KSKE 11 Co 283/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/283/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209215926 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209215926.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a členov senátu JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci navrhovateľky Ing. Q. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., T. 6, zast. JUDr. Jánom Gregom, advokátom, Košice, Postupimská 5, proti odporcovi I. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Q., T. 6, zast. JUDr. Rudolfom Maníkom, PhD., advokátom, Košice, Jantárova 30, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporcu proti rozsudku 18C 141/09-124 z 23.3.2011 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi sumu 4.796,94 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku o súdnom poplatku, ako aj vo výroku o trovách konania.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom rozhodol o vyporiadaní majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania (ďalej len BSM ) tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal 3 - izbový byt č. X nachádzajúci sa na T. X/X. posch. v Q. v obytnom dome súp. č. XXXX so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2159/100000 - in z celku bez pozemku, zapísané na LV č. XXXX v kat. území H., N. Q. - T. Q., vedenom Správou katastra Košice IV, do výlučného vlastníctva odporcu prikázal menovite určené hnuteľné veci v celkovej hodnote 8.626,35 €, navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť dlh účastníkov zo zmluvy o úvere č. XXXX/XXXXXX/XXXX/NSUXX z 29.5.2006, úverový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v ČSOB, a.s. v aktuálnom zostatku vo výške 29.341,42 € a na vyrovnanie podielov z BSM uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 4.796,94 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal oboch účastníkov spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu vo výške 23,68 € na účet Okresného súdu Košice II, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť doplatok súdneho poplatku vo výške 66,- € a odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 132,- € na účet Okresného súdu Košice II, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov konania ako bezdetné bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 39C 34/08-14 zo 6.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.1.2009, že účastníci konania zhodne navrhli spôsob vyporiadania BSM tak, že hnuteľné veci pripadnú do výlučného vlastníctva odporcu a navrhovateľka sa stane výlučnou vlastníčkou bytu s povinnosťou na vyporiadanie záväzku účastníkov zo zmluvy o hypotekárnom úvere, a zhodne ustálili rozsah a hodnotu vecí, ktoré majú byť predmetom vyporiadania tak, že zostatková hodnota hnuteľných vecí je v celkovej výške 8.626,35 € a všeobecná hodnota bytu č. 6 v obytnom dome na T. X v Q. predstavuje 75.000,- €. V otázke zaradenia majetkových hodnôt do masy BSM, u ktorých nedošlo k dohode, súd prvého stupňa

postupoval v súlade so zákonnou úpravou vymedzujúcou rozsah BSM i zásadami jeho vyporiadania, prihliadajúc na oprávnenie manželov nakladať s vecami v tomto majetkovom spoločenstve. Vychádzajúc z ust. § 143, § 145 a § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ ) vyporiadal BSM tak, že X - izbový byt č. X na T. X v Q. zapísaný na LV č. XXXX v kat. území H., obec Q. - T. Q., prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky a zohľadniac skutočnosť, že po ukončení spoločnej domácnosti účastníkov (v marci 2008) odporca vymenil zámok na predmetnom byte a výlučne on užíval hnuteľné veci v ňom sa nachádzajúce, považoval za zodpovedajúce spravodlivému usporiadaniu pomerov, aby tieto veci pripadli do jeho výlučného vlastníctva v hodnote, na ktorej sa účastníci dohodli. Vyporiadal tiež hodnotu motorového vozidla zn. L. Z. F.: KE XXX DA, ktoré účastníci nadobudli za trvania manželstva, s ktorým odporca nakladal bez súhlasu navrhovateľky v rozpore s § 145 OZ, pretože navrhovateľka sa dovolala neplatnosti právneho úkonu v tomto konaní a odporca, aj keď namietal takéto právne posúdenie, bránil sa len tvrdením, že uvedená vec v čase zániku BSM nebola jeho súčasťou, avšak na svoju obranu nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že nakladal s motorovým vozidlom so súhlasom a vedomím navrhovateľky a že prospech získaný z toho právneho úkonu bol spotrebovaný oboma manželmi za trvania BSM. Uvedené tvrdenie odporcu súd považoval za právne bezvýznamné, keďže k prevodu motorového vozidla (čo nie je úkon bežný) došlo bez súhlasu a vedomia navrhovateľky v rozpore s § 145 OZ, preto na návrh navrhovateľky vyporiadal aj túto vec ako súčasť BSM v hodnote k 20.1.2009 vo výške 5.855,40 €, ktorá nebola medzi účastníkmi spornou. Obdobne postupoval aj pokiaľ ide o finančné plnenie vo výške 16.596,96 €, keďže navrhovateľka výpisom z účtu preukázala, že tieto prostriedky po ich zaplatení spol. D. M. R., poukázala na účet odporcu, pričom išlo o spoločné finančné prostriedky, na ktorých sa mal podieľať každý z účastníkov v rozsahu jednej polovice a odporca na svoje tvrdenie, že tieto prostriedky patrili do jeho výlučného vlastníctva, nepredložil žiadny dôkaz. Vykonaným dokazovaním mal tiež preukázanú existenciu spoločného záväzku účastníkov zo zmluvy o úvere č. XXXX/XXXXXX/XXXX/NSÚXX z 29.5.2006 voči ČSOB, a.s., na základe ktorej bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 31.036,31 € s úrokovou sadzbou 6,01 % a dobou splatnosti 30 rokov, zabezpečený záložným právom zriadeným k bytu č. X v obytnom dome na T. X/X. posch. v Q. zapísanému na LV č. XXXX v kat. území H. so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2159/100000 - in z celku, so zostatkom úveru ku dňu vyporiadania vo výške 29.341,42 €, pričom z potvrdenia peňažného ústavu mal preukázané, že za obdobie od 21.1.2009 do 18.3.2011 bola na splátky úveru zaplatená suma 4.986,- €. Predmetom vyporiadania tak bola nehnuteľnosť v hodnote 75.000 €, hnuteľné veci v hodnote 8.626,35 €, hodnota motorového vozidla 5.855,40 € a finančné prostriedky v sume 16.596,96 €, a s prihliadnutím na zostatkovú hodnotu záväzku zo zmluvy o hypotekárnom úvere vo výške 29.341,42 €, je podiel každého z účastníkov vo výške 38.368,65 €. Z dôvodu, že odporca pri vyporiadaní z BSM nadobudol hnuteľné veci v hodnote 8.626,35 €, majetok vo finančnej čiastke, ktorú zo spoločného majetku použil na svoj osobný prospech v sume 16.596,96 € a hodnotu motorového vozidla, s ktorým neoprávnene naložil v rozpore so zásadami vymedzenými v § 145 OZ - nadobudol majetok v hodnote 31.078,71 €, a navrhovateľka nadobudla z BSM majetok v hodnote 45.658,58 € (zohľadňujúc cenu nehnuteľností a hodnotu záväzku, ktorú je povinná uhradiť) , na vyrovnanie podielu by tak bola navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi sumu 7.289,94 €. Od tejto sumy odpočítal čiastku, ktorú navrhovateľka zo svojho majetku vynaložila na spoločný majetok , t.j. polovicu zo sumy 4.986,- € poukázanej na úhradu záväzku z hypotekárneho úveru za obdobie od zániku BSM do dňa vyporiadania, teda sumu 2.493,- €, ktorú zaplatila za odporcu, preto zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 4.796,94 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 O.s.p. a zaviazal účastníkov spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy, ktoré vznikli štátu zaplatením poplatku vo výške 23,68 € za správu peňažného ústavu. O povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa zák. č. 71/1992 Zb. a zohľadniac skutočnosť, že účastníkom bolo priznané čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov, uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť doplatok súdneho poplatku vo výške 66,- €, nakoľko zhodnú sumu už uhradila za návrh na začatie konania a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 132,- €. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže navrhovateľka, ktorá bola v konaní úspešná (čo do rozsahu i spôsobu vyporiadania BSM) , náhradu trov konania neuplatnila a odporcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo.

Rozsudok vo výroku o povinnosti navrhovateľky zaplatiť na vyrovnanie podielu sumu 4.796,94 €, ako aj vo výroku o súdnom poplatku, napadol včas podaným odvolaním odporca, navrhol ho v tejto časti zmeniť a zaviazať navrhovateľku na zaplatenie sumy 27.249,30 € a celého súdneho poplatku v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, príp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie. Bol

toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil právny stav veci, pokiaľ z hodnoty vecí z BSM odpočítal hodnotu motorového vozidla vo výške 5.855,40 €, ktoré ku dňu zániku manželstva už nepatrilo do BSM, lebo prepadlo v prospech jeho veriteľa a v žiadnom prípade sa preto nemalo zahrnúť do množiny BSM. Nestotožnil sa ani s tvrdením súdu prvého stupňa, že neoprávnene nakladal s motorovým vozidlom, pre ktoré ani neboli produkované žiadne dôkazy. Podľa jeho názoru nemalo byť zo sumy na výplatu odpočítané ani plnenie vo výške 5.855,40 €, ktoré navrhovateľka ako prostriedky vyplatené zo spoločného sporenia spol. D. M. R. na jeho účet uhradila 25.2.2008, teda ešte pred rozvodom manželstva, a ku dňu zániku manželstva sa tieto finančné prostriedky na jeho účte kvôli konzumácii (spotrebovaniu) za trvania manželstva už nenachádzali. Bol toho názoru, že k vyporiadaniu BSM sa mala vyjadriť aj banka ako záložný veriteľ, keďže na byte je záložné právo ČSOB a.s. a bez súhlasu banky s prechodom záväzku z nesplateného úveru na navrhovateľku by aj naďalej bol vo vzťahu k záložnému veriteľovi dlžníkom aj on. Uviedol, že nesúhlasí so zaplatením ceny za vyporiadanie BSM iba v sume 4.796,94 €, a preto sa nestotožňuje s výrokom rozsudku v tejto časti, navyše od podania žaloby uplynuli už viac ako tri roky, a preto ani trhová cena vecí z BSM platná v čase vyhlásenia rozsudku už nezodpovedá výroku súdneho rozhodnutia, a hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku sa uňho ani nenachádzali. Poukázal na to, že je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, a preto sa domnieval, že sú uňho splnené podmienky pre úplné oslobodenie od súdnych poplatkov, preto sa nestotožnil ani s výrokom o jeho povinnosti zaplatiť súdny poplatok čiastočne.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť, lebo bola toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, a žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania. K námietke odporcu, že súd nemal odpočítať hodnotu motorového vozidla, uviedla, že s touto otázkou sa súd správne prejudiciálne vysporiadal a v rozsudku veľmi presne odôvodnil, prečo sa predmetom vyporiadania stala aj hodnota motorového vozidla, pričom odporca na preukázanie opaku nenavrhol žiadne dôkazy a nenamietal ani hodnotu motorového vozidla. K námietke týkajúcej sa odpočítania finančných prostriedkov vyplatených spol. D. M. R. uviedla, že v konaní riadne preukázala, že po vyplatení tieto spoločné finančné prostriedky poukázala na účet odporcu, pričom na nich sa mal podieľať každý z účastníkov v rozsahu jednej polovice. Akcentovala na tú skutočnosť, že na pojednávaní 27.10.2010 odporca súhlasil s prikázaním nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, pričom sa domnieval, že cena bytu by mala byť odlišná, avšak ostatné skutočnosti nie sú sporné, a na pojednávaní 9.2.2011 odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyslovil súhlas s určením zostatkovej hodnoty bytu podľa posledného vyjadrenia a jeho prikázaním do jej výlučného vlastníctva, ako aj s rozsahom prostriedkov, ktoré majú byť započítané, okrem hodnoty motorového vozidla a finančnej čiastky v sume 500.000 Sk, avšak na svoje tvrdenie, že táto suma slúžila na iné účely, nepredložil žiadny dôkaz a nedokladoval ho, ale ponechal túto skutočnosť na úvahu súdu a právny zástupca ďalej uviedol, že nemá námietky ani proti hodnote motorového vozidla a hnuteľných vecí. Uviedla, že odporca mohol počas celého súdneho konania namietať skutočnosti, ktoré uvádza v odvolaní, pričom tak neurobil, keď okrem motorového vozidla a finančnej čiastky 500.000 Sk neboli žiadne iné skutočnosti sporné, avšak na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol ani nepredložil žiadne dôkazy, preto napadnutý rozsudok považovala za vecne správny.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) , miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 17.10.2012 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi sumu 4.796,94 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku o súdnom poplatku, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo, neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaných dôkazov a z tvrdení účastníkov a vykonané dôkazy správne vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku. Zistený skutkový stav posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil a vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov a o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi sumu 4.796,94 € na vyrovnanie jeho podielu z majetku patriaceho do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.

Skutočnosti, ktoré odporca uviedol v odvolaní, neumožňujú prijať iný záver a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť rozsahu a hodnoty majetku patriaceho do (zaniknutého) bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a vyporiadaného súdom prvého stupňa, a určenej výšky finančnej náhrady, ktorú je navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu z BSM. Odvolanie odporcu z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) , preto nie je opodstatnené.

Odvolací súd je v odvolacom konaní viazaný tak rozsahom, ako aj dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) . Keďže odporca podal odvolanie proti rozsudku (iba) vo výroku o povinnosti navrhovateľky zaplatiť mu na vyrovnanie jeho podielu sumu 4.796,94 €, ako aj proti výroku o súdnom poplatku, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok vo veci samej iba v tomto rozsahu (pokiaľ ide o tieto výroky) , ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania. Rozsudok v ostatnej (odvolaním nenapadnutej) časti nadobudol právoplatnosť (§ 212 ods. 1 O.s.p.) , preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

Odporca v odvolaní v rámci uplatneného odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci namietal neprávny právny záver a postup súdu prvého stupňa, pokiaľ súd do zaniknutého BSM zahrnul a vyporiadal sumu 5.855,40 € zodpovedajúcu hodnote osobného motorového vozidla (na základe zistenia, že s motorovým vozidlom nakladal bez súhlasu navrhovateľky) , ako aj spoločné prostriedky (úspory) v sume 16.596,96 € vyplatené spol. D. M. R., ktoré navrhovateľka na jeho účet poukázala dňa 25.2.2008, teda ešte pred rozvodom manželstva. Uvedené námietky odporcu nie sú dôvodné.

Súd prvého stupňa pri vyporiadaní majetku patriaceho do zaniknutého BSM účastníkov postupoval v súlade so zákonom (§ 144 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zásadami ustálenými v súdnej praxi a správne do BSM zahrnul (a vyporiadal) aj uvedené hodnoty po zistení, že odporca s motorovým vozidlom a spoločnými prostriedkami z úspor za trvania manželstva nakladal bez súhlasu navrhovateľky a v rozpore s § 144 a § 145 ods. 1 OZ.

Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je sporovým konaním, ktoré je ovládané prejednávacou zásadou, preto účastníkov konania podľa § 120 ods. 1 O.s.p. v tomto konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia (tvrdiť určité skutočnosti) a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce ich pravdivosť. Pokiaľ ide o určité tvrdené skutočnosti, dôkazné bremeno v konaní zaťažuje toho účastníka, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ak účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť, dostáva sa do situácie dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech so záverom, že tvrdená okolnosť nebola preukázaná. V súdnej praxi je už ustálený názor, že ak jeden z manželov za trvania manželstva vybral z vkladnej knižky alebo z účtu peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom BSM, nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil v súlade s § 144 a nasl. OZ, teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM. Dôkazným bremenom v prípade použitia výberu prostriedkov z účtu nemožno zaťažiť toho z manželov, kto o použití spoločných prostriedkov nie je informovaný, a teda nemôže na túto okolnosť nič tvrdiť ani preukazovať. Do spoločného majetku také spoločné prostriedky nebudú zahrnuté len v prípade, ak by bolo preukázané ich použitie v súlade s § 144 a nasl. OZ.

V posudzovanej veci odporcu v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že spoločné prostriedky vo výške 16.596,96 €, ktoré navrhovateľka poukázala na jeho účet dňa 25.2.2008 (táto skutočnosť nebola v konaní sporná) , boli za trvania manželstva spotrebované, resp. použité v súlade s § 144 OZ. Odporca si však nesplnil v konaní svoju dôkaznú povinnosť, lebo na svoje tvrdenia nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz, pričom tak neurobil ani v odvolaní, preto za tejto dôkaznej situácie nemožno vytýkať súdu prvého stupňa nesprávny postup, ak dospel k záveru o nepreukázaní tvrdení odporcu, a túto procesnú (dôkaznú) situáciu vyhodnotil v jeho neprospech. Rovnako správny je postup súdu prvého stupňa aj v prípade vyporiadania sumy 5.855,40 €, ktorú správne zahrnul do masy (aktív) BSM a následne započítal v prospech (na podiel) odporcu, keďže odporca nakladal so spoločným motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia bez súhlasu navrhovateľky, teda v rozpore s § 145 ods. 1 OZ, podľa ktorého platí, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Preto ak jeden z manželov nakladal s vecami, ktoré sú v BSM spôsobom, ktorý je v rozpore s § 145 OZ, potom na tento neplatný právny úkon nemožno prihliadať a takú vec treba zaradiť do BSM a vyporiadať ju v rámci aktív patriacich do zaniknutého BSM, ako to správne vykonal v posudzovanom prípade súd prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené, keďže odporca nepreukázal v konaní také použitie spoločných prostriedkov, ktoré by bolo v súlade s § 144 a § 145 ods. 1 OZ, preto spoločné úspory vo výške 16.596,96 € (500.000 Sk) a hodnotu odporcom odpredaného osobného motorového vozidla 5.855,40 € súd prvého stupňa správne zaradil do masy BSM a tieto hodnoty vyporiadal ich započítaním na podiel odporcu, a správne tiež vyčíslil výšku finančnej náhrady v sume 4.796,94 €, ktorú je navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi na vyrovnanie podielov zo zaniknutého BSM.

Odporca podaným odvolaním napadol rozsudok aj vo výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť súdny poplatok vo výške 132,- € na účet Okresného súdu Košice II, lebo bol toho názoru, že nie je povinný zaplatiť súdny poplatok v určenej výške, keďže sú uňho predpoklady pre úplné oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolanie odporcu ani v tejto časti nemožno považovať za opodstatnené.

Súd prvého stupňa správne rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok v rozsahu, v ktorom mu nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (uznesením 18C 141/2009-159 zo 7.7.2011 bolo odporcovi priznané čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov tak, že je povinný zaplatiť súdne poplatky do výšky 132,- €) , a zaviazal ho zaplatiť súdny poplatok spoločne a nerozdielne s navrhovateľkou v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. c/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (podľa ktorého v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú poplatníkmi obaja účastníci alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu) , § 5 ods. 1 písm. e/ a § 7 ods. 7 cit. zákona, podľa ktorého v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do BSM a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú, a podľa pol. č. 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu cit. zákona, podľa ktorej za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa platí súdny poplatok 3 % z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, a 1 % ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, najmenej 66 €, najviac 16.596,50 €. Skutočnosti uvedené v odvolaní odporcu nie sú spôsobilé správnosť záveru súdu prvého stupňa, že odporca môže splniť určenú poplatkovú povinnosť bez ohrozenia svojej výživy vzhľadom na to, že rozsudkom mu bola priznaná náhrada v peňažnom vyrovnaní vo výške 4.796,94 €, takže je zrejmé, že po právoplatnom skončení tohto konania bude mať prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku.

Z uvedených dôvodov bol rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi sumu 4.796,94 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku o súdnom poplatku, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdený.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, ktorá jej nebola priznaná, lebo v konaní o vyporiadanie BSM ide o rozhodnutie, ktoré je v podstate v záujme oboch účastníkov, a preto si každý z účastníkov zásadne platí svoje trovy sám bez nároku na ich náhradu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.