KSKE 11 Co 244/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 11 Co 244/2011

KS v Košiciach, dátum 28.02.2012, sp.zn. KSKE 11 Co 244/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/244/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510201300 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7510201300.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľov 1/ D. F., 2/ C. F., oboch bytom Y., R. XX, proti odporcom 1/ I. H., bytom Y., H. 9, 2/ W. F., bytom C. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu 14C 25/2010 z 15.6.2011 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zastavil konanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že návrhom na začatie konania zo 4.2.2009 (správne rok 2010) sa navrhovatelia domáhajú zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, že navrhovatelia súčasne s podaním návrhu na začatie konania nezaplatili súdny poplatok, preto boli výzvou zo 4.3.2010 vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 1 198,50 € a navrhovateľ v 2. rade ešte vo výške 239,50 € v lehote 10 dní, že v tejto lehote navrhovatelia súdny poplatok nezaplatili, preto uznesením konanie zastavil, že na základe odvolania navrhovateľov odvolací súd zrušil uznesenie o zastavení konania a vrátil vec na ďalšie konanie za účelom opätovného určenia výšky súdneho poplatku, že následne súd pribral do konania znalca z odboru odhad nehnuteľností Ing. S. D., ktorý vypracoval súdny posudok, podľa ktorého bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností na sumu 123 000 €. Po zistení hodnoty nehnuteľností vyzval navrhovateľov opätovne na zaplatenie súdneho poplatku. Pri určení výšky súdneho poplatku zobral za základ všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania v podieloch, ako patria účastníkom konania a aplikoval § 7 ods. 9 zák.č. 71/1992 Zb., výklad ktorého je ustálený súdnou praxou tak, že cenou podielu žiadaného navrhovateľom treba pre určenie základu poplatku rozumieť cenu jeho spoluvlastníckeho podielu a nie cenu spoluvlastníckeho podielu odporcu, ani cenu celej veci, a to ani vtedy, ak navrhuje prikázať celú vec do svojho výlučného vlastníctva. Keďže navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v podiele 5/8 , hodnota ich podielu preto predstavuje celkom sumu 76 575 € (základ poplatku) a z tejto sumy bol použitím 6 % percentuálnej sadzby podľa položky č. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov vyrubený poplatok v sume 4 612,50 €, a keďže navrhovateľ v 2.rade je naviac výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/8 , hodnota jeho podielu predstavuje sumu 15 375 € a z tejto sumy ako základu poplatku bol použitím vyššie uvedenej sadzby vyrubený súdny poplatok v sume 922,50 €. Výzvu na zaplatenie takto určeného súdneho poplatku doručil súd zástupcovi navrhovateľov 20.5.2011 a keďže poplatok v stanovenej lehote 10 dní od doručenia výzvy s poučením nebol zaplatený, konanie podľa § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov zastavil.

Uznesenie napadli včas podaným odvolaním navrhovatelia a uviedli, že výzva súdu, aby zaplatili za podanie návrhu na začatie konania súdny poplatok vo výške 4 612,50 € a 922,50 € je nesprávna.

Nesúhlasili s názorom súdu, že pri výpočte súdneho poplatku, teda pre vyrubenie súdneho poplatku sa vychádza zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, teda z hodnoty spoluvlastníckeho podielu, ktorého sú vlastníkom. Podľa ich názoru súdny poplatok by sa mal platiť z ceny súdom žiadaného spoluvlastníckeho podielu a nie z podielu, ktorého sú už vlastníkom. Navrhli vyhovieť ich odvolaniu a zrušiť napadnuté uznesenie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné a že napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho bolo potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania domáhajú zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov k označeným nehnuteľnostiam (zastavané plochy a nádvoria o výmere 710 m2, záhrady o výmere 610 m2 a domu súp. č. XXX) a to tak, že podiel žalovaného v 2.rade 1/8 k celku a podiel pripadajúci na žalovanú v 1.rade 1/8 k celku sa prikáže do BSM navrhovateľov s tým, že budú povinní vyplatiť žalovaným pre navrhované vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sumu po 495 €.

Vzhľadom na takto vymedzený predmet konania súd prvého stupňa pri určení výšky súdneho poplatku správne vychádzal z ust. § 7 ods. 9 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, podľa ktorého v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom. Uvedené zákonné ustanovenie súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu správne na daný prípad aj vyložil.

Zo znenia § 7 ods. 9 je zrejmé, že základom súdneho poplatku je cena podielu žiadaného navrhovateľom. Podľa obsahu odvolania v posudzovanej veci navrhovatelia robia spornou otázkou to, čo je v danom prípade cena požadovaného podielu , teda či pod žiadaným podielom v zmysle cit. ust. treba rozumieť podiel navrhovateľov alebo podiel odporcov. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, za žiadaný podiel považujú podiel odporcov. Odvolací súd tento názor nepovažuje za správny.

Podľa obsahu žaloby navrhovatelia svoj nárok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyvodzujú zo svojho spoluvlastníckeho podielu, teda ako podieloví spoluvlastníci sa domáhajú zrušenia a následne vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi nimi a žalovanými. Keďže uplatnený nárok vyvodzujú zo svojho spoluvlastníckeho podielu, ten predstavuje hodnotu, z ktorej ich návrh vychádza. Nemožno teda za podiel žiadaný navrhovateľmi považovať iný podiel ako ten, o realizácii ktorého v konaní ide, teda spoluvlastnícky podiel navrhovateľov. Takýto výklad je podávaný v Komentári k zákonu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, autorom ktorého je Eduard Horváth, ktorý je uznávaný aj súdnou praxou a ani odvolací súd nemá dôvod sa od neho odchýliť.

So zreteľom na uvedené, treba považovať súdom prvého stupňa určenú výšku súdneho poplatku za správnu a keďže navrhovatelia poplatkovú povinnosť nesplnili ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu, prichádzalo do úvahy iba potvrdenie napadnutého uznesenia o zastavení konania.

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.