KSKE 12 CoE 145/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/145/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7802899937 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7802899937.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: P. liečebňa F. V. v P., T. XXX, P., proti povinnej: R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, E., v konaní vedenom u súdneho exekútora L.. E. Z., I. dlhá XX, E., pod sp. zn. EX XXX/XX, o vymoženie 195,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 30.03.2012, č. k. 9Er/581/2002-32, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi L.. E. Z., so sídlom I. dlhá XX, E. trovy exekúcie v sume 48,86 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi L.. E. Z., so sídlom I. dlhá XX, E. trovy exekúcie v sume 48,86 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že dňa 13.06.2002 poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora JUDr. E. Z. poverením č. 5808 011821 na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.10.2000, sp. zn. 8C/827/2000. V priebehu exekúcie oprávnený oznámil, že exekúciu navrhuje zastaviť. Vzhľadom na tento prejav oprávneného súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) . Na náhradu trov exekúcie vo výške 48,86 eur zaviazal oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže tento zastavenie exekúcie zavinil. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008) vo výške 26,56 eur (za úkony vypracovanie návrhu zmluvy o vykonaní exekúcie 20 min, vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie Sociálna poisťovňa 2 x 20 min, vypracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie OR PZ 20 min, zisťovanie majetkových pomerov a miesta trvalého pobytu osobne 80 min, vypracovanie oznámenia povinnej o zmene čísla účtu súdneho exekútora 10 min, vypracovanie oznámenia oprávnenému o stave exekučného konania 10 min, vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a priznanie trov exekúcie 60 min) , z paušálnej odmeny (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.) vo výške 6,64 eur (za úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie) , z náhrady hotových výdavkov v sume 7,52 eur (poštovné) a z DPH v sume 8,14 eur. Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony prevzatie a kontrola návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a vydanie upovedomenia o

začatí exekúcie , pretože nemohol priznať hodinovú odmenu za tie úkony exekučnej činnosti, ktoré odmenil paušálnou odmenou. Tiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon lustrácia vlastníctva nehnuteľného majetku povinného prostredníctvom katastrálneho portálu na internete , nakoľko súdny exekútor vykonanie tohto úkonu nepreukázal a odmenu za úkon vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie , keďže sa jednalo o administratívnu prácu, náhrada za ktorú je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Zároveň krátil časový rozsah jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, nakoľko mal za to, že súdny exekútor nemohol na ich vykonanie vynaložiť viac času ako mu zohľadnil súd. Súdnemu exekútorovi nepriznal ani cestovné náhrady vo výške 8,73 eur za pracovné cesty, ktoré boli vykonané v mieste sídla exekútorského úradu, teda v E..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a žiadal uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdiť a vo výroku o trovách exekúcie zmeniť a uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 79,99 eur.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdny exekútor žiadal priznať odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za úkony prevzatie a kontrola návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a vydanie upovedomenia o začatí exekúcie , nakoľko mal za to, že znenie vyhl. č. 288/1995 Z. z. nevylučuje odmeňovanie toho istého úkonu exekučnej činnosti časovou odmenou aj paušálnou odmenou. Trval aj na priznaní odmeny za úkon lustrácia vlastníctva nehnuteľného majetku povinného prostredníctvom katastrálneho portálu na internete , nakoľko prostredníctvom tohto úkonu zistil, že povinná nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Tiež namietal, že súd prvého stupňa sa nesprávne vyporiadal s krátením časového rozsahu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, pretože na úkony zamerané na zisťovanie majetkových pomerov bol skutočne potrebný čas uvedený súdnym exekútorom v časovej špecifikácii. Súdny exekútor žiadal priznať odmenu aj za úkon vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie , ktorý nepovažoval za administratívne práce. Nesúhlasil ani s postupom súdu prvého stupňa, ktorý mu nepriznal cestovné náhrady vo výške 8,73 eur a zdôraznil, že vyhl. č. 2881995 Z. z. neuvádza, že súdnemu exekútorovi nepatria cestovné náhrady za cesty vykonané v mieste sídla exekútorského úradu.

Oprávnený k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že s týmto nesúhlasí a trvá na pôvodnom uznesení súdu prvého stupňa.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní súdneho exekútora proti jeho rozhodnutiu v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a zistil, že odvolanie súdneho exekútora je nedôvodné.

Súdny exekútor podaným odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, a to tak vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj vo výroku o trovách exekúcie. Nakoľko však v zmysle ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku je poverený súdny exekútor účastníkom konania len vtedy, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, nie je oprávnený na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu o zastavení exekúcie. Preto odvolací súd odmietol odvolanie súdneho exekútora v tejto časti podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., keďže odvolanie bolo v tejto časti podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Predmetom odvolacieho konania je ďalej posúdenie zákonnosti priznanej náhrady trov exekúcie súdneho exekútora podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.04.2008 (ďalej len vyhl. ) .

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. v znení do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk) .

Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 25 vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že ust. § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhl. je potrebné vykladať tak, že časová odmena podľa tohto ustanovenia sa priznáva za čas vynaložený na exekúciu ako celok, na rozdiel od paušálnej odmeny, ktorá sa priznáva za každý úkon exekučnej činnosti. Jednotlivé časové úseky, ktoré súdny exekútor vynaloží pri vykonávaní úkonov exekučnej činnosti súd skúma z toho hľadiska, či tieto korešpondujú s požiadavkou účelnosti. Súd vychádza z reálneho času účelne vynaloženého na exekúciu. Ďalej pri aplikácii uvedeného ustanovenia je potrebné vychádzať z toho, že nie je možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou. V opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. V ustanovení § 15 ods. 1 vyhl. sú totižto taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia paušálnej odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhl. s časovou odmenou podľa § 14 ods. 2 vyhl.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení správne poukázal na skutočnosť, že úkony prevzatie a kontrola návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a vydanie upovedomenia o začatí exekúcie nemožno odmeniť časovou odmenou, nakoľko ide o úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie , ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou podľa ust. § 15 ods. 1 vyhl. Náhrada za vykonanie týchto úkonov je premietnutá do paušálnej odmeny a odmeňovanie týchto úkonov podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu aj paušálnou sumou, len z dôvodu odlišného označenia týchto úkonov, by bolo duplicitným priznaním odmeny za jednu činnosť súdneho exekútora.

Odvolací súd podobne ako súd prvého stupňa ďalej nezistil, že súdny exekútor vykonal úkon lustrácia vlastníctva nehnuteľného majetku povinného prostredníctvom katastrálneho portálu na internete , nakoľko v listinách predložených súdnym exekútorom ani v súdnom spise sa nenachádza žiaden záznam o vykonaní tohto úkonu, a to či už vo forme listiny vytlačenej zo stránky katastrálneho portálu

alebo vo forme úradného záznamu datovaného a podpísaného súdnym exekútorom. Nakoľko súdny exekútor vykonanie tohto úkonu nepreukázal, nemožno mu zaň priznať ani odmenu.

Čo sa týka krátenia časového rozsahu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti odvolací súd uvádza, že presné vymedzenie časového trvania týchto úkonov nemožno skutočne preukázať, preto súd prvého stupňa pri jeho určovaní vychádzal predovšetkým zo zaužívanej súdnej praxe a z exekučných spisov iných súdnych exekútorov a odvolací súd sa s týmto krátením stotožňuje.

K odvolacej námietke súdneho exekútora týkajúcej sa nesprávneho priznania odmeny za úkon vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné uviesť, že za exekučnú činnosť možno považovať len tú činnosť súdneho exekútora, ktorá bezprostredne smeruje k uskutočneniu núteného výkonu exekučného titulu. Za takúto činnosť nemožno považovať bežnú administratívnu činnosť súdneho exekútora, ktorá síce súvisí s exekučnou činnosťou ale nesmeruje k výkonu súdneho rozhodnutia. Preto je potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa, že úkon vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je úkonom exekučnej činnosti ale administratívnou prácou, náhrada za ktorú je zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 vyhl.) .

Súdny exekútor tiež vytýkal súdu prvého stupňa, že mu nepriznal cestovné náhrady za služobné cesty vykonané do miesta bydliska povinnej.

Podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Vyhláška č. 288/1995 Z. z. pri stanovení výšky cestovných náhrad ako hotových výdavkov súdneho exekútora odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách. Tento bol zrušený a nahradený zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ktorý upravuje poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z., pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3) , vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor vykonal služobné cesty do miesta bydliska povinnej na adresu Zakarpatská 17, E.. Nakoľko však tieto cesty boli zároveň vykonané v mieste sídla súdneho exekútora, t. j. v meste E., nemožno mu za ich vykonanie priznať náhradu, nakoľko v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách tieto možno poskytnúť len za cestu vykonanú mimo miesta pravidelného pracoviska.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolanie súdneho exekútora proti výroku o trovách exekúcie je v celom rozsahu nedôvodné, preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie v tejto časti podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože súdny exekútor nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.