KSKE 11 CoE 199/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/199/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211202680 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211202680.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného V. S. U. a.s., L., O. XXXX/XXX, IČO: 36 234 176, zast. JUDr. Petrom Pečeným, advokátom so sídlom v Holíči, Nám. Sv. Martina 9, proti povinnej T. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B. oceliarov XX, W., o vykonanie exekúcie pre vymoženie 502,64 istiny € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu 39Er 187/2011-9, Ex 84/2011 z 15.2.2011 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 84/2011 zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor dňa 28.1.2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn. PEC-A/1471/2010 z 20.10.2010. Preskúmal žiadosť súdneho exekútora, návrh na vykonanie exekúcie, ako aj exekučný titul podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a po oboznámení sa s obsahom spisu a dokladov založených v spise, najmä s obsahom rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého oprávnený žiada o výkon exekúcie, a úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 12.7.2007 s jej neoddeliteľnými prílohami, na základe výkladu § 52 ods. 1 až 4 OZ, § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zistil, že medzi oprávneným a povinnou bola uzavretá úverová zmluva, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na právny vzťah účastníkov preto aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ ) a ustálil, že exekučný titul je vydaný na základe úverovej zmluvy, v ktorej je obsiahnutá neprijateľná zmluvná podmienka a to dohoda o riešení majetkových sporov strán pred rozhodcovským súdom uvedenú v hlave 14 § 18 úverových zmluvných podmienok, v ktorej je dohodnuté, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodnuté jediným rozhodcom, pričom rozhodca bude určený JUDr. Radimom W. a to zo zoznamu vedeného Y.. W., ktorý je oprávnený určiť za rozhodcu sám, seba. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob prípadného riešenia sporu a nebola s povinnou individuálne dohodnutá, lebo je priamo súčasťou úverových zmluvných podmienok, ktoré povinná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, táto núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu bráni v uplatňovaní svojho práva súdnou cestou. Z týchto dôvodov žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený a navrhol ho zmeniť a poveriť súdneho exekútora Mgr. Kamila Líšku vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky podľa jeho návrhu. Bol

toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že povinná ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť obsah zmluvy, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, lebo súd dospel k tomuto záveru bez toho, aby skúmal podmienky, za akých bola zmluva uzavretá, či povinná mala nejaké pripomienky k návrhu zmluvy a či oprávnený tieto pripomienky odmietol, a tým zaťažil svoje rozhodnutie zásadnou vadou. Tvrdil, že povinná dobrovoľne uzavrela s ním úverovú zmluvu, pričom k návrhu úverovej zmluvy nemala žiadne pripomienky, mohla si zmluvu spolu s jej súčasťami, a teda aj s rozhodcovskou doložkou prečítať a zvážiť, či do zmluvného vzťahu s oprávneným vstúpi, príp. sa poradiť s viacerými profesionálne zameranými subjektami, pri podpise zmluvy nebol na povinnú vyvíjaný žiaden nátlak, pričom pri tomto type úverovej zmluvy sa dá ťažko predpokladať, že by bola k jej uzavretiu prinútená časovou, resp. finančnou tiesňou, preto podľa jeho názoru uzavretá zmluva, rovnako ako rozhodcovská doložka, ktorá je včlenená vo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v súlade s ust. § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a k dnešnému dňu je platne dojednaná a vyvoláva s ňou spojené právne účinky. Poznamenal, že povinná mala možnosť ovplyvniť priebeh sporu, nakoľko ju rozhodca vyzval k súčinnosti výzvou, ktorú povinná prevzala dňa 11.6.2010 a vyjadrila sa tak, že sa stotožňuje s výškou požadovaného nároku a uviedla, že má aj iné pohľadávky, ktoré musí splácať a požiadala o výhodu ďalších splátok vo výške 10 € a o zaslanie poštových poukážok. Povinná však žiadnu úhradu neuskutočnila a dlžnú sumu aj napriek splátkovému kalendáru neponížila. Povinná nevyužila ani inštitúty, ktorými mohla dosiahnuť nápravu rozhodnutia. Poukázal tiež na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 2282/2008 z 31.7.2008 a namietal, že podstatná časť odôvodnenia rozhodnutia je postavená na úniovom práve, konkrétne Smernici č. 93/13/EHS, ktorá nie je priamo aplikovateľná a zastáva v prvom rade úlohu interpretačného pravidla, a rozhodnutie podľa jeho názoru nemá oporu v ustanoveniach právnych predpisov Slovenskej republiky, preto aj z tohto dôvodu je nesprávne a v konečnom dôsledku aj nepreskúmateľné. Napokon uviedol, že ako oprávnený v predmetnom exekučnom konaní preukázal naliehavý právny záujem, nakoľko má za to, že zamietavým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené domôcť sa reálneho vymoženia svojej pohľadávky, ktorá voči povinnej nepochybne existuje (súd by mu svojím rozhodnutím v podstate odňal akýkoľvek ďalší zákonný postup vo veci vymoženia tejto pohľadávky) .

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, lebo je vecne správne.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zákonných ustanovení (ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov - ďalej len EP , § 45 ods. 1 a 2 zák. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov - ďalej len ZRK , § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka) , ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolanie oprávneného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

Oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. L. z 20.10.2010 vydaný rozhodcom JUDr. G. W., so sídlom v V., U. XXXX/X, predovšetkým z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu. Uvedený nedostatok rozhodcovského rozsudku a jeho nesúlad so zákonom predstavuje prekážku postupu exekučného konania a vykonania exekúcie pre chýbajúci hmotnoprávny (materiálny) predpoklad prípustnosti exekúcie, preto už len z tohto dôvodu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie správne zamietnutá.

Podľa § 45 ods. 1 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

L. § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Platná právna úprava dáva exekučnému súdu oprávnenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a teda aj pred prípadným vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z toho hľadiska, či nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/ ZRK alebo či nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a či vec je (bola) spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZRK) , keďže súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Ustanovenie § 44 ods. 2 EP ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, a tiež exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom, a tým preveriť splnenie zákonných podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je aj § 45 ZRK - z ktorého súd pri rozhodovaní v danej veci správne vychádzal, ktoré je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a zahŕňa v sebe prieskumný inštitút umožňujúci exekučnému súdu posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, teda posúdiť ho aj čo do jeho vecnej správnosti a určitosti uloženej povinnosti, preto exekučný súd nie je ním v zmysle § 159 O.s.p. viazaný. Táto výnimka vyplýva z osobitnej povahy tohto rozsudku, špecifickosti rozhodcovského konania, ktoré mu predchádzalo a z povahy opravného prostriedku proti nemu, ktorým je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 EP) . Ak rozhodcovský súd nemal právomoc na konanie alebo ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky, ktoré zakladajú jeho zmätočnosť podľa § 40 písm. a/ a b/ ZRK, rovnako ak súd zistí, že plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka, je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, je to dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo zastavenie exekučného konania súdom (ak už došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie) , pričom nie je podstatné, že z týchto dôvodov nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku súdom v konaní podľa § 40 ZRK.

Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa v posudzovanej veci konal v súlade so zákonom, pokiaľ posudzoval rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 45 ZRK, a správne aplikoval aj ust. § 44 ods. 2 EP, ktoré zvýrazňuje zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tým, že mu umožňuje uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v takom prípade, ak zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Pri rozhodovaní

správne podrobil osobitnej súdnej kontrole rozhodcovskú doložku zakotvenú v hlave 14, § 18 úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania z 12.7.2007, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky založený a dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná pre rozpor s ust. § 53 a nasl. OZ a s čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, a nemohla preto založiť právomoc rozhodcovského súdu (rozhodcu JUDr. Radima W.) na konanie a rozhodovanie majetkových sporov vyplývajúcich zo (spotrebiteľskej) úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi.

Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv zákon vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany (toto postavenie vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície v slabšom postavení a nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom) , a tiež zo zásady neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. V § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky) . To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ) .

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 OZ) .

Z cit. ust. vyplýva, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. V danom prípade rozhodcovská doložka zakotvená v hlave 14, § 18 úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyžaduje od povinnej ako spotrebiteľa, aby majetkové spory s dodávateľom (oprávneným) vzniknuté zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou riešil výlučne v rozhodcovskom konaní jediným rozhodcom JUDr. G. W. so sídlom v V., U. XXXX. Táto zmluvná podmienka je súčasťou obsahu štandardnej formulárovej zmluvy (dohoda o nej je obsiahnutá v úverových zmluvných podmienkach) oprávneného ako dodávateľa, ktorá nebola povinným ako spotrebiteľom individuálne dojednaná, lebo povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy a nemal na výber, vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami mohol len zmluvu ako celok (vrátane úverových zmluvných podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky) odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodovaniu sporov v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom zvoleným oprávneným. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej (spotrebiteľa) , pretože neumožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na dodávateľa, ktorý vybral konkrétneho rozhodcu na riešenie prípadných sporov vzniknutých zo zmluvy, čím je fakticky odopretá spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá návrh na rozhodcovský súd. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je takto formulovaná rozhodcovská doložka neprijateľná, a tým v zmysle § 53 ods. 5 OZ je absolútne neplatná, preto na základe nej (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh oprávneného, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Na správnosti tohto záveru nemôže nič zmeniť ani tvrdenie oprávneného (aj keby bolo pravdivé) , že pri podpise zmluvy na povinnú nebol vyvíjaný žiadny psychický nátlak, príp. že povinná k uzavretiu zmluvy nebola prinútená časovou, resp. finančnou tiesňou, lebo tieto skutočnosti nemajú v prejednávanej veci žiadny právny význam.

Nedôvodná je i námietka oprávneného, že napadnuté rozhodnutie je založené na priamej aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica ) , ktorá nie je priamo aplikovateľná. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia totiž nepochybne vyplýva, že neplatnosť rozhodcovskej doložky súd vyvodil z relevantných ustanovení vnútroštátneho práva, pričom čl. 3 ods. 1 smernice použil len ako interpretačné pravidlo. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou, súd prvého stupňa správne vykladal relevantné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok sledovaný smernicou. Výkon práv oprávneného v tomto konaní založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorou povinný ako spotrebiteľ nie je viazaný, je nezlučiteľný i s normami úniového práva na ochranu spotrebiteľa - Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, v ktorej sa opakovane zdôrazňuje požiadavka, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie a v súlade s touto požiadavkou povinnosť vnútroštátneho súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, aj bez návrhu v súlade s cieľom smernice zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a v rámci exekučného konania posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva, ako aj povinnosť tohto súdu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu (ex officio) zastaviť výkon tohto rozhodcovského rozhodnutia v prípadoch, keď požadované či vymáhané plnenie je v rozpore s úniovým právom. Súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach tiež konštatoval, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES) , ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa - ako je tomu v posudzovanom prípade, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá (pozri rozsudok vo veci C-243/08 zo 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Gyórfi, bod 40 a iné) .

Napokon neobstojí ani námietka oprávneného, že napadnutým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené domôcť sa reálneho vymoženia svojej pohľadávky, ktorá voči povinnej nepochybne existuje a že exekučný súd mu svojím zamietavým rozhodnutím v podstate odňal akýkoľvek ďalší zákonný postup vo veci vymoženia tejto pohľadávky. Oprávnenému totiž nič nebráni v uplatnení svojich oprávnených nárokov voči povinnej vyplývajúcich z uzavretej úverovej zmluvy na príslušnom všeobecnom súde, príp. v následnom vymáhaní pohľadávky (priznanej právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím) zákonným postupom v exekučnom konaní.

Z uvedených dôvodov bolo napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdené.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.