KSKE 11 CoE 8/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11CoE/8/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608208405 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608208405.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného C. G., s.r.o., H., I. XX, proti povinnej G. C., bytom Š., Ž. A., o vykonanie exekúcie pre vymoženie 1.174,09 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu 4Er 267/2008-40 z 24.11.2010 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa ako exekučný súd exekúciu v časti istiny prevyšujúcej sumu 433,18 € (13.050,- Sk) s úrokom z omeškania od 10.1.2007 do zaplatenia vo výške 6% ročne zastavil.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že súdny exekútor na základe poverenia súdu začal exekúciu proti povinnej pre vymoženie istiny 35.370,67 Sk so 6%-ným úrokom z omeškania od 10.1.2007 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 118,- Sk, trov rozhodcovského konania 1.000,- Sk, poplatku za vydanie poverenia 500,- Sk a trov exekúcie, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok č. UD-455/07-MK, ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému 35.370,67 Sk spolu so 6%-ným ročným úrokom od 10.1.2007 do zaplatenia, tiež zmenkovú odmenu vo výške 118,- Sk a náhradu rozhodcovského konania vo výške 1.000,- Sk, z ktorého odôvodnenia zistil, že priznaná istina pozostáva z konečného záväzku dohody uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou, ktorý je tvorený zostávajúcimi nesplatenými splátkami dlhu podľa splátkového kalendára vo výške 21.207,- Sk (703,94 €) neuhradených sankcií podľa čl. 6.3 dohody vo výške 8.482,50 Sk (281,57 €) , neuhradených sankcií zo zmluvnej pokuty podľa čl. 6.2c dohody vo výške 1.068,98 Sk (35,48 €) a mimoriadnej splátky na úhradu konečného záväzku podľa dohody vo výške 4.612,19 Sk (153,10 €) s tým, že ako príslušenstvo bol priznaný aj úrok 6% zo zmenkovej sumy od 10.1.2007 do zaplatenia, odmena vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. 118,- Sk, náhrada trov rozhodcovského konania 1.000,- Sk. Rozhodcovský rozsudok sa opiera o ust. § 558 OZ o uznaní dlhu, § 544 ods. 1, 2 OZ o zmluvnej pokute a § 48 ods. 1 zák.č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon. Konštatoval, že oprávnený spolu s týmto exekučným titulom predložil súdu aj Dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom a na žiadosť súdu postupne aj Zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi pôvodným veriteľom U., a.s. Y. a súčasne oprávneným z 15.10.2005 s prílohou, kartu klienta, prehľad splátok zo strany povinnej a Zmluvu o prenájme zo 16.1.2001, z ktorých zistil, že pohľadávka pôvodného veriteľa voči povinnej bola postúpená oprávnenému 15.10.2005, pričom z prílohy vyplynul aktuálny dlh povinnej k 22.11.2005 vo výške 13.050,- Sk (433,18 €) . Ďalej zistil, že medzi oprávneným a dlžníčkou bola uzavretá Dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, ktorú povinná podpísala 20.7.2006, kde v časti postúpená pohľadávka je výška pohľadávky uvedená sumou 13.050,- Sk, v časti záväzok je však už uvedená suma 16.965,- Sk, tiež zmluvná pokuta 4.242,- Sk a konečný záväzok 21.207,- Sk (703,94 €) . Neoddeliteľnú časť tejto dohody tvoria Zmluvné ustanovenia na jej zadnej strane a že oprávnený v zmysle čl. 7 Dohody vystavil blankozmenku. Z prehľadu

splátok vyplynulo, že po postúpení pohľadávky povinná neuhradila žiadnu splátku. S poukazom na § 45 ods. 1, 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 57 ods. 2, 3 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, EP) po preskúmaní exekučného titulu a všetkých zadovážených dokladov dospel k záveru, že exekučný titul je v rozpore so zákonom a že zaväzuje oprávneného na plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje aj dobrým mravom. Mal totiž jednoznačne preukázané, že oprávnenému ako postupcovi bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa proti povinnej v sume 13.050,- Sk (433,18 €) a preto má oprávnený právo na vymáhanie postúpenej pohľadávky v tejto výške aj s príslušným úrokom z omeškania podľa § 517 OZ a vl.nar. 87/1995 Z.z., t.j. s úrokom z omeškania ročne 6% z dlžnej sumy až do zaplatenia a na tieto úroky má oprávnený nárok od 23.11.2005, pretože ku dňu 22.11.2005 bol už vyčíslený aktuálny dlh povinnej. Rozpor so zákonom aj s dobrými mravmi vzhliadol súd v tom, že oprávnený ako nový veriteľ povinnej uzavrel s ňou Dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, ktorá však podľa jeho názoru nie je dohodou o uznaní dlhu v zmysle § 558 OZ, ale ide vlastne o novú dohodu uzavretú medzi oprávneným a povinnou, ktorá nesie všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ, lebo súčasťou dohody sú totiž zmluvné ustanovenia - určité všeobecné zmluvné podmienky písané drobným písmom v predtlači, na ktoré sa dohoda odvoláva. Z tejto dohody totiž logicky vyplýva, že pôvodný dlh povinnej, ktorý bol vo výške 13.050,- Sk je odrazu vyčíslený na konečný dlh 21.207,- Sk, ktorý sa povinná zaviazala splácať v mesačných splátkach po 590,- Sk, okrem toho v dohode je odvolanie práve na všeobecné zmluvné podmienky uvedené na zadnej strane a nie na pôvodné zmluvné podmienky dojednané v zmluve o pripojení s pôvodným veriteľom povinnej. Je tak podľa názoru súdu protizákonné a aj proti dobrým mravom, keď bola uzavretá zmluva, ktorá má znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak na základe tejto zmluvy povinnej nebolo poskytnuté nič viac, len finančné navyšovanie jej pôvodného dlhu. Takéto podmienky dohody považuje súd za neprijateľné, a preto v časti nad výšku postúpenej pohľadávky so zákonným príslušenstvom musela byť exekúcia zastavená. Pokiaľ oprávnený namietal, že k postúpenej pohľadávke vo výške 13.050,- Sk patrí aj iné príslušenstvo ako zákonný úrok z omeškania, túto námietku neakceptoval, pretože v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávky je k 22.11.2005 jednoznačne vyčíslený aktuálny dlh povinnej vo výške 13.050,- Sk.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že so záverom súdu prvého stupňa, z ktorého vyvodil svoje rozhodnutie nesúhlasí, pretože vymáhaný nárok v danej veci nie je nárokom z dohody, ale zmenkovým nárokom. Mal za to, že nielen v exekučnom konaní, ale ani v základnom konaní súd nemôže jednostranne vstupovať do zmenkového vzťahu, k čomu poukázal na právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení 2CoE 163/2010, že zmenkový právny vzťah je z hľadiska právneho dôvodu jeho vzniku nezávislý od vzniku vzťahu z dohody o uznaní dlhu, či právneho dôvodu, na ktorého základe vznikol uznaný dlh, či niektorý z nárokov z dohody a naopak. V ďalšej časti citoval z odôvodnenia zmieneného uznesenia Krajského súdu v Košiciach 2CoE 163/2010 a konštatoval, že z obsahu napadnutého uznesenia nevyplýva jediný právne relevantný dôvod vzťahujúci sa k právnemu dôvodu judikovaného plnenia a že exekučným súdom sú vznášané námietky výlučne voči zmluvnému vzťahu, teda voči kauze zmenky, pričom takýto postup platné právo ani nepozná, a teda ho pre postup súdu ani nepripúšťa. Skutočnosti týkajúce sa zmenkovoprávnej povahy žalovaného nároku vyplývajú zo samotného exekučného titulu, keď rozhodcovský rozsudok obsahuje v odôvodnení všetky náležitosti týkajúce sa právnej povahy uplatneného nároku, t.j. právny dôvod - zmenka, výška zmenkovej sumy, dátum vystavenia a dátum splatnosti zmenky, osvedčenie, že zmenka spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona, zdôvodnenie postihových nárokov, pričom naviac obsahuje aj odôvodnenie kauzy zmenky. Postup exekučného súdu je zaťažený preto nielen vadami nesprávnych, skutkových a právnych záverov, ale aj porušením abstraktnosti zmenky, základných princípov zmenkového práva. Súd nemal právomoc jednostranne zasiahnuť do zmenkovoprávneho vzťahu účastníkov. Nesúhlasil ani so záverom súdu vo vzťahu k Dohode o uznaní dlhu dôvodiac, že podpisom dohody povinný uznal svoj záväzok voči oprávnenému čo do dôvodu i výšky a zaviazal sa ho uhradiť v lehote 3 dní, tento záväzok mal byť už v čase uzavretia dohody uhradený, to znamená, že dohodou sa záväzok nezaložil. Pre prípad nesplnenia v lehote 3 dní bolo dohodnuté aj zaplatenie zmluvnej pokuty a z tohto dôvodu preto predmetná dohoda nemôže mať objektívne povahu spotrebiteľského úveru. Nesúhlasí tiež s tým, že exekučný súd vyvodil povahu zmluvy len z toho, že súčasťou dohody sú určité všeobecné zmluvné podmienky písané drobným písmom v predtlači , pričom ani zo zák.č. 258/2001 Z.z. a ani z § 52 OZ nevyplýva, že by bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva len preto, že obsahuje určité všeobecné zmluvné podmienky písané drobným písmom v predtlači . Napokon poukázal na to, že exekučný súd v danej veci vydal

poverenie na vykonanie exekúcie už 19.6.2008 a že ku dňu vydania napadnutého uznesenia nedošlo k žiadnej zmene prísl. ust. zák.č. 244/2002 Z.z., na ktoré sa súd odvoláva. Ak súd bez akéhokoľvek zdôvodnenia rozhoduje v proti klade so svojím predchádzajúcim postupom, má tak dôvodné pochybnosti o správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Uplatnil si aj náhradu trov konania v súvislosti s podaním odvolania ustanovenou advokátkou.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a uznesenie podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Ani skutočnosti uvedené v odvolaní oprávnenej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súd prvého stupňa vec posúdil podľa správnych zák. ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolanie oprávnenej z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci nemožno považovať za opodstatnené. Neobstojí ani námietka, že konanie je postihnuté vadou spočívajúcou v nepreskúmateľnosti uznesenia pre nedostatok dôvodov, lebo v odôvodnení uznesenia súd uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa riadil a podľa akých zák. ustanovení (ktorých znenie citoval) vec posúdil. Odôvodnenie uznesenia je preto dostatočné a zrozumiteľné, spĺňajúce náležitosti podľa § 157 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, vzhľadom na odvolacie námietky oprávnenej, odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody:

Oprávnená v odvolaní vytýkala súdu prvého stupňa, že nesprávne aplikoval na daný prípad § 52 a nasl. Obč. zák., ďalej ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len EP ) v spojení s § 45 ods. 1,2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej len ZRK ) a nesprávne postupoval, pokiaľ neaplikoval na právny vzťah medzi účastníkmi príslušné ustanovenia zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, a pokiaľ posudzoval materiálnu stránku rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.

Uvedené námietky odvolateľa právne neobstoja.

Podľa § 45 ods. 1 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, a/ z dôvodov uvedených v osobitnom zákone, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Cit. ust. § 45 ZRK, z ktorého súd prvého stupňa správne vychádzal, je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Zahŕňa v sebe prieskumný inštitút, a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, to znamená že exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol, a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, teda je oprávnený a súčasne povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Z uvedeného vyplýva, ak súd prvého stupňa v danej exekučnej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v ust. § 45 ods. 1 ZRK, treba mať za to, že nekonal nad rámec zákona.

Zo zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak exekučný súd zistí, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, v takom prípade exekučné konanie zastaví.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Súd prvého stupňa správne uzavrel, že Dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ vzhľadom na obsah Zmluvných ustanovení , ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Dohody , a ktoré obsahujú aj tzv. rozhodcovskú doložku (bod 9) , ktorú podľa aktuálnej a už aj ustálenej súdnej praxe možno hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku (jej obsah svedčí v neprospech povinnej, ako spotrebiteľky) .

Napokon neobstojí ani námietka oprávnenej, podľa ktorej súd prvého stupňa na zistený skutkový stav mal aplikovať zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenový a šekový v znení neskorších predpisov. Občiansky zákonník (§ 52 a nasl.) , ktorý súd prvého stupňa na daný prípad správne aplikoval, je vo vzťahu k zákonu č. 191/1950 Zb. predpisom špeciálnym (lex specialis) , preto sa súd správne nezaoberal zmenkou podľa zák. č. 191/1950 Zb., ktorý je predpisom všeobecným (lex generalis) . Naviac v tejto súvislosti sa žiada dodať, že ani nie je zrejmé, že nastali skutočnosti pre aplikáciu bodu 8 Zmluvných ustanovení týkajúcich sa zmenkového vzťahu ( Zabezpečenie ) , lebo oprávnený blankozmenku ani nepredložil a okrem toho, tak na Dohode ako aj Zmluvných ustanoveniach chýbajú podpisy Avala .

Oprávnený v odvolacom konaní nemal úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.) .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.