KSKE 11 Co 257/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/257/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810207978 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7810207978.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Angely Čechovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu regionZ., s.r.o., so sídlom v J., K. 2, IČO: 36 252 417, zast. PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 31, proti žalovanému U. B., A.-A. X. tovar, so sídlom X., Kozmonautov 1, IČO: 32 999 950, zast. opatrovníkom JUDr. Ľubomírom Ďuričekom, zamestnancom Okresného súdu Rožňava, o zaplatenie 36,32 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12C 56/2001-84 z 29.4.2011 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu istinu 36,32 € s úrokom z omeškania 25 % ročne zo sumy 18,6 € od 4.11.2006 do zaplatenia a vo výške 25 % ročne zo sumy 18,16 € od 11.11.2006 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný si u neho objednal službu - inzerciu v periodiku, ktoré vydáva, že požadovaná inzercia bola uverejnená, to znamená objednaná služba bola riadne a včas poskytnutá, že na základe poskytnutej služby vyfakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXX sumu 18,16 € splatnú 3.11.2006 a faktúrou č. XXXXXXXXX sumu 18,16 € splatnú 10.11.2006, že napriek doručeniu výzvy na zaplatenie dlžnej sumy žalovaný túto neuhradil a dostal sa tak aj do omeškania s úhradou. V písomnom podaní po začatí žalobca poukázal na predložené noviny, v ktorých bola zverejnená inzercia objednaná žalovaným, zvýraznená v čiernom rámiku so šípkou - M. č. XX na str. 5, M. č. XX na strane 7 a tiež poukázal na pripojené faktúry s tým, že v danom prípade sa jednalo o ústne dohodnuté podmienky poskytnutia služby, vrátane ceny. Žalobca na výzvu súdu, aby doložil listinné dôkazy, ktoré budú konkrétnejšie svedčiť o tom, že inzercia uverejnená v X. novinách M. č. 40 a 41, rok 2006, sa skutočne vzťahovala k objednávke žalovaného, tento už nereagoval, resp. nepredložil žiaden listinný doklad svedčiaci o tom, že inzercia v doložených regionálnych novinách bola objednaná žalovaným. Ustanovený opatrovník žalovaného so žalobou nesúhlasil, pretože z dôkazov, ktoré žalobca pripojil sa nedá vyvodiť, či sa jednalo o inzerát objednaný žalovaným, zvlášť pokiaľ v zmluve o inzercii boli údaje len o počte uverejnených inzerátov, pričom čísla regionálnych novín, v ktorých mali byť inzeráty uverejnené vôbec nekorešpondovali s číslami inzercie v novinách č. 40 a 41, spochybnil tak ústne uzavretú dohodu so žalovaným a keďže žiadne iné dôkazy okrem dvoch výtlačkov regionálnych novín č. 40 a 41 žalobca nepredložil, navrhol žalobu zamietnuť. Po oboznámení so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi - zmluvou o inzercii č. XXXXXXXXX zo 7.6.2006 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie reklamného priestoru odberateľovi na

vydanie inzercie, pričom inzerát mal byť vydaný v číslach 23, 24,25,26,27,28,29 a 30, celkom sa malo jednať o osem vydaní v dohodnutej cene 3 680,- Sk, že súčasťou zmluvy v bode 6 bola dohoda účastníkov o sankciách, v prípade, že sa dostane odberateľ do omeškania s platbou a bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 25 % ročne, zmluvná pokuta 0,5 % denne z dlžnej sumy pri omeškaní do 30 dní, že táto zmluva bola podpísaná za odberateľa nečitateľným podpisom a v časti dodávateľ bola uvedená pečiatka regionZ. s.r.o. J., redakcia M., X., W. G. č.3. Z pripojených faktúr zistil, že faktúrou splatnou k 3.11.2006 vyfakturoval žalobca žalovanému sumu 18,16 € za inzerciu v novinách M. č. 40 a faktúrou splatnou 10.11.2006 sumu 18,16 € za inzerciu v novinách M. č. 41. Z vykonaného dokazovania vyvodil skutkové zistenie, že medzi účastníkmi vznikol zmluvný vzťah na základe zmluvy zo 7.6.2006, že sa jedná o zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obch.zák., že zmluva obsahuje dohodu o podstatných náležitostiach, že je to zmluva s určitým prejavom vôle, z ktorej vyplynulo, že žalobca ako dodávateľ poskytne žalovanému službu v podobe inzercie v X. novinách M., X.-X.-X.. Zo zmluvy mu však vyplynulo, že žalovaný si objednal inzerciu u žalobcu, ktorá mala byť zrealizovaná v úplne iných číslach alebo vydaniach regionálnych novín, pričom nebolo zrejmé, ani o ktoré regionálne noviny by sa malo jednať a jedine z pečiatky redakcie uvedenej v zmluve v časti dodávateľa bolo možné vyvodiť, že pravdepodobne sa jednalo o uverejnenie inzerátu v regionálnych novinách M.. Presné miesto regionálnych novín nebolo možné zistiť ani zo samotnej zmluvy, pretože skratky použité v zmluve nezodpovedali skratkám, ktoré boli uvedené v dolnej časti zmluvy ako legenda. Naviac inzerát mal byť uverejnený v regionálnych novinách v číslach, ktoré časovo predchádzali skutočnému uverejneniu inzerátu a samotný text inzerátu nijakým spôsobom nenasvedčoval tomu, že sa jedná o inzerát žalovaného. Keďže žalobca ani na výzvu súdu nedoložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že uverejnený inzerát v novinách č. 40 a 41 bol uverejnený na základe zmluvy o inzercii, ktorú uzavreli účastníci 7.6.2006 ustálil súd, že súčasťou zmluvy o inzercii by mal byť pravdepodobne aj obsah inzerátu, z ktorého by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť, či sa jedná o inzerciu objednanú žalovaným a vyvodil tak záver, že medzi účastníkmi nebola uzavretá žiadna iná zmluva, ktorá by obsahovala objednávku na inzerciu v č. novín 40 a 41 a napokon aj v samotných faktúrach je ako podklad na fakturáciu okrem iného uvedená zmluva č. XXXXXXXXX, t. zn. zmluva uzavretá 7.6.2006, ktorá však obsahovala iné údaje. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno a teda nepreukázal odôvodnenosť uplatneného nároku na základe čoho žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, preto mu náhradu trov nepriznal.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca. Odôvodnil ho odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p. a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a jeho žalobe vyhovieť. Uviedol, že pre žalovaného vykonával na základe objednávok opakovane službu spočívajúcu v zabezpečení inzercie v periodiku, ktoré vydáva, že objednávka služieb, rozsah, druh aj cena mala formu písomnú, ale aj ústnu, že pri rozhodovaní o forme uzatvorenia zmluvy o inzercii vychádzali strany z obchodných zvyklostí a z praxe, ktorú medzi sebou zaviedli, že 7.6.2006 uzatvorili zmluvy v písomnej forme o inzercii, na základe ktorej si žalovaný u neho objednal inzerciu vo vydaniach GE (skratka pre Regionálne noviny M.) č. 23 až 30, t.j. dokopy celkom 8 vydaní, ktorú službu žalobca riadne poskytol a následne vystavil faktúry, ktoré žalovaný aj uhradil, že následne na to si žalovaný u neho objednal dodatočné služby, ktorých obsah bol totožný a zmenil sa iba rozsah, lebo žalovaný požadoval uverejniť inzerciu iba v dvoch vydaniach periodika, a keďže medzi zmluvnými stranami už skôr úspešne a bez problémov prebehol podobný obchod, nepovažoval za nevyhnutné uzatvoriť medzi sebou písomnú zmluvu o inzercii. Túto dodatočne objednanú službu mu poskytol riadne a včas a to konkrétne v novinách M. č. 40 a 41. Všetky ostatné podmienky poskytnutej služby vrátane ceny boli medzi nimi dohodnuté tak, ako to vyplýva z vystavených a žalovanému doručených faktúr za túto službu. Uvedený vzťah sa spravuje obchodným zákonníkom, podľa ktorého uzavreli tzv. nepomenovanú zmluvu v zmysle § 269 ods. 2, ktorej obsah zahŕňal podstatné znaky zmluvy o dielo, preto sa na zmluvu primerane použijú ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. V ďalšej časti citoval ustanovenia Obch. zák. - § 264 ods. 2, § 266 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 272 ods. 1 a § 275 ods. 4 a vychádzajúc z nich a so zreteľom na opísaný skutkový stav je toho názoru, že medzi ním a žalovaným bola zavedená určitá prax, obchodné zvyklosti, o ktorých obsahu nemožno mať vzhľadom na obojstranné synalagmatické predchádzajúce riadne plnenia pochýb. Tvrdil, že poskytol žalovanému inzerciu podľa obdobných podmienok, za ktorých tak urobil už skôr, že následne vystavil faktúru, ktorú naďalej eviduje vo svojom účtovníctve a ktorú žalovaný neuhradil, pričom z obchodných zvyklostí vyplýva zaužívaná prax v prípade neoprávnene vystavenej faktúry, takúto faktúru vrátiť, avšak do dnešného dňa zo strany žalovaného k vráteniu faktúr a ani inej reakcii neprišlo, z čoho vyvodil, že obchodné zvyklosti tak svedčia v jeho prospech. Citoval ust. § 132 O.s.p. a konštatoval, že

zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že pre záver o preukázaní určitej skutočnosti v civilnom konaní na základe nepriamych dôkazov je dostačujúce, aby predmetný skutkový záver bolo možné s veľkou pravdepodobnosťou pripustiť, že nepriame dôkazy nemusia tvoriť celkom uzavretú sústavu, ktorá nepripúšťa iný skutkový záver než ten, ku ktorému súdu dospel, avšak postačuje, ak nepriame dôkazy s veľkou mierou pravdepodobnosti k tomuto záveru na rozdiel od iných možných záverov vedú (rozhodnutie 28Cdo 1938/2008 ČR) . Podľa jeho názoru v prvostupňovom konaní bolo nielen nepriamymi dôkazmi, ale aj priamymi dôkazmi preukázané, že k objednávke služby tak ako to požadoval žalovaný skutočne došlo (na druhej strane, prečo by inak žalovaný inzerciu vôbec uverejňoval) . Na dôvažok, ak nemal súd niektoré skutočnosti za preukázané so zreteľom na § 101 ods. 2 v spojení s § 120 ods. 1 in fine O.s.p. nič podľa jeho názoru súdu nebránilo, aby vykonal aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Tak isto ako žalobcovi súd navrhol presne označiť miesto inzercie v periodiku M., mohol napr. vyslúchnuť aj osobu, ktorá za neho prijala objednávku, resp. uzatvorila zmluvu so žalovaným.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov vecne správny, preto ho potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu žaloby a listín k nej pripojených vyplýva, že žalobca uplatnený nárok na peňažné plnenie opiera o písomnú zmluvu, ktorú uzatvoril so žalovaným 7.6.2006. Písomným podaním z 27.4.2011 doplnil žalobu o tvrdenie, že podmienky poskytnutia služby (vrátane ceny) boli dohodnuté ústne . Na uvedené tvrdenie však neoznačil žiadny dôkaz.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Dôkaznú povinnosť v zmysle cit. ust. môže účastník plniť od začiatku konania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré uvedie v žalobe a ktoré tvrdí počas konania. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v tom rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva v zmysle hmotného práva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení súdu z navrhnutých a aj vykonaných dôkazov.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy. Na preukázanie tej tvrdenej skutočnosti, že poskytnutie služby, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní žalobca domáha, t.j. zverejnenie inzerátu v periodiku Gemersko v č. 40 a 41, bolo dohodnuté medzi ním a žalovaným ústne, žalobca však neoznačil žiaden dôkaz, preto správne súd prvého stupňa pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku čo do základu mohol vychádzať len z tých dôkazov, ktoré na návrh žalobcu vykonal. Skutkové zistenia následne mohol vyvodiť len z týchto vykonaných dôkazov. V tomto smere niet podľa názoru odvolacieho súdu žiadneho dôvodu vyčítať súdu prvého stupňa neúplné zistenie skutkového stavu veci. Odvolací dôvod upravený v § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorý odvolateľ v odvolaní o.i. tiež uplatnil, je totiž daný iba vtedy, ak súd prvého stupňa nevykonal taký dôkaz (spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť) , ktorý účastník navrhol vykonať. Pokiaľ odvolateľ namieta, že súd mohol aj nad rámec jeho dôkaznej povinnosti vykonať dokazovanie na preukázanie jeho tvrdenia o ústne so žalovaným dohodnutej objednávky inzercie, napr. výsluchom osoby, ktorá prijala objednávku žalovaného, je táto námietka nenáležitá, lebo nejde o takú výnimočnú situáciu, ako to predpokladá zákon v § 120 ods. 1 tretia veta O.s.p., keď je zrejme, že takýto návrh bol predovšetkým v dispozícii žalobcu (pravdepodobne jeho zamestnanec) . Žalobca v odvolaní neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý takýto dôkaz, príp. iný dôkaz nemohol označiť bez svojej viny v konaní na súde prvého stupňa, preto nie je daný ani ním uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.

Za takého dôkazného procesného stavu súd prvého stupňa dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo 7.6.2006 nevyplýva, že žalobca mal zverejniť pre žalovaného inzerciu aj v číslach 40 a 41 svojho periodika GEMERSKO a na základe toho aj k správnemu právnemu záveru, že niet základu pre uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť za tieto inzercie. Pre úplnosť sa žiada dodať, že o obchodných zvyklostiach, na ktoré sa žalobca odvoláva by bolo možné uvažovať len za situácie, že by v konaní na súde prvého stupňa tvrdil a aj predložil dôkazy na preukázanie, že poskytol žalovanému inzerciu vo svojich periodikách (napr. iných číslach) a že za túto službu mu žalovaný aj riadne zaplatil. To však zo spisu nevyplýva.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.) .

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.