KSKE 11 CoE 16/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/16/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511205631 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511205631.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného J. M. s.r.o., so sídlom L., P. XX/C, IČO: 45 869 464, proti povinnému E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 044 11, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 1.370,21 € istiny s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu 17Er 1417/2011-18, EX 668/11 z 27.10.2011 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 668/11 zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor dňa 20.4.2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej a.s. sp. zn. IBB0310015 z 15.10.2010. Preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, ako aj exekučný titul podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len EP ) , § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZRK ) , § 52 - 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ ) , § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a po oboznámení sa s obsahom spisu a dokladov založených v spise, najmä s obsahom rozhodcovského rozsudku a úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo 4.4.2007 s jej neoddeliteľnými prílohami, zistil, že úverová zmluva je v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, a teda bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na právny vzťah účastníkov preto aplikoval ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a ust. § 52 a nasl. OZ a dospel k záveru, že v úverovej zmluve je obsiahnutá rozhodcovská doložka, podľa ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy budú riešené dohodou a v prípade nedosiahnutia dohody v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spol. Rozhodcovská arbitrážna a mediačná a.s., s miestom rozhodcovského konania v Bratislave. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob prípadného riešenia sporu a nebola s povinným individuálne dohodnutá, lebo je priamo súčasťou úverových zmluvných podmienok, ktoré povinný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, táto núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu bráni v uplatňovaní svojho práva súdnou cestou. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle § 53 ods. 4 OZ je neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (listinou) , na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu, jedná sa o právne ničotný a neúčinný dokument a ním priznané plnenie

je plnením odporujúcim dobrým mravom, preto z uvedených dôvodov podľa § 44 ods. 2 EP žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený, lebo bol toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a odňal možnosť účastníkovi uplatniť svoj nárok a konať pred súdom, preto navrhol uznesenie zmeniť a poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, príp. uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnuté uznesenie považoval za nepresvedčivé a nepreskúmateľné, keďže súd prvého stupňa neuviedol konkrétne, v čom spočíva narušenie rovnováhy medzi zmluvnými stranami a rozpor s dobrými mravmi a ktoré zo spoločenských hodnôt boli porušené. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy - právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, lebo ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu (zmluvy o úvere) , na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa vôbec nezaoberal ust. § 93b zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého v čase uzavretia zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, ďalej že nezohľadnil procesnú pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní, ktorý si prevzal výzvu na podanie žalobnej odpovede a výber rozhodcu, avšak na ňu nereagoval, a nevyjadril sa, akú inú kvalitu, či kvantitu by mali procesné práva povinného a v čom rozhodcovský súd pochybil a zasiahol do práv povinného ako spotrebiteľa a jeho účinnej procesnej obrany. Poukázal na to, že povinný mal možnosť sa oboznámiť s obsahom obchodných podmienok pri uzatváraní zmluvy a Poštová banka podala žalobu na rozhodcovský súd až po nedosiahnutí dohody s povinným. Bol toho názoru, že rozhodcovská doložka zakladá rovnakú úroveň ochrany sporových strán tak veriteľa, ako aj spotrebiteľa a táto bola v rozhodcovskom konaní aj riadne poskytnutá tak veriteľovi ako aj spotrebiteľovi a ak súd prvého stupňa posúdil dojednanú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a exekúciu nepripustí, dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu. Poukázal ďalej na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 4895/2009 z 28. apríla 2010, v ktorom je zdôraznené, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje hranice a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti, a k uvedenému dodal, že povinnému boli poskytnuté peňažné prostriedky, pričom on neplnil svoje povinnosti riadne a včas a počas celého konania nemal snahu o dohodu alebo zmier, pričom na majetok povinného nie je momentálne možné viesť exekúciu, preto za týchto okolností zamietnutím udelenia poverenia je ako veriteľ výrazne poškodený.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolanie oprávneného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

Oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. IBB0310015, predovšetkým z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu. Uvedený nedostatok rozhodcovského rozsudku a jeho nesúlad so zákonom predstavuje prekážku postupu exekučného konania a vykonania exekúcie pre chýbajúci hmotnoprávny (materiálny) predpoklad prípustnosti exekúcie, preto už len z tohto dôvodu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie správne zamietnutá.

Podľa § 45 ods. 1 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Platná právna úprava dáva exekučnému súdu oprávnenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a teda aj pred prípadným vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z toho hľadiska, či nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/ ZRK alebo či nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a či vec je (bola) spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZRK) , keďže súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Ustanovenie § 44 ods. 2 EP ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, a tiež exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom, a tým preveriť splnenie zákonných podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je aj § 45 ZRK - z ktorého súd pri rozhodovaní v danej veci správne vychádzal, ktoré je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a zahŕňa v sebe prieskumný inštitút umožňujúci exekučnému súdu posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, teda posúdiť ho aj čo do jeho vecnej správnosti a určitosti uloženej povinnosti, preto exekučný súd nie je ním v zmysle § 159 O.s.p. viazaný. Táto výnimka vyplýva z osobitnej povahy tohto rozsudku, špecifickosti rozhodcovského konania, ktoré mu predchádzalo a z povahy opravného prostriedku proti nemu, ktorým je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 EP) . Ak rozhodcovský súd nemal právomoc na konanie alebo ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky, ktoré zakladajú jeho zmätočnosť podľa § 40 písm. a/ a b/ ZRK, rovnako ak súd zistí, že plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka, je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, je to dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo zastavenie exekučného konania súdom (ak už došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie) , pričom nie je podstatné, že z týchto dôvodov nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku súdom v konaní podľa § 40 ZRK.

Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa v posudzovanej veci konal v súlade so zákonom, pokiaľ posudzoval rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 45 ZRK, a správne aplikoval aj ust. § 44 ods. 2 EP, ktoré zvýrazňuje zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tým, že mu umožňuje uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v takom prípade, ak zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Pri rozhodovaní

správne podrobil osobitnej súdnej kontrole rozhodcovskú doložku zakotvenú v čl. 11 zmluvy o úvere zo 4.4.2007 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného Poštová banka, a.s., Prievozská 2/ A, Bratislava ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky založený a dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná pre rozpor s ust. § 53 a nasl. OZ a s čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993, a ako taká nemohla preto založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie majetkových sporov vyplývajúcich zo (spotrebiteľskej) úverovej zmluvy.

Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv zákon vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany (toto postavenie vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície v slabšom postavení a nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom) , a tiež zo zásady neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. V § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky) . To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ) .

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 OZ) .

Z cit. ust. vyplýva, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. V danom prípade rozhodcovská doložka zakotvená v článku 11 úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným vyžaduje od povinného ako spotrebiteľa, aby akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, v prípade nedosiahnutia dohody riešil výlučne v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská arbitrážna a mediačná a.s., Bratislava s tým, že toto rozhodnutie bude pre strany konečné a záväzné. Táto zmluvná podmienka je súčasťou obsahu štandardnej formulárovej zmluvy (dohoda o nej je obsiahnutá v obchodných podmienkach pre úver) právneho predchodcu oprávneného ako dodávateľa, ktorá nebola povinným ako spotrebiteľom individuálne dojednaná, lebo povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy a nemal na výber, vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami mohol len zmluvu ako celok (vrátane obchodných podmienok pre úver a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky) odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodovaniu sporov v rozhodcovskom konaní. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného (spotrebiteľa) , pretože neumožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na dodávateľa, ktorý vybral konkrétny rozhodcovský súd na riešenie prípadných sporov vzniknutých zo zmluvy, čím je fakticky odopretá spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá návrh na rozhodcovský súd. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodcovská doložka neprijateľná, a tým v zmysle § 53 ods. 5 OZ je absolútne neplatná, a preto na základe nej (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh právneho predchodcu oprávneného, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ust. § 44 ods. 2 EP vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa

tvoriacich samostatné odvetvie práva - spotrebiteľské právo, ktorým (účelom,) je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.3.2012) .

Výkon práv oprávneného v tomto konaní založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorou povinný ako spotrebiteľ nie je viazaný, je nezlučiteľný i s normami úniového práva na ochranu spotrebiteľa - Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, v ktorej sa opakovane zdôrazňuje požiadavka, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie a v súlade s touto požiadavkou povinnosť vnútroštátneho súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, aj bez návrhu v súlade s cieľom smernice zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a v rámci exekučného konania posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva, ako aj povinnosť tohto súdu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu (ex officio) zastaviť výkon tohto rozhodcovského rozhodnutia v prípadoch, keď požadované či vymáhané plnenie je v rozpore s úniovým právom. Súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach tiež konštatoval, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES) , ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa - ako je tomu v posudzovanom prípade, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá (pozri rozsudok vo veci C-243/08 zo 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Gyórfi, bod 40 a iné) .

Napokon neobstojí ani námietka oprávneného, že napadnutým rozhodnutím dôjde reálne k úplnému odňatiu jeho práva veriteľa na súdnu ochranu. Oprávnenému totiž nič nebráni v uplatnení svojich oprávnených nárokov voči povinnému vyplývajúcich z uzavretej úverovej zmluvy na príslušnom všeobecnom súde, príp. v následnom vymáhaní pohľadávky (priznanej právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím) zákonným postupom v exekučnom konaní.

Z uvedených dôvodov bolo napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdené.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.