KSKE 11 Co 256/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/256/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109214456 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109214456.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci navrhovateľov: 1. Q. Q., X. Z. Q., R.D. O. S., S. XX, 3. Ing. Z. Q., bytom S., I.. W. XX, proti odporcom: 1. U. W..Y..R.., V., Y. XXXX/X, zast. JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom, Košice, Štefánikova 40, 2. V. J., X. J. J., R. O. S. Č.. XXX, o neplatnosť zmlúv a o vrátenie zloženej zálohy 3.319,39 €, o odvolaní odporcu v 1. rade proti rozsudku 13C 225/2009-202 z 30.5.2011 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku, ktorým bolo určené, že zmluvná podmienka uvedená v článku III, bod 3.6 príkaznej zmluvy o zabezpečení práva kúpy nehnuteľností uzavretej medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom v 1. rade dňa 2.9.2008, ktorej obsahom je dojednanie, že v prípade neplnenia záväzku navrhovateľa v 1. rade ako príkazníka zabezpečiť do 30 dní od podpisu tejto zmluvy finančné krytie na kúpu predmetných nehnuteľností a uzatvoriť štandardnú kúpnu zmluvu s majiteľmi predmetných nehnuteľností, prepadá záloha v prospech odporcu v 1. rade ako príkazcu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, vo výroku o povinnosti odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 3 319,39 EUR s 3 % ročným úrokom z omeškania od 2.9.2008 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok v sume 199 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v 1. rade nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a navrhovateľovi v 1. rade sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku III, bod 3.6 príkaznej zmluvy o zabezpečení práva kúpy nehnuteľnosti uzavretej medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom v 1. rade dňa 2.9.2008, ktorej obsahom je dojednanie, že v prípade nesplnenia záväzku navrhovateľa v 1. rade ako príkazníka zabezpečiť do 30 dní od podpisu tejto zmluvy finančné krytie na kúpu predmetnej nehnuteľnosti a uzatvoriť štandardnú kúpnu zmluvu s majiteľmi predmetných nehnuteľností, prepadá záloha v prospech odporcu v 1. rade ako príkazcu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 3 319,39 € s 3%-ným ročným úrokom z omeškania od 2.9.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa v 1. rade voči odporcovi v 1. rade zamietol. Ďalšími výrokmi zamietol návrh navrhovateľa v 1. rade voči odporcom v 2. a 3. rade, zamietol návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade o určenie neplatnosti zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti uzavretej s odporcom v 1. rade dňa 4.9.2008, zamietol návrh navrhovateľky v 3. rade o určenie neplatnosti zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti uzavretej s odporcom v 1. rade dňa 4.9.2008. Odporcu v 1. rade zaviazal zaplatiť na účet svojho súdu súdny poplatok v sume 199,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania účastníkov nerozhodol, keď si takéto rozhodnutie vymienil až po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ v 1. rade ako príkazník uzavrel s odporcom v 1. rade ako príkazcom dňa 2.9.2008 príkaznú zmluvu o zabezpečení práva kúpy nehnuteľnosti podľa § 724 a nasl. Obč. zákonníka, že podľa článku II zmluvy navrhovateľ v 1. rade zložil odporcovi v 1. rade finančnú čiastku 100.000,- Sk (3.319,39 €) ako zálohu na kúpnu cenu a zabezpečenie prednostného práva k nehnuteľnostiam, o kúpu ktorých prejavil navrhovateľ v 1. rade prostredníctvom odporcu v 1. rade záujem a to rodinný dom súp. č. XXXX v obci B., Z. Č.. X za dohodnutú kúpnu cenu 3.000.300,- Sk (neskôr 3.000.200,- Sk) . Podľa článku III, bod 3.6 predmetnej príkaznej zmluvy sa navrhovateľ v 1. rade zaviazal ako príkazník do 30 dní od podpisu zmluvy zabezpečiť finančné krytie na kúpu predmetných nehnuteľností a uzatvoriť štandardnú kúpnu zmluvu s majiteľmi predmetných nehnuteľností s tým, že v prípade nesplnenia tohto záväzku príkazníka, prepadá záloha v prospech odporcu v 1. rade ako príkazcu. Z výpovede navrhovateľa v 1. rade mu vyplynulo, že o podmienkach tejto príkaznej zmluvy jednal s odporcom v 2. rade, ako realitným maklérom odporcu v 1. rade, ktorý od neho aj prijal zálohu na kúpnu cenu v sume 100.000,- Sk a s ktorým aj dohodol, že odporca v 1. rade odpredá jeho byt na S. XX v S. a byt jeho dcéry (navrhovateľky v 3. rade) na I.. W. Č.. XX B. S. a že z týchto peňazí bude uhradená kúpna cena za rodinný dom vo B.. Z tohto dôvodu došlo aj k uzavretiu zmlúv o sprostredkovaní predaja nehnuteľností medzi navrhovateľmi a odporcom v 1. rade dňa 4.9.2008. Odporca v 2. rade nechcel dopísať do príkaznej zmluvy to, že kúpna cena bude hradená z predaja bytov navrhovateľov, že s takýmto postupom odporcu v 2. rade navrhovateľ nesúhlasil a teda nesúhlasil so znením príkaznej zmluvy, hoci ju nakoniec podpísal, pričom článok III, bod 3.6 zmluvy chápal tak, že lehota 30 dní sa vzťahuje na to, aby sa v tejto lehote predali byty navrhovateľov a z predaja sa zaplatila kúpna cena za rodinný dom vo B.. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, aj keď odporca v 1. rade vyzval navrhovateľov na podpis kúpnej zmluvy a aj doplatenie kúpnej ceny, z dôvodu, že odporca v 1. rade ako sprostredkovateľ nepredal byty navrhovateľov. Zo zmlúv o sprostredkovaní predaja nehnuteľností súd zistil, že navrhovatelia v 1. a 2. rade ako záujemcovia uzavreli 4.9.2008 s odporcom v 1. rade ako sprostredkovateľom zmluvu o predaji 2-izbového bytu navrhovateľov na S. Č.. XX B. S., že zmluva bola uzavretá na dobu určitú v trvaní 6 mesiacov od podpisu oboma zmluvnými stranami, pričom podľa článku VII sa zmluva automaticky predĺži o ďalšie 3 mesiace až do doby, keď dôjde k vypovedaniu tejto zmluvy a že aj navrhovateľka v 3. rade ako záujemca uzavrela s odporcom v 1. rade ako sprostredkovateľom zmluvu o sprostredkovaní predaja jej 1-izbového bytu v S. K. I.. W. Č.. XX a že táto zmluva obsahovala rovnaké podmienky ako spomínaná zmluva navrhovateľov v 1. a 2. rade. Zistil tiež, že navrhovatelia vypovedali písomne zmluvu o sprostredkovaní predaja odporcovi v 1. rade, ktorého aj vyzvali písomne dňa 16.3.2009 na vrátenie zloženej zálohy v lehote do 31.3.2009. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd príkaznú zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom 1. rade určil za spotrebiteľskú zmluvu s odkazom na § 52 ods. 1, 2 OZ účinného v čase uzavretia príkaznej zmluvy a na tomto základe následne preskúmaval aj bez návrhu článok III, bod 3.6 zmluvy, z ktorej vyplývala povinnosť pre navrhovateľa v 1. rade zabezpečiť finančné krytie na kúpu predmetných nehnuteľností a uzatvoriť štandardnú kúpnu zmluvu s majiteľmi nehnuteľností v lehote 30 dní od podpisu tejto zmluvy s tým, že v prípade nesplnenia tohto záväzku navrhovateľa v 1. rade bola dohodnutá sankcia a to prepadnutie zloženej zálohy v sume 100.000,- Sk v prospech odporcu v 1. rade. S poukazom na § 53 ods. 1, 3, 4 a 5 OZ uzavrel, že v článku III, bod 3.6 zmluvy sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ OZ účinného v čase uzavretia príkaznej zmluvy. Táto dohodnutá sankcia podľa jeho názoru spôsobila značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech navrhovateľa v 1. rade, pričom išlo o značnú sumu, ktorú zložil navrhovateľ v 1. rade ako zálohu na kúpnu cenu. Dodal, že pre prípad nesplnenia takejto povinnosti zo strany navrhovateľa v 1. rade malo byť s odporcom v 1. rade dohodnuté zabezpečenie záväzku zákonnými prostriedkami, napr. zmluvnou pokutou s určením presnej výšky alebo spôsobu jej určenia tak, aby nepoškodzovala druhú stranu - spotrebiteľa. Z týchto dôvodov tak určil, že zmluvná podmienka uvedená v opísanom článku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo spôsobuje neplatnosť príkaznej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom v 1. rade v tejto časti. Vychádzajúc z tohto záveru následne zaviazal odporcu v 1. rade vrátiť navrhovateľovi v 1. rade zloženú zálohu v sume 100.000,- Sk (3.319,39 €) a to ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 457 OZ spolu s 3%-nými úrokmi z omeškania, tak ako to navrhovateľ navrhoval a to od 2.9.2008 vzhľadom na okamih neplatnosti príkaznej zmluvy. Keďže navrhovateľ v 1. rade nepreukázal, aby príkaznú zmluvu uzavrel pod nátlakom zo strany odporcu v 1. rade alebo v omyle, jeho návrh týkajúci sa určenia absolútnej neplatnosti zmluvy zamietol. Zamietol aj návrh navrhovateľa v 1. rade voči odporcom v 2.a 3. rade pre nedostatok ich pasívnej legitimácie, keď pri uzatváraní príkaznej zmluvy vystupovali ako obchodní zástupcovia odporcu v 1. rade a nekonali vo svojom mene. Návrh navrhovateľov v 1.a 2. rade ako aj navrhovateľky v 3. rade na určenie neplatnosti zmlúv o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zamietol,

lebo na takomto určení nepreukázali naliehavý právny záujem. Tento nebol daný, keďže uvedené zmluvy zanikli výpoveďou danou navrhovateľmi a prijatou odporcom v 1. rade.

Rozsudok vo výroku o určení, že zmluvná podmienka uvedená v článku III, bod 3.6 príkaznej zmluvy o zabezpečení práva kúpy nehnuteľností uzavretej medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom v 1. rade dňa 2.9.2008 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, vo výroku o povinnosti zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade istinu 3.319,39 € s prísl. a vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok napadol včas podaným odvolaním odporca v 1. rade. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že zmluvná podmienka uvedená v článku III, bod 3.6 príkaznej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo nie sú naplnené zákonné podmienky pre neprijateľnosť tejto podmienky, a tak jej neplatnosť. Okrem toho súd prvého stupňa podľa jeho názoru nedostatočne odôvodnil naplnenie podmienok pre toto určenie, čím je jeho rozhodnutie aj nepreskúmateľné. Vychádza z toho, že posledná veta v článku III, bod 3.6 príkaznej zmluvy v znení v prípade nesplnenia tohto záväzku príkazníka (navrhovateľa v 1. rade) prepadá záloha v prospech príkazcu jednoznačne určuje, že v prípade porušenia povinnosti navrhovateľa v 1. rade bude nasledovať dohodnutý následok. Podľa jeho názoru súdom rozporované ustanovenie príkaznej zmluvy má charakter zmluvnej pokuty v zmysle § 544 a nasl. OZ a spĺňa všetky zákonné požiadavky pre to, aby bolo toto ustanovenie platné a uplatniteľné v plnej miere. O jeho obsahu nie sú pochybnosti, lebo aj keď toto ustanovenie v príkaznej zmluve nie je priamo označené ako zmluvná pokuta, pri použití výkladového pravidla výkladu vôle účastníka (§ 35 OZ) je zrejmé, že obidvaja účastníci prejavili vôľu konkrétneho obsahu, ktorú jazykovo vyjadrili tak, že nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli prejaviť. Zmluvnou pokutou bola zabezpečená zmluvná povinnosť navrhovateľa v 1. rade zabezpečiť finančné krytie na kúpu nehnuteľností a povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu v lehote 30 dní od podpisu príkaznej zmluvy, vychádzajúc z čoho je výška zmluvnej pokuty v tomto prípade jasne určiteľná, a to ako pevne stanovená jednorázová čiastka. Konštatoval, že v konaní nebolo spochybnené, že došlo k porušeniu tejto povinnosti a tak on bol oprávnený uplatniť si nárok na zmluvnú pokutu v plnej výške. Poukazujúc ďalej na §53 ods. 4 písm. k/ OZ zastáva názor, že výška zmluvnej pokuty 3.319,39 € nie je neprimerane vysoká suma ako sankcia za nesplnenie zmluvnej povinnosti a teda nemožno konštatovať, že je neprijateľná. Je potrebné prihliadať aj na objem obchodu, resp. predaja, ktorý sa mal uskutočniť a táto zmluvná pokuta je vo výške 3,125% z hodnoty nehnuteľností, ktorú on mal v prospech navrhovateľa v 1. rade sprostredkovať. Neprimeranosť takejto sumy je potrebné zohľadniť po prihliadnutí na hodnotu a význam záväzku, ktorého splnenie je takto zabezpečené. Zložená peňažná čiastka navrhovateľa v 1. rade bola na kúpnu cenu nehnuteľností vo výške 106.220,54 €, a teda táto suma je hodnota záväzku navrhovateľa v 1. rade, keďže samotná príkazná zmluva je bezodplatná. Podľa jeho názoru, neprimeranosť zmluvnej pokuty by pripadala do úvahy s ohľadom na objem obchodu, resp. predaja, ak by prevyšovala 10% z hodnoty nehnuteľností. Okrem toho on v súvislosti s plnením tejto zmluvy vynaložil určité náklady, ktoré predstavujú nielen jeho skutočnú škodu (napr. sankcie voči predávajúcim nehnuteľností) , ale aj ušlý zisk a práve zmluvná pokuta dohodnutá v príkaznej zmluve plní funkciu tzv. paušalizovanej náhrady škody, kedy veriteľ nemusí preukazovať vznik škody a jej výšku. Je toho názoru, že navrhovateľ v 1. rade porušil svoju zmluvnú povinnosť, za porušenie ktorej bola dohodnutá zmluvná pokuta v určenej výške, pričom táto zmluvná pokuta nebola a nie je neprimerane vysoká s ohľadom na hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti navrhovateľa v 1. rade, preto nemožno zmluvnú podmienku v článku III, bod 3.6 zmluvy prehlásiť za neprijateľnú. Považujúc žalobu za nedôvodnú, navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu žalobcov voči nemu zamietnuť a zaviazať žalobcov zaplatiť spoločne a nerozdielne jemu náhradu trov konania vo výške 1.468,84 €.

Navrhovateľ v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu odporcu v 1. rade uviedol, že tento hrubo odvádza pozornosť súdu, nakoľko zatajuje existenciu ďalších dvoch zmlúv na predaj bytov, pričom tieto zmluvy sú kľúčovým predmetom dokazovania. Poukázal na to, že meritom veci bola ústna dohoda medzi navrhovateľmi a odporcami, v znení ktorej sa mali vyhotoviť zmluvy, v ktorých kúpa rodinného domu vo B. bola podmienená predajom dvoch bytov, že predaj mal zabezpečiť odporca v 1. rade a teda finančné zabezpečenie na kúpu rodinného domu vo B. bola jeho úloha, ktorý svojou nečinnosťou nesplnil do 30 dní, tak ako im to bolo garantované, že nebudú mať problém s predajom, nakoľko on disponuje s databázou záujemcov na byty v uvedených lokalitách. Uvedené bolo dokázané svedeckými výpoveďami majiteľov nehnuteľností vo B.. Zložená finančná čiastka 100.000,- Sk nie je pokutou, ani sankciou za

nedodržanie vyplatenia finančnej hotovosti, ako to tvrdí odporca v 1. rade, ale bola zálohou na kúpnu cenu a zabezpečenie ich predkupného práva k nehnuteľnosti vo B.. Poukázal na to, že odporca v 1. rade zámerne ignoruje skutočnosť, že v čase uzatvárania zmlúv boli ním uistení, že všetko je pod jednou strechou , teda časovo neobmedzené, čo bolo dokázané predlžovaním zmluvy. Podľa ich názoru odporca v 1. rade neutrpel žiadnu ujmu, naopak obohatil sa dvakrát predajom toho istého. Súd preveril aj vlastnícke pomery majiteľov domu nehnuteľnosti, pričom zistil, že nehnuteľnosť nebola dedičsky vysporiadaná, bola na nej uvalená plomba, neboli v poriadku aj geodetické zamerania z čoho vyplýva, že nehnuteľnosť v čase predaja nebola predajaschopná, pričom odporca v 1. rade bol povinný si tieto skutočnosti vopred overiť. Navrhli potvrdiť odporcom v 1. rade napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Rozsudok vo výrokoch o zamietnutí časti návrhu navrhovateľa v 1. rade voči odporcovi v 1. rade, vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa v 1. rade voči odporcom v 2. a 3. rade, vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade o určenie neplatnosti zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti uzavretej s odporcom v 1. rade dňa 4.9.2008, vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky v 3. rade o určenie neplatnosti zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti uzavretej s odporcom v 1. rade dňa 4.9.2008, nebol odvolaním napadnutý, v týchto výrokoch rozsudok nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.) .

Odvolací súd prejednal odvolanie odporcu v 1. rade bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., keďže v prejednávanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3, O.s.p. za podmienok stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 18.4.2012 a rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Odporca v 1. rade odvolanie proti rozsudku v napadnutých výrokoch odôvodnil odvolacím dôvodom nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) . O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) .

Podľa obsahu odvolania odporcu v 1. tade, nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že pre určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. III. bod 3.6 príkaznej zmluvy neboli naplnené zákonné podmienky, lebo aj keď predmetné ustanovenie nie je v zmluve priamo označené ako zmluvná pokuta, niet pochybností, že ide o dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorej výška okrem toho, že bola jasne určiteľná, nie je ani neprimerane vysoká ako sankcia za nesplnenie zmluvnej povinnosti zo strany navrhovateľa v 1. rade. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska tohto odvolacieho dôvodu dospel k záveru, že rozsudok po právnej stránke je vecne správny, lebo súd prvého stupňa na vec aplikoval správne právne predpisy a správne ich aj vyložil.

V posudzovanej veci navrhovateľ v 1. rade nárok na zaplatenie (vrátenie) žalovanej sumy voči odporcovi v 1. rade vyvodzuje z príkaznej zmluvy, ktorú uzavreli 2.9.2008, preto vzťah medzi týmito účastníkmi konania bolo potrebné posudzovať predovšetkým podľa ust. § 724 a nasl. OZ, podľa ktorých uvedená zmluva aj bola uzavretá a na ktoré ustanovenia správne súd prvého stupňa aj odkazuje.

Podľa § 724 OZ, z príkaznej zmluvy vzniká príkazníkovi povinnosť pre príkazcu obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť. Predmetom tejto zmluvy je teda určitá činnosť príkazníka pre príkazcu, ktorá je vymedzená v zmluve. Do tejto činnosti nie je zahrnutý aj výsledok, ku ktorému činnosť príkazníka smeruje. Vyplýva to z ust. § 728 a 730 OZ, ktoré priznávajú príkazníkovi právo na náhradu potrebných a užitočných nákladov a právo na odmenu aj v prípade, keď sa výsledok nedostavil. Vychádzajúc z § 724 OZ, odporca v 1. rade v danom zmluvnom vzťahu má postavenie príkazníka, keďže podľa zmluvy mal zabezpečiť pre navrhovateľa v 1. rade uzavretie kúpnej zmluvy medzi ním a vlastníkmi označených nehnuteľností a teda logicky, navrhovateľ v 1. rade má opačné postavenie, t.j. príkazcu, ako subjektu, pre ktorého mal odporca v 1. rade vykonať činnosť. Žiada sa v tejto súvislosti poznamenať, že na predmetnej príkaznej zmluve sú títo účastníci označení opačnými pozíciami, teda odporca je označený ako príkazca, hoci je príkazníkom a naopak navrhovateľ je označený ako príkazník, hoci je príkazcom. Bez ohľadu na takéto nesprávne označenie zmluvných strán, zo zmluvy sa dá vyvodiť, že odporca 1. rade mal pre navrhovateľa v 1. rade sprostredkovať uzavretie kúpnej zmluvy medzi vlastníkmi konkrétne označených nehnuteľností a navrhovateľom v 1. rade. Tento predmet zmluvy je uvedený v článku IV, označený ako Zodpovednosť, aj keď podľa označenia predmet zmluvy mal byť obsiahnutý v článku II. Z predmetnej zmluvy vyplýva tiež, že splnenie uvedenej povinnosti - predmetu zmluvy - zo strany odporcu voči navrhovateľovi nie je viazané na žiadnu lehotu a splnenie záväzku nie je podmienené ani žiadnou sankciou. Na rozdiel od toho, navrhovateľ mal určenú povinnosť zabezpečiť finančné krytie kúpu označených nehnuteľností (časť III bod 3,6) a to v určenej lehote (30 dní) a nesplnenie tejto povinnosti bolo sankcionované prepadnutím zálohy 100.000,- Sk v prospech odporcu. Už pri porovnaní týchto ustanovení zmluvy je bez akýchkoľvek pochybností zrejmá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa. Nepomer je daný už tým, že za porušenie povinnosti odporcom zo zmluvy, voči navrhovateľovi nemá žiadnu sankciu. Na strane navrhovateľa naopak, ten nielen má uloženú sankciu, ale v takej výške, ktorá je voči povahe činnosti, ktorú mal zabezpečiť odporca pre navrhovateľa, zjavne neprimeraná. Sprostredkovanie uzavretia kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a vlastníkmi označených nehnuteľností totiž nevyžadovalo žiadnu nadštandardnú činnosť, keďže odporca mal už predtým uzavretú zmluvu o sprostredkovaní predaja týchto nehnuteľností s vlastníkmi nehnuteľností.

Podľa ustálenej súdnej praxe hodnotenie, či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa vykonáva s ohľadom na povahu plnenia služieb (alebo tovaru) zo zmluvy, na všetky okolnosti známe v dobe uzavretia zmluvy ako aj všetky ostatné podmienky tejto zmluvy, prípadne inej zmluvy, na ktorej je konkrétna spotrebiteľská zmluva závislá.

V danom prípade posudzujúc všetky vyššie zmienené skutočnosti, berúc do úvahy aj ďalšie okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, konkrétne to, že finančné prostriedky na zaplatenie kúpy nehnuteľnosti mal navrhovateľ v 1.rade (spolu s navrhovateľmi v 2. a 3.rade) získať predajom svojich bytov, ktorý predaj mal odporca v 2.rade na základe uzavretých zmlúv súčasne zabezpečiť, treba záver súdu prvého stupňa o neprimeranosti sankcie spojenej s nesplnením záväzku zo strany navrhovateľa v plnom rade akceptovať. S názorom odvolateľa, že bod 3.6 článku III Zmluvy možno vykladať tak, že má charakter zmluvnej pokuty, odvolací súd v zásade súhlasí, nič to nemení však na tom, že z dôvodov vyššie uvedených o nerovnováhe práv a povinností medzi účastníkmi, takéto dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 100 000 Sk aj s prihliadnutím na to, akú náročnosť mal zabezpečovaný záväzok zo strany odporcu v 1. rade, je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku. Žiada sa dodať, že nároky odporcu v 1. rade ako príkazníka sú zachované, aj keď neboli v zmluve výslovne dohodnuté (napr. odmena) , lebo vyplývajú priamo zo zákona (§ 728 - 730 OZ) .

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku (odvolací dôvod) týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti neprimeranosti dojednanej sankcie, odvolací súd dospel k záveru, že ani táto nie je náležitá. O nepreskúmateľnosť rozhodnutia ide všeobecne vtedy, ak právne závery súdu sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich pri žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú. O takýto prípad v prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nejde, pretože odôvodnenie rozhodnutia o neprimeranosti sankcie nevykazuje také znaky a vyplýva z neho dostatočne, na základe akých vlastných myšlienkových postupov a hodnotení súd dospel k takému záveru.

Odporca v 1. rade napadol aj výrok rozsudku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 199 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v súvislosti s tým, že žalobu považuje za nedôvodnú. Súd prvého stupňa na zaplatenie súdneho poplatku zaviazal odporcu podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, z dôvodu, že navrhovateľ v 1. rade, ktorého nároku na zaplatenie sumy 3 319,39 € voči odporcovi v 1. rade bolo vyhovené, bol oslobodený od súdnych poplatkov. Keďže na výsledku konania o tomto nároku navrhovateľa v 1. rade voči odporcovi v 1. rade sa nič nezmenilo ani v odvolacom konaní, bolo potrebné rozsudok aj v tomto napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správny.

V odvolacom konaní odporca v 1. rade úspech nemal, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a navrhovateľovi v 1. rade žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná (§ 224 ods.1, § 142 ods. 1 O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.