s jeho námietkou premlčania.

V danej veci je rozhodujúce, kedy žalobkyňa mohla svoje postihové právo odvíjajúce sa od toho, že plnila poškodenej z garančného fondu, vykonať po prvý raz. Ako bolo povedané vyššie, právo žalobkyne na tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody, preto jeho vznik nemožno odvodzovať od škodovej udalosti, ale od okamihu, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie z garančného fondu. Právo žalobkyne voči žalovanému na náhradu súm, ktoré zaplatila poškodenej, sa premlčuje v objektívnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč.zák., teda v lehote troch rokov, a jej plynutie začína nasledujúci deň po dni, kedy bolo plnené poškodenej. Poškodenej na základe postupne vyhotovovaných likvidačných správ boli plnenia poskytované od 7.7.2008 do 31.7.2009 (oznámenia o poistnom plnení na č.l. 107-115) a vzhľadom na dátum podania žaloby - 31.3.2010, je správny záver súdu prvého stupňa, že nároky žalobkyne premlčané nie sú.

Keďže žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané a v odvolaní nie sú uvedené žiadne námietky, ktorými bola spochybnená správnosť zisteného skutkového stavu veci a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, neboli dôvody pre zmenu či zrušenie rozsudku v napadnutej časti, a preto bol rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny potvrdený.

Žalovaný v odvolacom konaní nemal úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.