KSKE 11 CoE 3/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806202820 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7806202820.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej K. s.r.o., G., K. XX, IČO: 35 807 598, proti povinnej F. W., nar. XX.X.XXXX, O., G. XXX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 908,19 €, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 11Er/287/2006 - 22 z 21.9.2011 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľákovi so sídlom Mlynská 2, Spišská Nová Ves trovy exekúcie vo výške 44,86 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávnenej a žiadosť súdneho exekútora dňa 26.4.2006 vydal poverenie súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľákovi na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica Notárskeho úradu JUDr. Ondreja Ďuriača N XXXX/ XXX5, NZ XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX zo 26.12.2005. Súdny exekútor dal dňa 21.12.2010 podnet na zastavenie exekúcie na základe § 57 ods. 4 EP, nakoľko zmluva o úvere a exekučný titul bola podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tým súd skúmal, či sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie s poukazom na ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Vychádzajúc z ust. § 41 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku skúmal, či v danej veci existuje spôsobilý exekučný titul. Z predloženej notárskej zápisnice zistil, že na jej spísanie bol povinným v zmluve o úvere splnomocnený Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a tento bol zároveň splnomocnený aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom na exekúciu a povinný udelil súhlas, aby bol splnomocnený advokát zastúpený advokátskym koncipientom prípadne iným zamestnancom advokáta v zmysle zákona o advokácii. Vychádzajúc z § 2 písm. a) , b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. OZ bol toho názoru, že v danej veci išlo o spotrebiteľský úver a to aj napriek tomu, že zmluvu o úvere upravuje aj § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, pretože ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sú pre tento vzťah lex specialis. Podľa názoru súdu prvého stupňa podmieňovanie poskytnutia spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva na účely uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj keď demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok § 53 ods. 3 OZ takúto podmienku neuvádza. Súd prvého stupňa konštatoval aj rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 OZ, ktorý bol daný tým, že advokát, ktorý mal povinného zastupovať bol určený priamo v zmluve veriteľom ( oprávneným) . Vzhľadom na uvedené skutočnosti konal zástupca povinného v rozpore s platnou právnou úpravou, a preto je jeho vyhlásenie pred notárom neplatné v zmysle § 39 OZ a teda notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a o trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorého zaviazal oprávnenú na náhradu trov exekútorovi, keďže zavinila zastavenie exekúcie.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená, navrhla ho zrušiť podľa § 221 O.s.p. a bola toho názoru, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd opätovne posudzoval vec, o ktorej už právoplatne rozhodol, keďže notársku zápisnicu posudzoval už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. K aplikácii § 52 OZ uviedla, že v čase uzavretia zmluvy sa za spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami boli na jednej strane dodávateľ a na druhej spotrebiteľ. Poukázala aj na skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzavretí zmluvy plnomocenstvo odvolať, pričom tak neurobil. Navyše udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal svojich práv, iba rozšíril možnosť uznania záväzku aj na inú osobu. V závere namietala aj výšku trov exekúcie, pri ktorých podľa jej názoru súd pochybil, keď uznal odmenu súdnemu exekútorovi za úkon s názvom vyúčtovanie trov exekúcie , pretože nejde o úkon smerujúci k vymoženiu pohľadávky a ani s ním priamo nesúvisí.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a uznesenie podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Z citovaného ust. § 31 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve predpokladá dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektmi, a to medzi splnomocniteľom na jednej strane a splnomocnencom na strane druhej. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov.

Splnomocnenie, ktoré sa nachádza na tlačive Zmluvy o úvere, je podpísané len zo strany splnomocnenca, pričom podpis povinnej na Zmluve o úvere nemožno považovať za podpis na samotnom splnomocnení. Zmluva o úvere je totiž osobitným dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého vznikol osobitný právny vzťah medzi inými subjektmi, a to medzi spoločnosťou K., s.r.o. ako veriteľom na strane jednej a povinnou na strane druhej. Účastníci tohto právneho vzťahu nie sú teda totožní s účastníkmi právneho vzťahu vzniknutého na základe dohody o plnomocenstve, v ktorej má byť ako účastník konania splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír. Podpis účastníkov na Zmluve o úvere je potvrdením prejavu vôle účastníkov tejto zmluvy vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu.

V notárskej zápisnici ako exekučnom titule teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe a je dostatočným dôvodom pre jej zastavenie. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať.

Oprávnená v odvolaní vytýkala súdu prvého stupňa aj to, že opätovne posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol pri udelení poverenia a bola toho názoru, že udelené plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice netrpí žiadnymi vadami.

V predmetnej veci bol síce súdny exekútor už poverený súdom vykonaním exekúcie, avšak z ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd môže exekúciu zastaviť, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Tomuto

postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pretože v danom prípade exekútor plnenie ešte nevymohol.

Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že splnomocnenie, ktoré udelila povinná v zmluve o úvere je koncipované široko a všeobecne. Povinná splnomocnila tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinná vzdala svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnej bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Zástupca povinnej navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený a to zjavne bez splnomocnenia povinnou, navyše povinnú tým zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemohol mať vedomosť. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, je potrebné považovať ho za neplatné. Súd prvého stupňa tiež poukázal i na rozpor záujmov povinnej a ňou zvoleného zástupcu, s čím sa odvolací súd takisto v plnom rozsahu stotožňuje. Okrem už konštatovaných vád udeleného plnomocenstva je potrebné uviesť i tú zásadnú skutočnosť, že zmluvná voľnosť povinnej pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jej slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je vážne spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca.

Naviac možno skonštatovať, že spísaná notárska zápisnica, aj v hypotetickom prípade platne udeleného plnomocenstva by nebola spôsobilým exekučným titulom. V zmluve o úvere sa zmluvné strany dohodli, že zmluvný vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Je nutné konštatovať nezákonnosť uplatneného nároku oprávnenej aj z dôvodu, že predmetná notárska zápisnica, ktorá je (má byť) exekučným titulom, je v rozpore s ustanovením § 323 ods. 1 ObZ, pretože, ako je zo znenia tohto zákonného ustanovenia zrejmé, písomne možno uznať len určitý záväzok. V čase spísania zmluvy o úvere, v ktorej bolo udelené plnomocenstvo, ktorým sa má v budúcnosti uznať záväzok z úveru, ešte nemohlo byť účastníkom známe právo (záväzok) , ktorého sa vyhlásenie dlžníka malo dotýkať. Platí, že uznanie dlhu je právom dlžníka, nie je jeho povinnosťou. Povinnosťou dlžníka vyplývajúcou mu z platne uzavretej zmluvy o úvere je predovšetkým platiť dohodnuté splátky úveru, určené v zmluve riadne a včas, nesplnením ktorej povinnosti sa dostáva do omeškania a v dôsledku ktorej skutočnosti potom dochádza k zmene v obsahu záväzku. Pokiaľ preto dlžník už v čase uzavretia zmluvy o úvere uznal svoj dlh, ktorý do budúcna mal (mohol) vzniknúť za predpokladu, ak by sa dostal do omeškania so splácaním úveru, s tým, že v čase uznania nemohla byť dlžníkovi známa výška dlhu , teda rozsah jeho omeškania, ako ani to, či vôbec k omeškaniu dôjde; je nesporné, že takýmto úkonom dlžník uznal záväzok (resp. jeho časť) , ktorý v čase uznania neexistoval. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa jeho výška, v tomto čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať a logicky potom nemohla platne ani splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo.

Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí v exekučnej notárskej zápisnici je nevyhnutné, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia. Pokiaľ však exekučný súd zistí formálne, či materiálne nedostatky vykonateľnosti exekučného titulu (v tomto prípade zistený nedostatok týkajúci sa plnej moci) , majúci za následok absolútnu neplatnosť exekučného titulu, je táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom a následne vysloviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku neprípustnosť exekúcie, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno viesť.

Súd prvého stupňa preto správne vzhľadom na uvedené skutočnosti exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil.

Oprávnená v odvolaní namieta aj správnosť výšky trov exekúcie dôvodiac, že súd nesprávne priznal odmenu exekútorovi za úkon označený ako vyúčtovanie trov exekúcie , lebo takýto úkon nesmeruje k vymoženiu pohľadávky. Uvedená odvolacia námietka nie je náležitá, lebo z odôvodnenia uznesenia nevyplýva, že by za takýto úkon (činnosť) , ako ho oprávnená označila, bola priznaná odmena exekútorovi.

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.