KSKE 11 Co 289/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/289/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709208954 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7709208954.1

Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Evy Feťkovej vo veci žalobcu M., N..M.., Z. Z., Y. XX, IČO: 44 915 691, správcu konkurznej podstaty úpadcu N. M., M..L..T.., . N., M., N. XXXX, IČO: 36 814 148, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Konečným, advokátom, Banská Bystrica, Hurbanova 14/A, proti žalovanému B. Š.F., Z. W., U.. B.. K. XXXX/XX, o zaplatenie 245,54 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 11C 111/2010-107 zo 7.6.2011 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že zmluvná podmienka uvedená v článku I., bod 4, veta prvá Všeobecných obchodných podmienok kúpnej zmluvy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy o nákupe na splátky, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou X. F..M.. a žalovaným dňa 16.2.2002 týkajúca sa povinnosti nájomcu, ktorý pokiaľ je v omeškaní s úhradou splátky nájomného podľa článku I. bod 2b/ zmluvy zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania je neprijateľná a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 16,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 245,54 € a trov konania, ktorú odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou X., F..M.. Z. Z. zmluvu o nájme č. 202042255, ktorej predmetom bol nájom výrobku značky TECHNICS SA - DA 15 za nájomné vo výške 25.790,- Sk. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa zaviazal žalovaný pri omeškaní s platením peňažného záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Zistil, že pohľadávka predstavujúca nezaplatenú zmluvnú pokutu bola na žalobcu postúpená tak, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.3.2006 správkyňa konkurznej podstaty X., F..M.. O. N. JUDr. Marta Todeková, postúpila pohľadávku postupníkovi V. K., V. X, I. v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 27.3.2006. V. K. Zmluvou o postúpení pohľadávok v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 16.3.2006 a 27.3.2006 postúpil pohľadávku spoločnosti W. N., M..L..T.. I. a táto spoločnosť postúpila pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 23.2.2008 na spoločnosť R. H. Y. M. M. O., W., M.. Táto spoločnosť Zmluvou zo dňa 17.5.2008 postúpila pohľadávky voči žalovanému spoločnosti F. S. M..L..T.. I., ktorý postupník zmenil obchodné meno na N. M. M..L..T.. M. a na túto spoločnosť bol Okresným súdom v Trnave vyhlásený konkurz č.k. 31K/11/2008. Podľa žalobcu žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy nesplnil, dostal sa do omeškania s jeho zaplatením v celkovej výške 6.274,- Sk (208,26 €) dňa 16.5.2004 a tento nárok bol pôvodnému veriteľovi priznaný rozhodnutím Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 18Cb 155/2006 s tým, že žalovaný uhradil túto sumu dňa 7.8.2007. Žalovanému tak podľa žalobcu vznikla aj povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu vo

výške 0,1 % denne zo sumy 208,26 € za obdobie od 16.5.2004 do 7.8.2007 a tento kapitalizovaný nárok predstavoval spolu 245,54 €. Súd prvého stupňa vzal do úvahy obranu žalovaného ktorý namietal, že ku dňu podania odporu mu nebola vyúčtovaná zmluvná pokuta, že mu nebolo oznámené postúpenie vymáhanej pohľadávky a že dlžné nájomné bolo vymožené v rámci exekučného konania. Zo zmluvy o nájme č. 202042255, uzavretej dňa 16.2.2002 mal preukázané, že na jej podklade si žalovaný prenajal výrobok značky TECHNICS SA - DA 15 za celkovú cenu predmetu nájmu v sume 25.790,- Sk. Z výpovede žalovaného, ale aj z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 18Cb 155/2006 mu vyplynulo, že ku dňu 10.2.2006 dlhoval žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu , t.j. W. G., správkyni konkurznej podstaty spoločnosti X. F..M.. sumu 6.274,- Sk z titulu neuhradených splátok nájmu a bol zaviazaný túto zaplatiť spolu s úrokmi z omeškania vo výške 13 % p. a. zo sumy 280,- Sk od 7.5.2004 do zaplatenia, zo sumy 999,- Sk od 16.9.2003 do zaplatenia, zo sumy 999,- Sk od 16.9.2003 do zaplatenia, vo výške 12 % p.a. zo sumy 999,- Sk od 16.11.2003 do zaplatenia, zo sumy 999,- Sk od 16.12.2003 do zaplatenia, vo výške 12 % p.a. zo sumy 999,- Sk od 16.1.2004 do zaplatenia a zo sumy 999,- Sk od 16.2.2004 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 3.785,- Sk. Vychádzajúc z § 52 ods. 1,2 a 3 , § 53 ods. 1,3 a 4 a § 526 ods. 2 OZ mal za to, že v prípade samotnej výšky zmluvnej pokuty 0,1 % denne z dlžnej splátky ide o zmluvnú pokutu vo výške 36,5 % ročne a napriek argumentácii žalobcu bol toho názoru, že išlo o neprimeranú zmluvnú pokutu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázal aj na smernicu rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach, z ktorej tiež vyplýva, že spotrebiteľ v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom sa nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o jeho úroveň informovanosti a vyjednávaciu silu, čo ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores C-240/98 až C-244/98 Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26.10.2006 Mostaza Cláro C-168/05 Zb. s I-10421, bod 25, tiež článok 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčovská) . S prihliadnutím na judikatúru súdov SR ako aj štátov Európskej únie bol tiež toho názoru, že aj keď v čase vzniku zmluvného vzťahu neexistovala právna úprava spotrebiteľských zmlúv, cieľom jednoznačnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv uvedenej do Občianskeho zákonníka úpravou účinnou od 1.4.2004 bolo zabezpečiť súlad slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom a to hlavne z dôvodu zosúladenia so smernicou Rady 93/13 EHS. Z týchto dôvodov žalobu zamietol ako nedôvodnú a zároveň v súlade s ust. § 153 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že zmluvná podmienka uvedená v článku 1, bod 4, veta prvá, týkajúca sa povinnosti nájomcu zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu pri omeškaní s úhradou splátky nájomného vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach kúpnej zmluvy, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 16.2.2002 je neprijateľná. V súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v sume 16,50 € z titulu zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu, ktorý žalovaný uhradil na účet súdu.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. majúc za to, že so závermi rozsudku, na ktoré v odvolaní poukázal sa nemôže stotožniť, keď naviac rozsudok pokladal aj za nepreskúmateľný. Vo vzťahu k samotnému hodnoteniu ne/primeranosti sankčného zmluvného dojednania v podobe zmluvnej pokuty sa podľa neho súd nedostatočne vysporiadal s ním prezentovanou argumentáciou hodnotenia celkovej primeranosti právneho vzťahu, z ktorého uplatnený nárok vyplynul a tiež vec nesprávne právne posúdil s poukazom na závery ust. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Citoval § 53 ods. 4 písm. k/ OZ a uviedol, že nespochybňuje právnu kvalifikáciu v tom smere, že daný právny vzťah je potrebné hodnotiť ako spotrebiteľský, nepovažoval však za dôvodný a akceptovateľný právny záver súdu v tom, že zmluvné dojednanie strán o zmluvnej pokute vo výške 0,1 % denne z omeškanej sumy je v rozpore s vyššie cit. zák. ust. ako aj § 3 ods. 1 OZ a že v zmysle uvedeného je neplatné. V ďalšom poukázal na to, že zák. č. 129/2010 Z.z. je svojim obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS do slovenského právneho poriadku, pričom uvedená novela neponecháva celkom na voľnej úvahe súdov ich rozhodovanie ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky. Zákonodarca v zmysle § 3a ods. 1 - 2 nar. vl. SR č. 281/2010 riešil výpočet maximálne možnej výšky sankcií za omeškania dlžníka v súčasnosti (2010) , keď ročný súhrn všetkých sankcií pri omeškaní odporcu až do výšky 70,23% z omeškaného plnenia dlžníka ročne pokladal za primeraný. Výška zmluvnej pokuty dojednaná v danom prípade (36,5 % ročne) podľa neho je plne primeraná a súladná s právnym

poriadkom SR. Nesúhlasil ani s výrokom, ktorým prvostupňový súd vyslovil, že zmluvná podmienka uvedená v článku I, bod 4, veta prvá Všeobecných obchodných podmienok kúpnej zmluvy, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou je neprijateľná. Opätovne zdôraznil, že nespochybňuje právnu kvalifikáciu v tom smere, že na právny vzťah založený zmluvou je potrebné aplikovať aj ust. § 52 a nasl. OZ (spotrebiteľské zmluvy) , i tak však nesúhlasil so záverom súdu, že predmetné dojednanie je neprijateľné. Namietal tiež správnosť tretieho výroku rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 16,50 €, keďže v zmysle zákona bol osobne oslobodený od platenia všetkých súdnych poplatkov. Nakoľko podľa Ústavy SR dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, súd prvého stupňa pri posudzovaní okolností postúpenia pohľadávky nepostupoval správne. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a zaviazať žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu s trovami konania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p., prejednal odvolanie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.) a rozsudok podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil, lebo je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Ani skutočnosti uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcu z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci nie je opodstatnené.

Súd prvého stupňa otázku platnosti dohody účastníkov o zmluvnej pokute obsiahnutej v zmluve o nájme uzavretej 16.2.2002 medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou X., F..M.., U.. B.. M. X, Z. Z. (v čl. I. bod 4. Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti X. F..M.., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy) posúdil v súlade so zákonom a zásadami ustálenými v súdnej praxi. Právne posúdenie veci súdom prvého stupňa je v súlade i s normami úniového práva na ochranu spotrebiteľa, s čl. 4 bod 1 a čl. 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania s úhradou nájomného (čo predstavuje sankciu za omeškanie dlžníka vo výške 36,5 % ročne z dlžnej sumy, pričom spolu so zaplatenými úrokmi z omeškania ide o sankciu pre prípad porušenia totožnej zmluvnej povinnosti vo výške 47,5 % z dlžnej sumy) predstavuje výkon práva, ktorý nie je zlučiteľný s dobrými mravmi, a preto je podľa § 39 pre rozpor s dobrými mravmi neplatný, a nemožno mu priznať právnu ochranu. Súd prvého stupňa dospel tiež k správnemu záveru, že dojednanie obsiahnuté v čl. I. bod 4 Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti X., F..M.. k zmluve o nájme (ďalej len VOP ) , treba považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ OZ účinného od 1.4.2004, a preto je táto dohoda neplatná aj podľa § 53 ods. 5 OZ v platnom znení. Uvedené zmluvné dojednanie so zreteľom na výšku poskytnutých finančných prostriedkov, okolnosti súvisiace s uzavretím posudzovanej zmluvy o nájme a všetky ostatné podmienky zmluvy a VOP, ktoré sú jej súčasťou (obsah ktorých žalovaný žiadnym spôsobom

nemal možnosť ovplyvniť, lebo ide o typovú zmluvu vopred naformulovanú zmluvu dodávateľom) , pri súčasnom zabezpečení totožnej zmluvnej povinnosti úrokmi z omeškania, aj podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje neúmerne prísnu a bezdôvodnú (neprimeranú) sankciu spojenú so zabezpečením záväzku žalovaného, ktoré zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.

Nedôvodné sú tiež námietky žalobcu uvedené v odvolaní, pokiaľ nimi namieta nesprávnosť aplikácie právnych predpisov účinných pred 1. aprílom 2004 na daný prípad. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, v ktorej Súdny dvor opakovane zdôrazňuje, že vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľa, ktorú Smernica č. 93/13/EHS zabezpečuje, čl. 6 Smernice musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, C-40/08, bod 52, uznesenie C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská, bod 50) . V danom prípade zmluva o nájme zo 16.2.2002 síce bola uzavretá pred účinnosťou zák. č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1.4.2004) , ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (týmto zákonom bola do právneho poriadku Slovenskej republiky - v ustanoveniach o spotrebiteľských zmluvách v 5. hlave I. časti Občianskeho zákonníka implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) , avšak je nepochybné, že zmluva o nájme uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 16.2.2002 má povahu spotrebiteľskej zmluvy, pričom pozícia kontrahenta uzavierajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 150/2004 Z.z. sa nijako nelíši od pozície spotrebiteľa uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. Preto aj v posudzovanom právnom (spotrebiteľskom) vzťahu medzi účastníkmi (založenom zmluvou uzavretou pred 1.4.2004) je súd oprávnený v súlade s normami úniového spotrebiteľského práva (s použitím tzv. eurokonformného výkladu práva) za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany posudzovať dohodu o výške zmluvnej pokuty aj z hľadiska toho, či nemá povahu tzv. neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle súčasnej právnej úpravy (§ 53 OZ v platnom znení) a skúmať primeranosť zabezpečenia zmluvnej povinnosti k významu zabezpečovanej povinnosti (k uvedenému porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 342/09 z 15.6.2009) . So zreteľom na uvedené, výkon práva žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniknutého na základe zmluvných podmienok, ktoré majú podľa súčasnej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných podmienok a sú tak s poukazom na § 53 ods. 5 OZ v platnom znení neplatné, aj z tohto dôvodu nemôže v zmysle § 3 ods. 1 OZ a čl. 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS požívať právnu ochranu, preto žaloba, ktorou je v súdnom konaní uplatnený nárok z tohto práva vzniknutý, musí byť súdom zamietnutá.

Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, pokiaľ žalobcovi nepriznal uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, žalobu ako nedôvodnú zamietol a vyhlásil, že zmluvná pokuta uvedená v článku I., bod 4, veta prvá Všeobecných obchodných podmienok kúpnej zmluvy je neprijateľná a z uvedených dôvodov bol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdený.

Neobstojí totiž ani námietka žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Tento odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) podľa názoru odvolacieho súdu tiež nie je daný, lebo z odôvodnenia rozsudku sú zrejmé skutkové závery - keďže je vysvetlené, z akých dôkazov súd vychádzal a ako ich hodnotil - a tiež je podaný zrozumiteľný a jasný výklad, pod ktorú právnu normu podriadil súd zistený skutkový stav a aké práva a povinnosti účastníkov z toho vyplynuli. Rozsudok spĺňa náležitosti presvedčivého rozhodnutia.

Celkom nenáležité sú aj námietky žalobcu, smerujúce voči tretiemu výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým žalobca bol zaviazaný zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 16,50 €, v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. ako úspešnému účastníkovi. Rozhodnutie o trovách konania nemá priamo väzbu na prípadné oslobodenie žalobcu od platenia súdnych poplatkov a prvostupňový súd v tejto časti svoje rozhodnutie ani nezaložil na argumentácii o existencii poplatkovej povinnosti žalobcu.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1) , a žalovaný náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto o nich nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.) .

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.