KSKE 11 CoE 64/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/64/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011898851 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011898851.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej U.Ť., s.r.o., Q., U. XX, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému D. Š., bytom G. H., o vykonanie exekúcie pre vymoženie 609,44 € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 8Er 2/2004-18 z 1.2.2011 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení a vo výroku o trovách exekúcie.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju, návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávnenej a žiadosť súdneho exekútora zo dňa 29.1.2004 vydal poverenie súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Mihalovi na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N3961/2003, NZ 93850/2003 z 18.10.2003 spísaná na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača. Po doručení návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vychádzajúc z ust. § 41 ods. 1 a 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len EP ) skúmal, či exekúcia je vykonávaná v súlade so zákonom a či v danej veci existuje spôsobilý exekučný titul. Z notárskej zápisnice č. N3961/2003, NZ 93850/2003 z 18.10.2003 súd prvého stupňa zistil, že povinný na jej spísanie v zmluve o úvere z 2.5.2003 splnomocnil ako dlžníka Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, ktorý bol zároveň splnomocnený aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom na exekúciu. Zistil tiež, že povinný neudelil súhlas na úkon zastúpenia splnomocneného advokáta advokátskym koncipientom Mgr. Brunom Žlnayom, ktorý sa zúčastnil spísania notárskej zápisnice na základe substitučnej plnej moci udelenej dňa 2.1.2003 Mgr. Tomášom Kušnírom. Vychádzajúc z § 12 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 132/1990 Zb. platného v čase udelenia plnomocenstva, § 33 ods. 2 a § 33a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ ) dospel k záveru, že udelením plnomocenstva koncipientovi zo strany advokáta Mgr. Tomáša Kušníra došlo k porušeniu ust. § 33a ods. 1 OZ, keďže osoba konajúca za povinného konala bez plnomocenstva pri uzatváraní notárskej zápisnice, a preto podľa § 33 ods. 2 OZ zaviazanou z tohto úkonu sa stala konajúca osoba, a nie povinný. Z toho dôvodu neexistuje spôsobilý exekučný titul na povinnú osobu, preto podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 EP exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súčasne podľa § 44 ods. 8 a 9 EP zamietol žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora z dôvodu neprípustnosti exekúcie a jej zastavenia. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 1 a 2 EP tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal z dôvodu, že účastníci si náhradu trov exekúcie neuplatnili.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená a navrhla ho zrušiť podľa § 221 O.s.p., lebo bola toho názoru, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkala súdu prvého stupňa, že opätovne posudzoval vec, o ktorej už právoplatne rozhodol, keďže notársku zápisnicu posudzoval už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Namietala záver súdu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom pre exekúciu v zmysle platných predpisov a nesúhlasila s tvrdením súdu o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 24 v nadväznosti na § 31 a nasl. OZ, z ktorých vyplýva, že zákon pripúšťa výnimku zo zásady, že ďalšie zastúpenie nie je možné, ktorá (výnimka) umožňuje zástupcovi dať sa zastúpiť ďalším zástupcom, a to len v prípade, ak to dovoľuje právny predpis alebo je to účastníkmi dohodnuté. Takýmto právnym predpisom je napr. ust. § 25 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého sa môže dať advokát v občianskom súdnom konaní zastupovať iným advokátom, prípadne koncipientom (substitúcia) , pričom z ďalšieho zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Poukázala tiež na skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzavretí zmluvy plnomocenstvo odvolať v zmysle § 33b OZ, pričom tak neurobil. Nestotožnila sa ani s názorom súdu prvého stupňa, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška, preto v tom čase povinný nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež nemohol na takéto právo splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra. Uviedla, že z právnych predpisov nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznania záväzku presným číselným vyjadrením. Bola toho názoru, že exekučný súd zásadne nemá oprávnenie preskúmavať v rámci exekučného konania platnosť právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, lebo ak by mal vykonať takéto preskúmavanie veci, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Z uvedených dôvodov sa nestotožnila ani s výrokom súdu, ktorým zamietol návrh na zmenu exekútora a uviedla, že na svojom návrhu naďalej trvá.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu (vo výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora) , proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p. a § 44 ods. 8 EP) , a preto odvolací súd odvolanie oprávnenej proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, ako aj vo výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav, a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na dôvody napadnutého uznesenia.

Oprávnená v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že notárska zápisnica pre jej nesúlad so zákonom nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu a predstavuje tak prekážku postupu exekučného konania a vykonania exekúcie pre chýbajúci hmotnoprávny (materiálny) predpoklad prípustnosti exekúcie. Odvolanie oprávnenej z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci) preto nemožno považovať za opodstatnené.

Námietka oprávnenej, že súd prvého stupňa opätovne posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol pri udelení poverenia podľa § 44 ods. 2 EP, nie je dôvodná. V predmetnej veci súdny exekútor už bol poverený vykonaním exekúcie, avšak táto skutočnosť nebráni zastaveniu exekúcie (na návrh alebo aj bez návrhu) v ktoromkoľvek štádiu konania z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 a 2 EP, teda aj z dôvodu neprípustnosti exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, podľa ktorého súd exekúciu zastaví ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Neobstojí ani námietka oprávnenej, že udelené plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice netrpí žiadnymi vadami.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia (§ 31 ods. 1 OZ) .

Z cit. ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve podľa § 23 OZ medzi splnomocniteľom (zastúpeným) na jednej strane a splnomocnencom (zástupcom) na strane druhej. Ide tu teda o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve (zástupca) oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov.

Splnomocnenie, ktoré sa nachádza na tlačive zmluvy o úvere z 2.5.2003, je podpísané len zo strany splnomocnenca, pričom podpis povinného na zmluve o úvere nemožno považovať za podpis na samotnom splnomocnení. Zmluva o úvere je totiž osobitným dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého vznikol osobitný právny vzťah medzi inými subjektmi, a to medzi spoločnosťou U., s.r.o. ako veriteľom na strane jednej a povinným ako dlžníkom na strane druhej. Účastníci tohto právneho vzťahu nie sú teda totožní s účastníkmi právneho vzťahu vzniknutého na základe dohody o plnomocenstve, v ktorej má byť účastníkom splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír. Podpis účastníkov na zmluve o úvere je potvrdením prejavu vôle účastníkov tejto zmluvy vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu.

V notárskej zápisnici ako exekučnom titule teda chýba nepochybný a relevantný prejav vôle povinného splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia a uznania právneho záväzku v jeho mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe a je dostatočným dôvodom pre jej vyhlásenie za neprípustnú a jej zastavenie. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predmetná notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že splnomocnenie v zmluve o úvere je koncipované široko a všeobecne. Povinný mal ním splnomocniť tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase (kedy záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu ešte neexistoval) odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) v budúcnosti nastanú. Pretože splnomocnenie koncipované v zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, treba ho aj z tohto dôvodu pre rozpor so zákonom (§ 37 ods. 1 OZ) považovať za neplatné.

Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 EP. Podobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí v exekučnej notárskej zápisnici je nevyhnutné, ak má byť vykonateľná, aby tieto boli určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia. Pokiaľ exekučný súd zistí formálne, či materiálne nedostatky vykonateľnosti exekučného titulu (v tomto prípade zistený nedostatok týkajúci sa plnej moci) , majúci za následok absolútnu neplatnosť exekučného titulu pre nesúlad so zákonom, je táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom, a následne pre vyslovenie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 EP neprípustnosti exekúcie a jej zastavenie, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutom výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.) .

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.