KSKE 11 CoE 116/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/116/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805204522 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7805204522.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej K., s.r.o., G., K. XX, F.: XX XXX XXX, proti povinnej I. Y., bytom N. XXX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie XXX,XX € s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 10Er 169/2005-17 zo 17.2.2011 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora, o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení.

M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnená je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 25,26 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením návrh na zmenu exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenú zaviazal uhradiť odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 42,20 € exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávnenej a žiadosť súdneho exekútora dňa 11.7.2005 vydal poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica Notárskeho úradu JUDr. Q. S. sp. zn. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX z 27.3.2005. Uviedol, že oprávnená požiadala 22.11.2010 o zmenu exekútora a preto skúmal, či vôbec exekúcia je vykonávaná v súlade so zákonom č. 233/1995 Z.z. v platnom znení. Vychádzajúc z ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku sa zaoberal tým, či v danej veci existuje spôsobilý exekučný titul. Z predloženej notárskej zápisnice zistil, že na jej spísanie bol povinnou v zmluve o úvere splnomocnený Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a tento bol zároveň splnomocnený aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom na exekúciu. Bol toho názoru, že v danej veci išlo o spotrebiteľský úver, a preto na daný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Vzal do úvahy, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinná udelila Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátov; súčasne v predtlači zmluvy o úvere, a preto nemohola ovplyvniť, koho splnomocní na spísanie notárskej zápisnice a uznanie dlhu a už vôbec nemohola ovplyvniť skutočnosť, že by sa takto zastúpiť vôbec nedala a naviac existoval rozpor medzi záujmom zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 2 Obč. zákonníka. Vzhľadom na uvedené exekúciu vyhlásil za neprípustnú (§ 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z.z.) a zastavil ju. Z dôvodu zastavenia exekúcie zamietol i návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,20 €.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená, navrhla ho zrušiť podľa § 221 O.s.p., lebo bola toho názoru, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila s tým, že súd v danej veci opätovne preskúmaval notársku zápisnicu, hoci už túto preskúmaval po doručení návrhu na vykonanie exekúcie a zrejme ho pokladal za súladný, pretože súdnemu exekútorovi poverenie udelil. Poukázala na to, že v čase uzavretia zmluvy o úvere (28.7.2004) podľa Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami výslovne bola len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti zákona a tiež zmluva podľa § 55. Namietala, že povinná ako dlžníčka mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v r. 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b OZ v platnom znení odvolať, pričom tak neurobila. Udelením plnomocenstva sa povinná ako dlžníčka nevzdala svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšírila možnosť uznania záväzku za jej osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Upozornila na to, že ak by bolo potvrdené napadnuté uznesenie, nastala by situácia, kedy by sa ako oprávnená už nemohla domôcť svojho práva a jej pohľadávka by bola premlčaná. Nestotožnila sa ani s priznanými trovami exekúcie súdneho exekútora, keď podľa predloženej časovej špecifikácie trov je evidentné, že zo strany exekútora dochádza k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti čo znamená, že viaceré položky sú účtované za obsahovo zhodné úkony, t.j. odmeňované sumou 6,64 € aj 3,32 €. Podľa jej názoru vyhláška presne v § 14 a 15 stanovuje, za ktoré jednotlivé úkony exekučnej činnosti patrí odmena paušálnou sumou 3,32 € a teda za tieto úkony nepatrí odmena podľa hodinovej sadzby 6,64 €. Uviedla tiež, že v odmene súdneho exekútora v zmysle ust. § 25 vyhl. je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a uznesenie vo výrokoch o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora, o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Skutočnosti uvedené v odvolaní oprávnenej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Súd prvého stupňa vec posúdil podľa správnych zák. ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolanie oprávnenej z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci) nemožno považovať za opodstatnené.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, vzhľadom na odvolacie námietky oprávnenej, odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody:

Oprávnená v odvolaní vytýkala súdu prvého stupňa, že nesprávne na daný prípad aplikoval právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv, obsiahnutú v Občianskom zákonníku, že sa nevysporiadal dôsledne s dohodnutou výškou úrokov z omeškania a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa exekúcia vykonáva je nespôsobilým exekučným titulom.

V posudzovanom prípade je nepochybné, že podľa zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi oprávnená poskytla povinnému peňažné prostriedky vo forme odloženej platby a povinný sa zaviazal ich vrátiť a zaplatiť poplatky za poskytnutie úveru a úroky, povinným v danom prípade je fyzická osoba a oprávnená ani netvrdila, že povinnému bol poskytnutý úver na výkon jeho zamestnania, povolania alebo podnikania.

V ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zák. o spotrebiteľských úveroch) sú negatívnym výpočtom uvedené prípady, kedy sa tento zákon na zmluvy nevzťahuje.

Podľa § 2 zák. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len cit. OZ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 cit. OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 cit. OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vzhľadom na ust. § 1 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch, v ktorom sú negatívnym výpočtom uvedené prípady, kedy sa tento zákon na zmluvy nevzťahuje, súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal zo správneho názoru, že úver poskytnutý povinnému na základe zmluvy o úvere, je spotrebiteľským úverom podľa § 2 zák. o spotrebiteľských úveroch a že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) . Správnosť posúdenia povahy zmluvy o úvere súdom potvrdzuje aj skutočnosť, že oprávnená, ako dodávateľ, pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti uvedenej vo výpise z obchodného registra a že v obdobných prípadoch vystupuje ako dodávateľ opakovane, čo je odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, lebo aplikácia zák. o spotrebiteľských úveroch v právnom vzťahu medzi účastníkmi je odôvodnená prednosťou lex specialis (špeciálneho predpisu) vo vzťahu k lex generalis (Občiansky zákonník, príp. Obchodný zákonník) , čo v praxi znamená, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len v takom prípade, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.

Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy súdu prvého stupňa relevantnou skutočnosťou je, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a

konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený a to zjavne bez splnomocnenia povinným, navyše dlžníka tým zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemohol mať vedomosť. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho súd prvého stupňa považoval za neplatné. Súd prvého stupňa tiež poukázal aj na rozpor záujmov povinného a ním zvoleného zástupcu s poukazom na ust. § 22 ods. 2 OZ, s čím sa odvolací súd takisto v plnom rozsahu stotožňuje. Okrem už konštatovaných vád udeleného plnomocenstva je potrebné uviesť i tú zásadnú skutočnosť, že povinného zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je vážne spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Už len všetky tieto skutočnosti majú za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platne nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených splnomocneným zástupcom v mene splnomocniteľa vzniknúť právne účinky pre osobu, v mene ktorej konal . Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať.

Naviac možno skonštatovať, že spísaná notárska zápisnica, aj v hypotetickom prípade platne udeleného plnomocenstva by nebola spôsobilým exekučným titulom. V zmluve o úvere sa zmluvné strany dohodli, že zmluvný vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Je nutné konštatovať nezákonnosť uplatneného nároku oprávnenej aj z dôvodu, že predmetná notárska zápisnica, ktorá je (má byť) exekučným titulom, je v rozpore s ustanovením § 323 ods. 1 ObZ, pretože, ako je zo znenia tohto zákonného ustanovenia zrejmé, písomne možno uznať len určitý záväzok. V čase spísania zmluvy o úvere, v ktorej bolo udelené plnomocenstvo, ktorým sa má v budúcnosti uznať záväzok z úveru, ešte nemohlo byť účastníkom známe právo (záväzok) , ktorého sa vyhlásenie dlžníka malo dotýkať. Platí, že uznanie dlhu je právom dlžníka, nie je jeho povinnosťou. Povinnosťou dlžníka vyplývajúcou mu z platne uzavretej zmluvy o úvere je predovšetkým platiť dohodnuté splátky úveru, určené v zmluve riadne a včas, nesplnením ktorej povinnosti sa dostáva do omeškania a v dôsledku ktorej skutočnosti potom dochádza k zmene v obsahu záväzku. Pokiaľ preto dlžník už v čase uzavretia zmluvy o úvere uznal svoj dlh, ktorý do budúcna mal (mohol) vzniknúť za predpokladu, ak by sa dostal do omeškania so splácaním úveru s tým, že v čase uznania nemohla byť dlžníkovi známa výška dlhu , teda rozsah jeho omeškania, ako ani to, či vôbec k omeškaniu dôjde; je nesporné, že takýmto úkonom dlžník uznal záväzok (resp. jeho časť) , ktorý v čase uznania neexistoval. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať a logicky potom nemohol platne ani splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo.

Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí v exekučnej notárskej zápisnici je nevyhnutné, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia. Pokiaľ však exekučný súd zistí formálne, či materiálne nedostatky vykonateľnosti exekučného titulu (v tomto prípade zistený nedostatok týkajúci sa plnej moci) , majúci za následok absolútnu neplatnosť exekučného titulu, je táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom a následne vysloviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku neprípustnosť exekúcie, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno viesť. Potom je nevyhnutné aj návrh oprávnenej na zmenu

súdneho exekútora zamietnuť ako bezpredmetný, keďže je tu zákonný dôvod brániaci vedeniu exekúcie a majúci za následok jej zastavenie.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora, o vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne.

Neboli však splnené podmienky pre potvrdenie výroku o trovách exekúcie, preto odvolací súd v tejto časti uznesenie zmenil a rozhodol tak, že oprávnená je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 25,26 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2 EP) určuje vyhl. č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 27a /Prechodné ustanovenie účinné od 1. mája 2008/ vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách exekútorov v platnom znení, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

V prejednávanej veci exekučné konanie začalo 15.6.2005, preto o trovách exekúcie bolo potrebné rozhodnúť podľa vyhl. č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len cit. vyhl. ) .

Podľa § 2 cit. vyhl. súdnemu exekútorovi patrí odmena za: a) výkon exekučnej činnosti 1. pri exekúcii na peňažné plnenie, 2. pri exekúcii na nepeňažné plnenie, b) ďalšiu činnosť, ak súvisí s vykonávaním exekučnej činnosti, a to 1. za poskytnutie súčinnosti pri vymáhaní pohľadávky, 2. za prijímanie peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti so súdnym alebo s iným konaním, 3. za vykonávanie činnosti na základe poverenia súdu, 4. za manipuláciu so spismi a 5. za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice.

Podľa § 14 ods.1 cit. vyhl. ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods.2 cit. vyhl. základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods.3 cit. vyhl. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods.1 cit. vyhl. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia

o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného a j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

V súlade s cit. ust. a vyúčtovaním trov exekúcie predloženým súdnym exekútorom (č.l. 15) podľa názoru odvolacieho súdu súdnemu exekútorovi patrí odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. (určená podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu) za úkon spracovanie žiadosti o súčinnosť (sociálna poisťovňa, register obyvatelstva) v rozsahu 20 minút a to vo výške 6,64 €, lebo nepochybne išlo o taký úkon exekučnej činnosti, ktorý bol potrebný na účelné vymáhanie pohľadávky oprávnenej podľa § 200 EP.

Súdnemu exekútorovi patrí aj paušálna odmena za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie zamestnávateľa a majetku povinnej - 4 x 3,32 €, 20 % DPH z odmeny, t.j. 3,98 € a náhrada hotových výdavkov 1,36 €. Náhrada trov exekúcie predstavuje celkom 25,26 €, preto muselo byť uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zmenené a oprávnená bola zaviazaná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 25,26 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Exekútorovi nebolo možné priznať odmenu (určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúcie) za spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, lebo za tieto úkony súdny exekútor účtoval paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 písm. a/ a c/ cit. vyhl., v ktorej sú tieto úkony obsiahnuté. Rovnako vychádzajúc z § 22 cit. vyhl. exekútorovi nebolo možné priznať ani náhradu výdavkov za bežný kancelársky materiál, pretože ide o náklady, ktoré exekútor je povinný vynaložiť zo svojho majetku v súvislosti s personálnym a materiálnym zabezpečením exekutorského úradu ako predpokladu pre výkon exekučnej činnosti a ktoré si môže zahrnúť do daňových výdavkov vynakládaných na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich príjmov.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.