KSKE 11 CoE 208/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/208/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611206690 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611206690.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného H. B. J., s.r.o., T., E. XX, IČO: 35 792 752, proti povinným 1/ H. E. a 2/ E. E., obom bytom Q. XXX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 728,63 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu 4Er 281/2011-12 zo 6.9.2011 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že súdny exekútor mu dňa 11.5.2011 predložil žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinným spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a s exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom č. XXX/XX/X0 z XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.9.2010 a vykonateľnosť 11.9.2010. Z exekučného titulu zistil, že povinní boli zaviazaní zaplatiť oprávnenému sumu 778,63 € s 9 % ročnými úrokmi z omeškania od 14.6.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 49,79 €. Predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 22.3.2006. Zistil, že povinnému v 1. rade (povinná v 2. rade vystupovala ako spoludlžníčka) bola schválená výška úveru 2.324,24 € a že dňa 14.3.2008 bol povinnému v 1. rade poskytnutý revolving vo výške 1.394,54 €, pričom povinný do vydania exekučného titulu splatil z poskytnutého úveru celkovú sumu 3.377,33 € a nesplatená istina predstavovala sumu 341,23 € a že oprávnený si zo zmluvnej pokuty uplatnil len nárok na zaplatenie pokuty vo výške 50 % z dlžnej istiny úveru vo výške 437,40 €. Zo zmluvy o úvere ďalej zistil, že povinnému v 1. rade bol poskytnutý úver vo výške 37.811,- Sk (1.255,10 €) a tento sa zaviazal splatiť za obdobie 30 mesiacov v mesačných splátkach po 2.334,- Sk (77,47 €) a teda vrátane príslušných poplatkov a úrokov sa zaviazal vrátiť sumu 70.020,- Sk (2.324,24 €) , z čoho zmluvná odmena predstavovala 32.209,- Sk (1.069,14 €) . Žiadosť súdneho exekútora posudzoval podľa § 44 ods. 2,3 a § 41 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tiež podľa § 45 ods. 1 až 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení a ustálil, že úver poskytnutý povinným je spotrebiteľským úverom v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z § 53 Obč. zák. a tiež Smernice rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách dospel k záveru, že pri poskytnutom úvere vo výške 1.255,10 € zmluvná odmena predstavovala 1.069,14 € a dosiahla takto takmer výšku poskytnutého úveru, čo hodnotil ako rozpor s dobrými mravmi a takéto dojednanie zároveň odporovalo Smernici rady Európskej únie č. 93/13 EHS z 5.4.1993. Exekučný titul - rozhodcovský rozsudok teda zaväzoval povinných na plnenie právom nedovolené a odporujúce dobrým

mravom (vymáhaná istina bola nižšia ako výška zmluvnej odmeny) a preto žiadosť o udelenie poverenia zamietol v plnom rozsahu.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho právne závery sú založené na nedostatku právomoci, nesprávnom skutkovom základe a následne aj nesprávnom právnom posúdení. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. Poukázal na to, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu t.j. rozhodcovskému rozsudku, s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu (vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 164/96, R 58/1997) a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Tu sa rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu obmedzuje výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu. Z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní ani v širšom zmysle nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Zastával názor, že posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia sa obmedzuje len na nachádzacie konanie ako také, čo je dané ust. § 35 a § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní k ust. § 159 ods. 3 O.s.p. Zmyslom exekučného konania nie je opätovne preskúmavať rozhodnutie, ktoré sa má vykonať. Preskúmanie exekučného rozhodnutia v kontexte § 45 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (zrejme má byť EP) len znamená, či plnenie, na ktoré zaväzuje rozsudok je možné, dovolené a v súlade dobrými mravmi, a nie či zmluva ako právny úkon je možná, dovolená či v rozpore s dobrými mravmi. Namietal, že postup súdu prvého stupňa, keď sa zaoberal Zmluvou o revolvingovom úvere a posudzoval jej podmienky za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je postupom v rozpore so zákonom, resp. jeho obchádzaním. Exekučný súd totiž z dôvodov už vyššie uvedených nie je oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať (jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní by bolo preskúmanie rozsudku rozhodcom, o čo žalovaní - povinní nikdy nepožiadali alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý rovnako povinní nevyužili) . Exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporového konania dispozičnosť a kontradiktórnosť, vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva preskúmaná. Ochrana spotrebiteľa nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení a principiálnych ustanovení právneho poriadku (v zmysle zásady právo nemožno dosahovať neprávom) , či porušení ust. čl. 46 Ústavy SR. Spojením plnenie priznané exekučným titulom sa teda myslí plnenie vyplývajúce z výrokovej časti rozhodcovského rozsudku, nie zmluva samotná, či plnenie zo zmluvy. Poukázal ďalej na to, že povinnému bol poskytnutý úver v sume 70.020,- Sk a za jeho poskytnutie mu mal zaplatiť zmluvnú odmenu vo výške 32.209,- Sk. Súd podľa jeho názoru nebol kompetentný posudzovať primeranosť výšky odmeny a vôbec nebral do úvahy tú skutočnosť, že zmluvná odmena predstavovala sumu za celé obdobie poskytnutia peňažných prostriedkov (t.j. 30 mesiacov) . S poukazom na znenie nar. vl. č. 238/2008 Z.z. mal za to, že v danom prípade dohodnutá RPMN vo výške 29,04 % neodporovala dobrým mravom a nebola neprimeraná.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Odvolací súd sa v podstate stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len na zdôraznenie správnosti dôvodov uznesenia súdu prvého stupňa s poukazom na odvolacie námietky oprávneného považuje za potrebné dodať:

Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu tzv. ostatnej preventívnej kontroly zákonnosti (v rámci exekučného konania) , podstatou ktorej je preskúmanie, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje udelenie poverenia, kým naopak nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje. V posudzovanej veci nemožno súhlasiť s odvolaním oprávneného v časti, v ktorej namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu zákonom č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, lebo ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje nielen možnosť, ale i povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu tejto žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V nadväznosti na uvedené, keďže v posudzovanom prípade exekučným titulom (§ 41 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov) je rozsudok rozhodcovského súdu, nebolo možné stotožniť sa s odvolaním oprávneného ani ohľadom namietanej obmedzenej možnosti skúmania rozhodcovského rozsudku exekučným súdom, keď exekučný súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým, t.j. bez možnosti zaoberať sa právnym dôvodom judikovaného plnenia, ktorým sa súd môže hoci len obmedzene zaoberať výlučne na základe procesného úkonu - žaloby o zrušení rozhodcovského rozsudku podanej účastníkom konania a bez možnosti preskúmania, či zmluva ako právny úkon je možná, dovolená alebo v súlade s dobrými mravmi. Aj pri výkone exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je totiž potrebné vychádzať z toho, že kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, materiálna právoplatnosť rozhodnutia nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov z nej existujú výnimky. Určenie týchto dôvodov patrí zákonu. Takouto v zákone stanovenou výnimkou je aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút a ustanovuje prieskumnú právomoc exekučného súdu, keď umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie: a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/, alebo c/, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V prípade zistených nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ súd zastaví exekučné konanie aj bez návrhu (ods. 2 cit. ustanovenia) . Jediným exekučným titulom, pri ktorom teda exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, keďže ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dáva exekučnému súdu oprávnenie posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a to posudzovať ho z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. Odhliadnuc od uvedeného, pri posudzovaní exekučného titulu, ktorým nie je rozhodnutie súdu (v rámci skúmania podmienok na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) nie vždy je ustanovená viazanosť len výrokom rozhodnutia, a rozpornosť exekučného titulu so zákonom často nie je tak zjavná, že na ňu možno usúdiť z jednoduchého porovnania výroku titulu s príslušnou právnou normou, v exekučných konaniach na základe rozsudku rozhodcovského súdu sa preto exekučný súd nevyhne skúmaniu zmlúv jednak pre potrebu vyhodnotenia rozhodcovskej doložky, ako aj za účelom posúdenia charakteru právneho vzťahu a z toho vyplývajúceho určenia práva rozhodného na skúmanie súladu samotného exekučného titulu (jeho výroku a niekedy aj odôvodnenia) so zákonom. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo (a povinnosť) preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené jeho výrokovou časťou je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi, preto pokiaľ exekučný súd už v rámci postupu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zistí, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí (čiastočnom zamietnutí) žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zodpovedá zákonu (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) . Z týchto dôvodov neobstoja odvolacie námietky oprávneného týkajúce sa namietanej nesprávnosti postupu súdu prvého stupňa, keď sa zaoberal Zmluvou o revolvingovom úvere uzavretou medzi účastníkmi, ani tvrdeného porušenia zásady sporového konania - dispozičnosti a kontradiktórnosti súdom prvého stupňa vyjadrenej v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola preskúmaná.

Účastníci konania zmluvu o úvere uzavreli v čase, keď Slovenská republika bola už členským štátom Európskej únie (od 1.5.2004) . Odo dňa pristúpenia sa ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov, prijatých orgánmi EÚ a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením, stali záväznými aj pre Slovenskú republiku. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá považovaná za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Už z uvedenej smernice vyplýva, že európske spotrebiteľské právo charakterizuje ochrana slabšej zmluvnej strany (spotrebiteľa) , keďže spotrebiteľské zmluvy sú pre spotrebiteľa vopred pripravené (na predtlačených formulároch) a nie je vytvorený žiaden priestor na dojednanie obsahu zmluvy.

Smernica č. 93/13/EHS bola prebratá do nášho vnútroštátneho práva novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorá zakotvila do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľom pritom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( ods. 4 cit. ustanovenia) .

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (ods. 2 cit. ustanovenia) . Keďže zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou s vopred stanoveným obsahom tejto zmluvy vrátane jej označenia, že je uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka bez individuálneho dojednania jej účastníkov, že ich právny vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom, na právny vzťah účastníkov je potrebné použiť ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľ. Správnosť tohto záveru vyplýva aj zo vzťahu Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka. Keďže Obchodný zákonník ma voči Občianskemu zákonníku postavenie zákona lex specialis , jeho ustanovenia by sa mohli použiť len v rozsahu jeho vlastnej úpravy, kým v ostatnom preň platí všeobecná úprava podľa Občianskeho zákonníka. To znamená pokiaľ aj upravuje zmluvu o úvere, ktorá je svojou povahovou spotrebiteľskou zmluvou a neobsahuje ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, potrebné je aplikovať všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Na povinných ako na spotrebiteľov podľa Občianskeho zákonníka sa teda museli vzťahovať i všetky ustanovenia občianskeho práva v širšom slova zmysle (vrátane ustanovení Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov k nemu upravujúcich prípadné sankcie spojené s omeškaním dlžníka resp. i možnosti požadovať popri pôžičkách, či úveroch aj prípadne iné platby) . Týmto požiadavkám zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi nevyhovuje a preto exekučný titul vychádzajúci z neplatných dojednaní bolo na mieste posúdiť ako zaväzujúci účastníkov rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené.

Žiada sa dodať, že medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách Občiansky zákonník (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ) príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. Rovnako o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa takejto doložky začal rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská

doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože mu neumožňuje samostatne si zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu a výber rozhodcov, ktorí by mali riešiť prípadné spory, ponecháva výlučne na dodávateľa. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. V danom prípade rozhodcovská doložka uvedená v čl. 18 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti oprávneného, nebola osobitne spotrebiteľmi (povinnými) vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou úverových zmluvných podmienok oprávneného, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovia vybratí oprávneným pritom boli paušálnym spôsobom zakotvení v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda je zrejmé, že povinní na ich výber nemali žiadny dosah. Preto podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodcovská doložka uvedená v čl. 18 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti oprávneného neprijateľná, a tým v zmysle § 54 ods. 5 OZ je absolútne neplatná, a nemohla preto založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie majetkových sporov vyplývajúcich z úverovej (spotrebiteľskej) zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán (na základe neplatnej rozhodcovskej doložky) , pre jeho nesúlad so zákonom nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a ním uložené plnenie nemožno považovať za právom dovolené, a preto aj z tohto dôvodu (pre chýbajúci materiálny predpoklad prípustnosti exekúcie) v súlade s § 44 ods. 2 EP bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie správne zamietnutá.

Keďže odvolacie námietky oprávneného neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, odvolací súd uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne.

Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.) .

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.