KSKE 11 CoE 227/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/227/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811203543 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811203543.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného F. I. X., X..H..E.., W., P. XX, IČO: XX XXX XXX, proti povinnej Y. U., bytom U. nad S. XXX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 1.508,40 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu 10Er 322/2011-37 z 18.10.2011 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša so sídlom v Košiciach, Mlynárska 16 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že súdny exekútor mu predložil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a s exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 94/06/10 zo 14.6.2010. Predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žiadosť súdneho exekútora posudzoval podľa § 41, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, tiež podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka a mal za to, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere mu vyplynulo, že v zmysle bodu 18. zmluvných dojednaní bolo ustanovené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Takto formulovanú doložku podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r/, § 53 ods. 5 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pokladal za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čo sa prieči aj dobrým mravom. Z uvedených dôvodov podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že rozhodnutie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira sa ako jediné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zaoberalo otázkou výkonu rozhodcovského rozsudku vydaného ohľadne spotrebiteľskej veci. Z tohto rozhodnutia podľa neho jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. Ako jeden z dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je ust. § 40 ods. 1 písm.c/ zákona č. 244/2002 Z.z., teda popieranie platnosti rozhodcovskej doložky,

avšak žalobca musí dodržať zákonnú lehotu a vymedziť niektorý zo zákonom vymedzených dôvodov. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty povinným nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v spomenutom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. V dôsledku toho postup exekučného súdu je bez zákonnej opory a je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a tiež v rozpore s právom EÚ. Odhliadnuc od zásadného nedostatku právomoci exekučného súdu pokladal jeho tvrdenia o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky za právne neopodstatnené. S poukazom na čl. 18 ods. 18.1 zmluvy podľa neho vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca) , ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Ak by teda žalobu podával spotrebiteľ, bol by v procesnej pozícii žalobcu a teda jemu by patrilo právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním. Tvrdenia súdu o sťažení prístupu k súdu považoval za nedôvodné, nakoľko rozhodcovské konania sú ex lege písomné, pričom písomná forma konania neznamená žiadny zásah do práv účastníka, nakoľko svoje argumenty môže vždy uplatniť písomne (v žalobnej odpovedi, žiadosťou o preskúmanie rozhodcovského rozsudku a napokon aj žalobou na zrušenie rozhodcovského rozsudku) . Poukázal ďalej na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a na to, že uvedené ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, ale len neplatnosť ustanovenia nútiaceho k rozhodcovskému konaniu. Napokon zdôraznil nevyužitie procesnej možnosti podania návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo v kontexte rozhodnutia vo veci Asturcom bolo kľúčové a exekučný súd takto nebol oprávnený nahrádzať procesnú pasivitu povinného svojou aktivitou založenou na argumentácii o postupe ex offo.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, ktoré sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a v ňom vydaný rozhodcovský rozsudok na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže tak byť spôsobilým exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.

Podľa ust. § 45 ods. 1 zák. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. § 45 ods. 2 citovaného zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Vychádzajúc z ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, teda posudzuje rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný. V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu exekučné konanie zastaviť. Zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi a uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) . Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, bolo by nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Aj keď rozhodcovský rozsudok nadobúda účinky rozsudku súdu, zákonodarca však upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymáhalo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Toto ustanovenie v spojení s § 159 O.s.p. určuje, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava v exekučnom konaní na základe § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Uvedené ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní je tak potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Súd teda skúma, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, alebo či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Toto preskúmanie exekučný súd je oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní) , či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinností uložených rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom (stanovisko Ústavného súdu k zásadnej otázke v uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19) . So zreteľom na uvedené, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku správne preto zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zistení, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu.

V danom prípade ide nepochybne o vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ku ktorému záveru exekučný súd dospel po preskúmaní úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a úverových zmluvných podmienok oprávneného, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. Súd prvého stupňa podrobne odôvodnil svoj (správny) záver o povahe zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, vychádzajúc pritom z vyššie uvedených listinných dôkazov, a dospel tiež k správnemu záveru o potrebe aplikovať na daný právny vzťah zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ) . Po posúdení, že daná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, správne sa následne zameral na skúmanie, či táto neobsahuje neprijateľné podmienky. Tento postup zodpovedá ust. § 52 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelmi je obchádzanie tohto zákona, sú neplatné. Odvolateľom vytýkané nesprávne právne posúdenie veci, ak súd posúdil vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a aplikoval na daný vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. neobstojí. V zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky) . To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ) .

V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 OZ) .

Z uvedeného vyplýva, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. Rovnako o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začal rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože mu neumožňuje samostatne si zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na dodávateľa, ktorý vybral rozhodcov, ktorí by mali riešiť prípadné spory. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou úverových zmluvných podmienok oprávneného, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovia vybratí oprávneným pritom boli paušálnym spôsobom zakotvení v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda je zrejmé, že povinní na ich výber nemali žiaden dosah.

Keďže uvedenú neprijateľnú zmluvnú podmienku možno hodnotiť ako nekalú (nemorálnu, neslušnú, neetickú) , správne súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.