KSKE 11 CoE 206/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/206/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511210880 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511210880.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného G. Q. D., s.r.o., J., C. XX, IČO: 35 792 752, proti povinnej R. N., nar. XX.X.Z., bytom E. B. XX, G., o vykonanie exekúcie pre vymoženie 2538,15 € istiny s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu 17Er/2756/2011 - 10, Ex 887/2011 z 18.8.2011 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 887/11 zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor mu 1.8.2011 predložil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a s exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom č. RK-1488/10-MK z 8.9.2010, ktorý bol vydaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. Z. zo 16.2.2007. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia doručil súdny exekútor súdu podnet na preskúmanie exekučného titulu, podnet na rozhodnutie o prípadnom čiastočnom zastavení exekúcie, prípadne aj na rozhodnutie o doklade exekúcie. Žiadosť súdneho exekútora posudzoval podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, tiež podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a zdôraznil, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere mu vyplynulo, že v zmysle bodu 18. zmluvných dojednaní akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Dospel k záveru, že podľa takto formulovanej rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, čo pre povinnú znamená podrobiť sa konaniu vzdialenostne neprijateľnému (viac ako 500 km) pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť a ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech. Takto formulovanú doložku podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r/, § 53 ods. 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokladal za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čo sa prieči aj dobrým mravom a plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom na základe takej rozhodcovskej doložky je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že rozhodnutie vo veci C- 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira sa ako jediné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zaoberalo otázkou výkonu rozhodcovského rozsudku vydaného ohľadne spotrebiteľskej veci a z tohto rozhodnutia jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. Jedným z dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., teda popieranie platnosti rozhodcovskej doložky, avšak žalobca musí dodržať zákonnú lehotu a vymedziť niektorý zo zákonom vymedzených dôvodov. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty povinnou nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie dôvodov v spomenutom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že v dôsledku uvedeného je postup exekučného súdu bez zákonnej opory a je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, a tiež v rozpore s právom EÚ. Odhliadnuc od zásadného nedostatku právomoci exekučného súdu pokladal jeho tvrdenia o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky za právne neopodstatnené a poukázal na čl. 18 ods. 18.1 zmluvy, z ktorého vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca) , ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom a zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď., lebo z obsahu rozhodcovskej doložky je zrejmé, že konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Ak by teda žalobu podával spotrebiteľ, bol by v procesnej pozícii žalobcu a teda jemu by patrilo právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním. Tvrdenia súdu o sťažení prístupu k súdu považoval za nedôvodné, nakoľko rozhodcovské konania sú ex lege písomné, pričom písomná forma konania neznamená žiadny zásah do práv účastníka, nakoľko svoje argumenty môže vždy uplatniť písomne (v žalobnej odpovedi, žiadosťou o preskúmanie rozhodcovského rozsudku a napokon aj žalobou na zrušenie rozhodcovského rozsudku) . Poukázal ďalej na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a na to, že uvedené ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, ale len neplatnosť ustanovenia nútiaceho k rozhodcovskému konaniu. Napokon zdôraznil nevyužitie procesnej možnosti podania návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo v kontexte rozhodnutia vo veci Asturcom bolo kľúčové, a exekučný súd takto nebol oprávnený nahrádzať procesnú pasivitu povinnej svojou aktivitou založenou na argumentácii o postupe ex offo.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p. a uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, lebo je vecne správne.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zák. ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, preto odvolanie z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj cit. zákon ) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 cit. zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Platná právna úprava dáva exekučnému súdu oprávnenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a teda aj pred prípadným vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z toho hľadiska, či nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/ ZRK alebo či nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a či vec je (bola) spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZRK) , keďže súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ZRK je hmotnoprávnym (materiálnym) predpokladom vykonania exekúcie. Ustanovenie § 44 ods. 2 EP ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, a tiež exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom, a tým preveriť splnenie zákonných podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je aj § 45 ZRK - z ktorého súd pri rozhodovaní v danej veci správne vychádzal, ktoré je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a zahŕňa v sebe prieskumný inštitút umožňujúci exekučnému súdu posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, teda posúdiť ho aj čo do jeho vecnej správnosti a určitosti uloženej povinnosti, preto exekučný súd nie je ním v zmysle § 159 O.s.p. viazaný. Táto výnimka vyplýva z osobitnej povahy tohto rozsudku, špecifickosti rozhodcovského konania, ktoré mu predchádzalo a z povahy opravného prostriedku proti nemu, ktorým je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 EP) . Ak rozhodcovský súd nemal právomoc na konanie alebo ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky, ktoré zakladajú jeho zmätočnosť podľa § 40 písm. a/ a b/ ZRK, rovnako ak súd zistí, že plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka, je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, je to dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo zastavenie exekučného konania súdom (ak už došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie) , pričom nie je podstatné, že z týchto dôvodov nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku súdom v konaní podľa § 40 ZRK.

So zreteľom na uvedené, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa v posudzovanej veci konal v súlade so zákonom, pokiaľ posudzoval rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 45 ZRK, a správne aplikoval aj ust. § 44 ods. 2 EP, ktoré zvýrazňuje zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tým, že mu umožňuje uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v takom prípade, ak zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Pri rozhodovaní správne podrobil osobitnej súdnej kontrole rozhodcovskú doložku zakotvenú v úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania z 122.22007, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky založený, a dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je neplatná pre rozpor s

ust. § 53 a nasl. OZ a čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách Občiansky zákonník (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ) príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. Rovnako o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa takejto doložky začal rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože mu neumožňuje samostatne si zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu a výber rozhodcov, ktorí by mali riešiť prípadné spory, ponecháva výlučne na dodávateľa. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. V danom prípade rozhodcovská doložka uvedená v čl. 18 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti oprávneného, nebola osobitne spotrebiteľom (povinnou) vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou úverových zmluvných podmienok oprávneného, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovia vybratí oprávneným pritom boli paušálnym spôsobom zakotvení v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda je zrejmé, že povinní na ich výber nemali žiadny dosah. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodcovská doložka uvedená v čl. 18 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti oprávneného neprijateľná, a tým v zmysle § 54 ods. 5 OZ absolútne neplatná, a nemohla preto založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie majetkových sporov vyplývajúcich z úverovej (spotrebiteľskej) zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán (na základe neplatnej rozhodcovskej doložky) , pre jeho nesúlad so zákonom nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a ním uložené plnenie nemožno považovať za právom dovolené, a preto z tohto dôvodu (pre chýbajúci materiálny predpoklad prípustnosti exekúcie) v súlade s § 44 ods. 2 EP bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie správne zamietnutá.

Keďže odvolacie námietky oprávneného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, odvolací súd uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne.

Oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech, a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.