KSKE 12 CoE 129/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/129/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207201867 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207201867.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: D. zdravotná poisťovňa, a.s., V.: XX XXX XXX, I. XX, H., proti povinnému: Q., s.r.o., V.: XX XXX XXX, naposledy so sídlom H. XX, Y., v konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola I., I. XX, Y., pod sp. zn. EX XXX/XX, o vymoženie 115,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 17.04.2012, č. k. 38Er/175/2007-9, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výrokom, ktorým súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že dňa 29.03.2007 poveril vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora JUDr. V.. Y. I. poverením č. XXXX XXXXXX. Pôvodným oprávneným v konaní bola G. zdravotná poisťovňa, a.s., ktorej právnym nástupcom sa v zmysle zákona č. 533/2009 Z. z. stala D.. V priebehu konania doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol ku dňu 23.03.2010 vymazaný z obchodné registra. Na základe uvedeného súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , nakoľko povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť na práva a povinnosti a aj spôsobilosť byť účastníkom konania. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie mal za to, že nebol daný zákonný dôvod, aby trovy zastavenej exekúcie znášal oprávnený, ktorý zastavenie exekúcie nezavinil a exekúcia nebola zastavená ani pre nemajetnosť povinného, preto súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, pričom poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.08.2010, sp. zn. IV. ÚS 297/10.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa súdneho exekútora súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôvody zastavenia exekúcie a tým aj nesprávne rozhodol o trovách exekúcie za situácie, kedy Exekučný poriadok neupravuje náhradu trov exekúcie v prípade zániku povinného, v dôsledku čoho bolo potrebné na daný prípade použiť analogicky ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v

nadväznosti na zákonný nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie v zmysle ust. § 199 a § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Podľa súdneho exekútora mal súd prvého stupňa exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a úhradou trov zaviazať oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval pri rozhodovaní o zastavení exekúcie, pretože súčasne so zastavením exekúcie mal rozhodovať o priznaní trov exekúcie a nie o ich nepriznaní, nakoľko z Exekučného poriadku nevyplýva, že ak povinný zanikne, súdny exekútor stráca nárok na trovy exekúcie. Za nesprávny považoval aj postup súdu prvého stupňa pri zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/, ktorý jedným rozhodnutím exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Podľa súdneho exekútora rozhodovanie o neprípustnosti exekúcie neprislúcha exekučnému súdu ale súdu všeobecnému. Až po právoplatnosti takéhoto uznesenia môže exekučný súd exekúciu zastaviť. Prvostupňový súd sa týmto postupom neriadil a preto je rozhodnutie o zastavení exekúcie predčasné. Ďalej citoval ust. § 196 a nasl. Exekučného poriadku a viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých súdny exekútor pri výkone svojej činnosti nemá postavenie súkromnoprávneho subjektu, pretože vykonáva činnosť zverenú mu štátom na základe predpisov verejného práva. Súdny exekútor mal za to, že v zmysle ust. § 196 ods. 1 Exekučného poriadku exekútorovi patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, pričom súd je vždy povinný rozhodnúť o trovách exekútora. Možnosť úvahy má súd iba v tom, ktorý subjekt zaviaže na úhradu trov exekúcie, a to v závislosti od toho, aký je dôvod zastavenia exekúcie. Ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v povinnom, zaviaže súd na úhradu trov povinného. Ak však dôvod zastavenia exekúcie spočíva v oprávnenom alebo sú dané dôvody, pre ktoré povinnému nemôže byť uložená takáto povinnosť, je súd povinný tieto trovy priznať exekútorovi a na ich náhradu zaviazať oprávneného. Otázka trov exekučného konania a povinnosť súdu priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi už bola riešená Ústavným súdom SR v náleze sp. zn. II. ÚS 31/04, podľa ktorého nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou SR garantovaného práva. Podľa odvolateľa ak by súd nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v konaní, ktoré vykonával na základe návrhu oprávneného a v jeho prospech, svojou rozhodovacou činnosťou by dospel jednak k výkladu zákona nesúladného s ústavou, ako aj k porušeniu čl. 20 Ústavy SR. Zdôraznil, že trovy exekúcie nepredstavuje len odmena súdneho exekútora, ale aj náhrada hotových výdavkov, ktoré súdny exekútor vynaložil zo svojho majetku na základe objednávky oprávneného. Namietal aplikovanie záverov rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku na daný prípad.

Oprávnený k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu výmazu povinného ako obchodnej spoločnosti z obchodného registra.

Súdny exekútor podaným odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, a to vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie, ako aj vo výroku o trovách exekúcie. Nakoľko však v zmysle ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku je poverený súdny exekútor účastníkom konania len vtedy, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, tento nie je oprávnený na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie. Preto odvolací súd odmietol odvolanie súdneho exekútora v tejto časti podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., nakoľko odvolanie bolo v tejto časti podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

V ďalšom odvolací súd uvádza, že posudzované exekučné konanie sa začalo dňa 24.01.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku) . Po začatí exekučného konania došlo ku dňu 23.03.2010 k výmazu povinného z Obchodného registra Okresného súdu Košice I z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti bez likvidácie na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 12.02.2010, č. k. 27Cbr/72/2009-20, o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196) . Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa odseku 2 veta prvá tohto ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške (odsek 3) .

Ako vyplýva z citovaného ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený hradí trovy exekúcie v prípade, ak k jej zastaveniu dôjde zavinením oprávneného, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

Rozhodnutie o tom, kto znáša trovy exekúcie, teda závisí od dôvodu zastavenia posudzovanej exekúcie. V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 12.02.2010, č. k. 27Cbr/72/2009-20, o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka súd rozhodne o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie, ak zistí, že táto spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny výkon funkcie likvidátora. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 24. novembra 2011, sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 konštatoval, že v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

I keď súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, ktorým v danej veci je strata hmotnoprávnej aj procesnej spôsobilosti povinného, neznamená to, že pri rozhodnutí o trovách exekúcie, nie je možné zohľadniť prípadnú nemajetnost' povinného, ak táto vyplýva z predložených dôkazov. V takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený, nakoľko podľa § 203 ods.

2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, ak súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V tomto súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov povereného súdneho exekútora s prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu a posúdi účelnosť vykonaných úkonov exekučnej činnosti.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.