KSKE 11 CoE 78/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/78/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208223218 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7208223218.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej N. poisťovňa so sídlom v G., pobočka H., P. námestie 1, H., IČO: 30 807 484, proti povinnej I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Y. č. 6, IČO: 37 264 371, zomr. XX.X.XXXX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 1.266,01 € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 38Er/2979/2008, Ex 255/2008 z 2.2.2012 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením exekúciu zastavil a oprávnenú zaviazal nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Borisovi Gerberymu trovy exekúcie vo výške 52,18 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vydaní poverenia doručil súdny exekútor dňa 30.1.2012 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná zomrela dňa 14.8.2011 a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľky. Súd mal za to, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinnej nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností. V tomto prípade však poručiteľka nezanechala žiaden majetok a dedičské konanie bolo zastavené pre jej nemajetnosť, na základe čoho exekučné konanie voči povinnej zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len EP ) , pretože skutkový stav kvalifikoval ako situáciu, keď majetok povinnej nestačil ani na úhradu trov exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 EP v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd považoval za účelné trovy exekúcie iba vo výške 52,18 €, a nie vo výške 56,62 €, ako to vyčíslil exekútor.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená a navrhla aby súd odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka vyhovel sudca a nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie alebo aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie oprávneným. V odvolaní namietala, že súd mal podľa jej názoru zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, spočívajúci v tom že povinná zomrela a tým stratila spôsobilosť na právne úkony. Exekúcia trvala tri roky a podľa jej názoru súdny exekútor mal dostatok času na vykonanie exekúcie za života povinnej. Poukázala na znenie § 203 EP, podľa ktorého má súd možnosť a nie povinnosť uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému. Podľa jej názoru neprichádza do úvahy použitie § 203 ods. 2 EP, pretože dôvodom na zastavenie exekúcie nie je nemajetnosť povinnej, ale strata spôsobilosti byť účastníkom konania. Ustanovenie § 203 ods. 2 EP nemožno vykladať tak, že povinná stratila spôsobilosť byť účastníkom konania a jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekučného konania, a preto trovy exekúcie jednoznačne znáša povinný. Poukázala na postavenie exekútora ako podnikateľa, ktoré nesie so sebou

riziko nevymoženia trov exekúcie s odkazom na Nález ÚS SR II. ÚS 272/08 a mutatis mutandis Van der Mussele c. Belgicko z 23.11.2008.

Pokiaľ ide o výšku priznaných trov exekúcie namietala priznanie odmeny vo výške 33,19 € a poštovné v sume 12,35 €, lebo ide o už v poradí druhú súdnu exekúciu s opakujúcimi sa úkonmi a zdôraznila, že ohľadne výšky trov je rozhodnutie nepreskúmateľné, lebo nie je náležite odôvodnené.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie je podľa jeho názoru vecne a skutkovo správne, pričom poukázal aj na rozhodnutie č. 18 Občianskoprávneho kolégia NS SR z 23.12.2011, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu dedičského konania z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu nie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, teda z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. V takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený. Vzhľadom na uvedené navrhol rozhodnutie potvrdiť.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolanie oprávnenej z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa ako exekučný súd zaviazal oprávnenú na úhradu trov exekúcie exekútorovi podľa § 203 ods. 2 EP. Uvedený záver súdu t.j. zaviazanie oprávnenej na zaplatenie trov exekúcie exekútorovi je vecne správny a zodpovedajúci aktuálnej rozhodovacej činnosti súdov. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 30. mája 2011, sp. zn. 7M Cdo 5/2011, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov v občianskoprávnych veciach č. 03/2012, pod por. č. 49, vyslovil názor, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP. Iný dôvod zastavenia tu nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného. Z hľadiska postupu v exekučnom konaní ide stále o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel, nakoľko smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. So zreteľom na uvedené, ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.) - ako je to aj v tomto prípade - exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ EP) , ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, teda podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP; v takomto prípade oprávnený znáša trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP.

Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie, na zaplatenie ktorých súd zaviazal oprávnenú, napadnuté uznesenie nie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ako sa oprávnená nesprávne domnieva. Súd prvého stupňa odmenu súdneho exekútora vo výške 33,19 € priznal podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z., ktoré ustanovenie v odôvodnení citoval a aj jeho obsah uviedol. Aplikácia tohto ustanovenia na daný prípad je správna. Ide o paušálnu sumu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (najmenej 33,19 €) . Odôvodnené je aj priznanie náhrady hotových výdavkov exekútora a ani tu odvolací súd z hľadiska vecnej správnosti nezistil žiadne pochybenie súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.