KSKE 12 CoE 146/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/146/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810201840 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7810201840.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: GE H., a.s., L. 7, L., A.: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnej: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, K., v konaní vedenom u súdneho exekútora E.. F. Z., ul. XX. augusta 2, L., pod sp. zn. EX 448/2010, o vymoženie 1 601,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 11.04.2012, č. k. 9Er/152/2010-28, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., č. XXXXXXX zo dňa 02.10.2009. Na podklade tohto návrhu žiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie 1 601,47 eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty a trov exekúcie. Súd prvého stupňa citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d/ a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Z ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva možnosť a povinnosť súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konanie, ak tento zaväzuje účastníka na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Z predložených dôkazov zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 19.02.2007 uzatvorená úverová zmluva, ktorú posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V bode 5.38 tejto zmluvy, resp. Obchodných podmienok úverových produktov (verzia 2/2006) sa nachádzala rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa strany zmluvy dohodli, že všetky spory medzi nimi vzniknuté predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s. L., A.: XX XXX XXX. Súd prvého stupňa preskúmal rozhodcovskú doložku a zistil, že táto je súčasťou všeobecných úverových podmienok dodávateľa, nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Mal za to, že rozhodcovská doložka bráni spotrebiteľovi podať žalobu na príslušný súd a núti ho uplatňovať, či brániť svoje práva výhradne pred rozhodcovským súdom, na výbere ktorého nemal žiaden vplyv. Tým rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky a preto je podľa ust.

§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky je materiálne nevykonateľný, preto súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a udeliť súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 5.38 Obchodných podmienok pre úver je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách. Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej ak by niektoré z ustanovení zakladalo právomoc rozhodovať spor výlučne v rozhodcovskom konaní, považuje sa takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať aj v občianskoprávnom konaní. Podľa odvolateľa v zmysle tejto dôvodovej správy je rozhodcovská doložka v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v J., sp. zn. 9CoE/18/2010, podľa ktorého pokiaľ pred 01.01.2008 bola uzavretá úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté predo dňom 01.01.2008 z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. To platí aj pre ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré až od 01.01.2008 označilo za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej doložky. Navyše, neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá sama o sebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ale len na vznik práva dlžníka podať žalobu podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. V zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. o odvolaní oprávneného proti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka rozhodol zákonný sudca tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluve o úvere zo dňa 19.02.2007 podľa ustanovení Občianskeho zákonníka účinných od 01.01.2008, vyhodnotenie tejto rozhodcovskej doložky ako neplatnej v celom rozsahu a nedôvodné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom V. cesta 7, L., zo dňa 02.10.2009, sp. zn. 0708264 vydaný rozhodcami E.. E. P., JUDr. E. Novákom a JUDr. P. H..

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. 5.38 Obchodných podmienok úverových produktov (verzia 2/2006) za rozpornú s ust. § 53 ods. 4 písm.

r/ Občianskeho zákonníka, čo oprávnený namietal s poukazom na túto právnu úpravu, ktorá sa stala účinnou až po uzavretí Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 19.02.2007.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") .

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zákon s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ) , išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluvy má teda za následok, že táto podmienka je od počiatku absolútne neplatnou podľa § 53 ods. 5 OZ a preto platí, že strany sa na riešení svojich sporov pred rozhodcovským súdom nedohodli. Absolútna neplatnosť totižto znamená, že na právny úkon sa hľadí, ako keby urobený nebol a tento právny úkon ani nevyvoláva právne následky. Nemožno preto pripustiť výklad, podľa ktorého dôsledkom vyslovenia neplatnosti rozhodcovskej doložky by ostala zachovaná možnosť prejednať spor pred všeobecným súdom alebo rozhodcovským súdom. Pre takýto záver je nevyhnutná existencia platne uzavretej rozhodcovskej doložky, a to v zmysle ust. § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, Obchodné podmienky úverových produktov (verzia 2/2006) , v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto všeobecné obchodné podmienky nie je možné považovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve - zmluve o úvere. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010) .

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, a teda rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe a je dostatočným dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie overenia na vykonanie exekúcie.

Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinná z rozhodcovského rozsudku bola v rozhodcovskom konaní pasívna a nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, princíp vigilantibus iura sripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ (táto skutočnosť nebola v konaní sporná) , nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bol prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.