KSKE 12 CoE 130/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/130/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608212476 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608212476.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: SR - Q. riaditeľstvo Y. zboru v Y., L. 7, Y., proti povinnému: L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, v konaní vedenom u súdneho exekútora J.. T. R., Q. XX, Y., pod sp. zn. EX 1023/08, o vymoženie 132,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 09.03.2012, č. k. 15Er/426/2008-11, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi J.. T. R. trovy exekúcie vo výške 85,51 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie OR PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v K. zo dňa 31.10.2007, č. k. ORP-P-345/DI-07, poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora JUDr. T. R. poverením zo dňa 11.09.2008. V priebehu exekúcie podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie pre zistenú nemajetnosť povinného. Na základe uvedeného súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) . Na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 85,51 eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení do 30.04.2008) v sume 6,64 eur (za úkony výzva povinnému na poskytnutie súčinnosti 15 min, správa o stave exekučného konania 45 min) , z paušálnej odmeny (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení do 30.04.2008) vo výške 59,76 eur (za 18 úkonov exekučnej činnosti, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie údajov z daňového úradu, z obecného úradu, z evidencie motorových vozidiel, zo T. poisťovne Xx, z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny 3x, z obvodného úradu 2x, zo zdravotnej poisťovne, osobné zisťovanie majetku povinného 4x) , z hotových výdavkov v sume 4,86 eur a z DPH v sume 14,25 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda pre nemajetnosť povinného a uviedol, že súdny exekútor opomenul skutočnosť, že v priebehu exekúcie došlo k zániku nároku na vymoženie pohľadávky z dôvodu preklúzie podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. účinného do 31.08.2008. Exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 15.11.2007 a dňa 15.11.2010 došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie. Podľa oprávneného úkony vykonané súdnym exekútorom po tomto dátume boli právne neúčinné a súdny exekútor pochybil, ak naďalej pokračoval v exekúcii, nakoľko na uplynutie prekluzívnej lehoty mal prihliadať zo zákona. Zároveň nesúhlasil ani s uložením mu povinnosti nahradiť trovy exekúcie, keďže oprávnený z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty nielenže nevymohol svoju pohľadávku, ale má znášať aj trovy neúspešnej exekúcie. Tým, kto nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil včas, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, bol povinný.

Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný. Súdny exekútor žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a odmietol odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vo výroku o trovách exekúcie toto zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia.

Odvolací k tomu uvádza, že v zmysle ust. § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné a podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd toto odmietol.

Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196) . Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa odseku 2 veta prvá tohto ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške (odsek 3) .

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Exekučným titulom v konaní je rozhodnutie o priestupku vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Y., Okresným dopravným inšpektorátom v K. dňa 31.10.2007, č. p. ORP-P-345/DI-07. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2007 a stalo sa vykonateľným dňa 15.11.2007. Od tohto dňa začala plynúť lehota na vykonanie exekučného titulu, ktorá uplynula dňa 15.11.2010 (§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení platnom do 31.8.2008) .

V priebehu exekučného konania došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. účinným od 01.09.2008 k zrušeniu pôvodného znenia ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Aj napriek tomu, že v čase uplynutia prekluzívnej lehoty, t.j. dňa 15.11.2010, už zákon o priestupkoch ustanovenie § 88 ods. 1 neobsahoval, odvolací súd zastáva názor, že exekučný titul bolo možné vykonať len v trojročnej prekluzívnej lehote, ktorú upravovalo predmetné ustanovenie. Totižto ak nie je ustanovené inak, posudzuje sa lehota, počas ktorej možno správne rozhodnutie vykonať - ako vlastnosť exekučného titulu - podľa právneho predpisu, na základe ktorého bolo toto rozhodnutie vydané (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.10.2008, sp. zn. 20 Cdo 1802/2007) . Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 14.10.2011, teda až potom, čo sa právo na vymoženie predmetnej pohľadávky prekludovalo a exekúcia sa stala neúčelnou.

I keď súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, neznamená to, že pri rozhodnutí o trovách exekúcie nie je možné vychádzať zo skutočnosti, že v priebehu exekúcie sa prekludovalo právo na vymoženie pohľadávky, a to ešte predtým, ako súdny exekútor zistil nemajetnosť povinného, ako to vyplýva z predložených dôkazov. Na preklúziu práva súd prihliada aj z úradnej moci.

Preto, ak súd prvého stupňa zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda vychádzajúc zo skutočnosti, že k zastaveniu exekúcie došlo pre nemajetnosť povinného, nebol jeho postup správny. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie mal zohľadniť predovšetkým skutočnosť, že primárnym dôvodom neúspešnosti exekúcie bola strata účinnosti exekučného titulu z dôvodu preklúzie práva na vymoženie pohľadávky. Súd prvého stupňa teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Na základe uvedeného odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V tomto opätovne rozhodne o náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora vychádzajúc z vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.