KSKE 11 CoE 139/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/139/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810203682 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7810203682.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej O., s.r.o., O. XX, K., IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 865 141, zast. konateľom JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnej M. Š., nar. X.XX.X., bytom P.É. K. X., o vykonanie exekúcie pre vymoženie 408,- € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 4Er 300/2010-13 z 8.9.2010 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnená nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnená návrhom z 15.3.2010 navrhla vykonať exekúciu voči povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu z 10.2.2010 sp. zn. SR 23420/09, ktorý zaväzoval povinnú k zaplateniu sumy 408,- € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 30.7.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 408,- € od 3.12.2009 do zaplatenia a náhrade trov konania. Podľa návrhu oprávnenej po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie, povinná neuhradila žiadnu splátku. Dňa 10.5.2010 doručil súdny exekútor na exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú odôvodnil návrhom oprávnenej, pripojeným exekučným titulom a žiadal udeliť poverenie pre vymoženie istiny 408,- € s príslušenstvom, ktoré v žiadosti bližšie nešpecifikoval. Súd prvého stupňa z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu SR sp. zn. SR 23420/09 zistil, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinná zaviazala splácať úver v dohodnutých splátkach a lehotách, že táto zmluva bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou 27.3.2009, kde povinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnená ako remitent, že povinná si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 30.7.2009 a oprávnená vyplnila zmenku povinnej 28.11.2009 na sumu 408,- € s dátumom začiatku úročenia 30.7.2009 a predložila ju na zaplatenie povinnej dňa 3.12.2009. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku mu vyplynulo, že predmetom plnenia je žalovaná zmenková suma vo výške 408,- €, ktorá pozostáva z istiny 396,- €, poplatku za zasielanie upomienok 12 €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 408,- € od 30.7.2009 do zaplatenia a zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 408,- € od 3.12.2009 do zaplatenia. Z hľadiska procesného postupu považoval v tejto fáze exekučného konania za potrebné uviesť, že pred samotným posúdením žiadosti exekútora, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, súd nemá vykonávať žiadne dokazovanie, jeho úlohou je len posúdiť súlad uvedených troch listín so zákonom, a jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní

podľa platnej právnej úpravy, t.j. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZRK ) . Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na návrh exekúciu na výkon rozhodcovského rozsudku zastaví alebo exekučné konanie zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ ZRK, pre takéto posúdenie však musí mať k dispozícii hmotnoprávne podklady preukazujúce nárok priznaný exekučným titulom, v danom prípade predovšetkým zmluvu o spotrebiteľskom úvere s jej neoddeliteľnými prílohami a všeobecnými zmluvnými podmienkami, a kópiu zmenky a dohody o vyplnení zmenky, preto vyzval oprávnenú na predloženie týchto listín výzvou, ktorá bola súdnemu exekútorovi doručená 17.5.2010 a právnemu zástupcovi oprávnenej dňa 11.6.2010, avšak oprávnená napriek výzve potrebné listiny súdu nepredložila. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 41 ods. 2 a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 45 ods. 1,2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, §§ 2, 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 6 a 7 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže oprávnená napriek výzve nedoručila súdu hmotnoprávne podklady preukazujúce nárok priznaný jej rozhodcovským rozsudkom, predovšetkým zmluvu o úvere spolu s prílohami a so všeobecnými zmluvnými podmienkami, zmenku a dohodu o vyplnení zmenky, pričom bez týchto listín nemohol posúdiť platnosť zmluvy o úvere podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a bez predloženej zmenky a dohody o vyplnení zmenky nemal možnosť posúdiť, či oprávnená doplnila chýbajúce údaje v súlade s dohodou o vyplnení zmenky a nemal možnosť preveriť zmenkovú sumu v čase jej vyplnenia, ktorá musí byť v súlade s § 4 ods. 6 zák. o spotrebiteľských úveroch, preto z dôvodu neposkytnutia súčinnosti oprávnenej a tiež pre neurčitosť odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nemohol zistiť, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a v akom rozsahu. Zdôraznil, že záujem na takomto preukázaní musí mať vždy oprávnený, ktorý navrhuje vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, preto oprávnený musí ku každému návrhu na vykonanie takej exekúcie predložiť listiny, z ktorých je možné preskúmať hmotnoprávny vzťah, z ktorého vychádza plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Z predloženého rozhodcovského rozsudku mu nepochybne vyplynulo, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen skutočne poskytnutý úver, ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky a neprimerane vysoký dohodnutý zmenkový úrok 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Na základe uvedených skutočností, keďže oprávnená zostala nečinná, v dôsledku čoho nemal k dispozícii žiadne listiny, z ktorých by mohol aj bez návrhu posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinnú na plnenie nemožné, nedovolené alebo plnenie v rozpore s dobrými mravmi, dospel k záveru, že exekučný titul je nevykonateľný, a preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorou je nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zakladajúce jeho nepreskúmateľnosť (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) , navrhla preto uznesenie zrušiť podľa § 221 O.s.p. a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Bola toho názoru, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Bola toho názoru, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje iba na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, tak ako to vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie a nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu, ale musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov - nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V danom prípade však súd fakticky zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu takým spôsobom, ktorý pozbavuje účastníkov konania práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa názoru oprávnenej spočíva v tom, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na nepresvedčivom, nedôsledne zistenom skutkovom stave veci a nepovažovala za súladné s právom, aby súd zakladal svoje rozhodnutie na

možnosti rozporu s objektívnym právom. Okrem toho mala za to, že v konaní došlo k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a takou vadou je nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvého stupňa obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby sa zaoberal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom (v hypotéze príslušnej právnej normy, t.j. v danom prípade ust. § 52 OZ) na vznik spotrebiteľského vzťahu a neuviedol postup, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a v tomto zmysle ani nevykonal dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere k akému dospel, a jeho rozhodnutie súdu je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní, a tým zakladá vadu konania, ktorá mala za následok nesprávneho rozhodnutie vo veci. Bola toho názoru, že na uvedený prípad nemožno aplikovať § 54 ods. 2 OZ, lebo aplikácia príslušného ustanovenia zo strany súdu si vyžaduje napevno ustáliť, či skúmaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským a v zmysle hypotézy skúmanej právnej normy je nutné zistiť, či v danom vzťahu ide o spotrebiteľa, avšak aplikáciou § 54 OZ, ktorú použil súd prvého stupňa, možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba, je zároveň vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie je nutné sa prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského (argumentum ad absurdum) . Bola toho názoru, že postup súdu, ktorý zjednodušene zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu, je v rozpore so zásadou civilného práva, a to pacta sunt servanda, a vytýkala mu, že aj keď posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom, opomenul však posúdiť aj to, do akej miery a v akej časti je exekučný titul súladný so zákonom a v tomto zmysle mal aj vykonať dokazovanie, avšak takto nepostupoval a zjednodušene konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom. Bola toho názoru, že nie každý rozpor so zákonom automaticky vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu, keďže v civilnom práve existuje princíp tzv. delenej neplatnosti podľa § 41 OZ, navyše súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne (napr. sp. zn. II. ÚS 87/04 Ústavný súd Českej republiky) . V prípade, ak súd zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil celé exekučné konanie, vlastne ju tak pozbavil možnosti domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo, a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) a uvedený postup súdu tak zakladá zároveň odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a písm. f/ O.s.p. a nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia zakladá jeho nepreskúmateľnosť, ktorá má povahu inej vady konania, ktorá spôsobuje jeho nesprávnosť.

Povinná sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrila.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a uznesenie podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Ani skutočnosti uvedené v odvolaní oprávnenej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súd prvého stupňa vec posúdil podľa správnych zák. ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolanie oprávnenej z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci nemožno považovať za opodstatnené. Neobstojí ani námietka, že konanie je postihnuté vadou spočívajúcou v nepreskúmateľnosti uznesenia pre nedostatok dôvodov (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) , lebo v odôvodnení uznesenia súd uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa riadil, k akým záverom dospel a podľa akých

zák. ustanovení (ktorých znenie citoval) vec posúdil. Odôvodnenie uznesenia je preto dostatočné a zrozumiteľné, spĺňajúce náležitosti podľa § 157 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, vzhľadom na odvolacie námietky oprávnenej, odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody:

Oprávnená v odvolaní vytýkala súdu prvého stupňa, že nesprávne aplikoval na daný prípad zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len EP ) v spojení s § 45 ods. 1,2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej len ZRK ) a nesprávne postupoval, pokiaľ posudzoval materiálnu stránku rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.

Podľa § 45 ods. 1 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, a/ z dôvodov uvedených v osobitnom zákone, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Cit. ust. § 45 ZRK, z ktorého súd prvého stupňa správne vychádzal, je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Zahŕňa v sebe prieskumný inštitút, a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v § 45 ods. 1 ZRK, to znamená že exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol, a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, teda je oprávnený a súčasne povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Z uvedeného vyplýva, ak súd prvého stupňa v danej exekučnej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 45 ods. 1 ZRK, treba mať za to, že nekonal nad rámec zákona.

Zo zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak exekučný súd zistí, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, v takom prípade exekučné konanie zastaví. Exekučný poriadok v § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď ustanovil, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, a následne exekučné konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z toho hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je právom dovolené a či nie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku ešte predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak zákon o rozhodcovskom konaní upravuje možnosť zastavenia exekúcie, tak podmienky pre takéto rozhodnutie možno posudzovať už pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, lebo ak sú už v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, tak potom by nemalo žiaden zmysel, aby exekučný súd najprv vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil. Písomné poverenie exekútora preto neprichádza do úvahy ani vtedy, ak exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia zistí existenciu takých (hmotnoprávnych, príp. procesnoprávnych) skutočností, pre ktoré je nevyhnutné exekúciu (exekučné konanie) zastaviť.

K námietke oprávnenej týkajúcej sa neúplného zistenia skutkového stavu veci odvolací súd poukazuje na to, že oprávnená nepredložila súdu potrebné podklady preukazujúce hmotnoprávny nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom, z dôvodu jeho preskúmania podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 2 ZRK, preto súd prvého stupňa musel vychádzať iba zo skutočností a dôkazov, ktoré mu boli predložené.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

V ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) sú negatívnym výpočtom uvedené prípady, kedy sa tento zákon na zmluvy nevzťahuje.

Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Odvolací súd sa stotožňuje tiež s názorom súdu prvého stupňa, že úver poskytnutý povinnej na základe úverovej zmluvy, je spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávnenou a povinnou má povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V danom prípade medzi účastníkmi nebolo sporné, že podľa zmluvy o úvere oprávnená poskytla povinnej finančné prostriedky vo forme odloženej platby a povinná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť oprávnenej úroky, povinnou v danom prípade je fyzická osoba, a z predložených listinných podkladov nevyplýva zistenie, že povinnej bol poskytnutý úver na výkon jej zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd prvého stupňa preto správne posúdil povahu zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi, aj s ohľadom na skutočnosť, že oprávnená, ako dodávateľ, pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti uvedenej vo výpise z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. Sro, vl. č. 23636/B (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a v obdobných prípadoch vystupuje ako dodávateľ opakovane, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Po vyhodnotení rozhodujúcich skutočností dospel k správnemu záveru, že oprávnená nepreukázala splnenie zákonných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa exekučného titulu, ktorým v danej veci je rozhodcovský rozsudok, lebo napriek výzve exekučnému súdu nepredložila potrebné doklady preukazujúce hmotnoprávny nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom, predovšetkým zmluvu o úvere spolu s prílohami a so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré by umožnili súdu posúdiť súlad spotrebiteľskej zmluvy so zákonnou úpravou a preskúmať exekučný titul - rozhodcovský rozsudok podľa

§ 45 ods. 1, 2 zák. o rozhodcovskom konaní. Za tohto stavu súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s § 44 ods. 2 EP zamietol.

Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods.1, § 142 ods. 1 O.s.p.) a povinná o nich nežiadala rozhodnúť, preto o trovách povinnej nebolo rozhodnuté (§ 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.