KSKE 11 CoE 239/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/239/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806204872 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7806204872.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej M., s.r.o., S., M. XX, IČO: 35 807 598, proti povinnému X. J., bytom M., T. F., o vykonanie exekúcie pre vymoženie 1.942,14 € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 11Er 417/2006-36 z 12.9.2011 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením exekúciu zastavil a oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 58,42 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnená sa návrhom zo 16.7.2006 domáhala u súdneho exekútora JUDr. Petra Cirbesa vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava dňa 2.3.2006 pod sp.zn. SR 0160/06, na základe čoho súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 11.8.2006. Citoval § 251 ods. 4 a § 103 O.s.p., § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. a bol toho názoru, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone a keďže exekučný titul nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný, exekúciu podľa § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil. Poukázal na rozhodcovskú doložku formulovanú v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorej riešenie sporov z predmetnej zmluvy o úvere je možné pred Stálym rozhodcovským súdom alebo alternatívne pred príslušným súdom SR, avšak výber z alternatív je na žalujúcej strane. Podľa názoru súdu prvého stupňa praktickým dôsledkom takéhoto ustanovenia o rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnená podá žalobu na rozhodcovský súd.

Proti uvedenému rozhodnutiu podala oprávnená v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pretože podľa jej názoru v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade poukázala na skutočnosť, že súd prvého stupňa podľa jeho názoru na daný skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. o spotrebiteľských úveroch, pretože v prejednávanej právnej veci povinný nie je spotrebiteľ. Namietala, že účastníkmi bola dojednaná nevýhradná rozhodcovská doložka a tá umožňovala každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. V danom prípade rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní a preto navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Skutočnosti uvedené v odvolaní oprávnenej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Súd prvého stupňa vec posúdil podľa správnych zák. ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolanie oprávnenej z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci) nemožno považovať za opodstatnené.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, vzhľadom na odvolacie námietky oprávnenej, odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody:

Oprávnená v odvolaní vytýkala súdu prvého stupňa, že nesprávne na daný prípad aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách bez toho, aby si ustálil, či fyzická osoba, s ktorou uzavrela zmluvu je skutočne spotrebiteľom a nesúhlasila ani so záverom o nevykonateľnosti exekučného titulu.

V posudzovanom prípade je nepochybné, že podľa zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi dňa 8.7.2005 oprávnená poskytla povinnému peňažné prostriedky vo forme odloženej platby a povinný sa zaviazal ich vrátiť a zaplatiť poplatky za poskytnutie úveru a úroky, povinným v danom prípade je fyzická osoba a oprávnená ani netvrdila, že povinnému bol poskytnutý úver na výkon jeho zamestnania, povolania alebo podnikania.

V ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zák. o spotrebiteľských úveroch) sú negatívnym výpočtom uvedené prípady, kedy sa tento zákon na zmluvy nevzťahuje.

Podľa § 2 zák. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Vzhľadom na ust. § 1 ods.2 zák. o spotrebiteľských úveroch, v ktorom sú negatívnym výpočtom uvedené prípady, kedy sa tento zákon na zmluvy nevzťahuje, súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal zo správneho názoru, že úver poskytnutý povinnému na základe zmluvy o úvere, je spotrebiteľským úverom podľa § 2 zák. o spotrebiteľských úveroch a že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) . Správnosť posúdenia povahy zmluvy o úvere súdom potvrdzuje aj skutočnosť, že oprávnená, ako dodávateľ, pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti uvedenej vo výpise z obchodného registra a že v obdobných prípadoch vystupuje ako dodávateľ opakovane, čo je odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, lebo aplikácia zák. o spotrebiteľských úveroch v právnom vzťahu medzi účastníkmi je odôvodnená prednosťou lex specialis (špeciálneho predpisu) vo vzťahu k lex generalis (Občiansky zákonník, príp. Obchodný zákonník) , čo v praxi znamená, že normy obchodného

práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len v takom prípade, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.

Naviac uzavretá zmluva obsahovala i neplatnú rozhodcovskú doložku a táto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Vydaný rozhodcovský rozsudok na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže tak byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.

Podľa ust. § 45 ods. 1 zák. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. § 45 ods. 2 citovaného zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Vychádzajúc z ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, teda posudzuje rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný. V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu, exekučné konanie zastaviť. Zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Aj keď rozhodcovský rozsudok nadobúda účinky rozsudku súdu, zákonodarca však upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymáhalo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Toto ustanovenie v spojení s § 159 O.s.p. určuje, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava v exekučnom konaní na základe § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Uvedené ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní je tak potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Súd teda skúma, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, alebo či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje

dobrým mravom. Toto preskúmanie exekučný súd je oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní) , či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom (stanovisko Ústavného súdu k zásadnej otázke v uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19) . So zreteľom na uvedené, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku oprávnenej, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní.

Vykonávaný rozhodcovský rozsudok je podľa názoru odvolacieho súdu nulitným právny aktom, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu. V danom prípade, ako už bolo uvedené, ide nepochybne o vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ku ktorému záveru exekučný súd dospel po preskúmaní úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a úverových zmluvných podmienok oprávnenej, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. Po posúdení, že daná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou bolo potrebné zaoberať sa tým, či táto neobsahuje neprijateľnú podmienku. Tento postup zodpovedá ust. § 52 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelmi je obchádzanie tohto zákona, sú neplatné. V zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky) . To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 O.Z.) .

V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ O.Z. neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 O.Z.) .

Podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nachádzajúcich sa na zadnej strane zmluvy uzavretej účastníkmi (bod 17.) všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava (ďalej len rozhodcovský súd ) , ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.) . Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto veci sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. Rovnako o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná

rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože neumožňuje spotrebiteľovi samostatne si zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho tak na dodávateľa, ktorý vopred vybral rozhodcu, ktorý by mal riešiť prípadné spory. Navyše rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou úverových zmluvných podmienok oprávnenej a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Keďže uvedenú neprijateľnú zmluvnú podmienku možno hodnotiť ako nekalú (nemorálnu, neslušnú, neetickú) bolo aj z tohto dôvodu potrebné exekúciu zastaviť.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.