KSKE 12 CoE 159/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/159/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012898690 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012898690.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Y. obchodná inšpekcia, C. inšpektorát Y. obchodnej inšpekcie so sídlom v U., R. XX, proti povinnému: N. X., spol. s r.o., naposledy so sídlom v X., U. XX, Z.: XX XXX XXX, v konaní vedenom u súdneho exekútora H.. N. J., so sídlom v R., J. XX, pod sp. zn. EX 928/04, o vymoženie 1 659,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 15.05.2012, č. k 38Er/1897/2004-15, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že dňa 07.02.2005 poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora H.. N. J. poverením č. 5803 009228. Dňa 04.05.2012 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Na základe uvedeného súd prvého stupňa podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil, nakoľko povinný výmazom z obchodného registra ku dňu 17.05.2005 stratil hmotnoprávnu spôsobilosť a spôsobilosť byť účastníkom konania. Tiež uviedol, že nie je daný dôvod, aby trovy zastavenej exekúcie znášal oprávnený, ktorý zastavenie exekúcie nezavinil a k jej zastaveniu nedošlo ani pre nemajetnosť povinného, preto súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, pričom poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.08.2010, č. k. IV. ÚS 297/2010-11.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a týmto rozhodnutím bola súdnemu exekútorovi spôsobená škoda. Poukázal na ust. § 196 a nasl. Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle týchto ustanovení súdnemu exekútorovi patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, pričom súd je vždy povinný rozhodnúť o trovách exekútora. Možnosť úvahy má súd iba v tom, ktorý subjekt zaviaže na náhradu trov exekúcie, a to v závislosti od dôvodu zastavenia exekúcie. Ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v oprávnenom alebo sú dané dôvody, pre ktoré povinný nemôže tieto trovy nahradiť, súd je povinný na ich náhradu zaviazať oprávneného. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho ústavou garantovaných práv, a to porušením čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Ak by súd nepriznal súdnemu exekútorovi

trovy exekúcie v konaní, ktoré vykonával na základe návrhu, teda objednávky oprávneného a v jeho prospech, svojou rozhodovacou činnosťou by dospel k výkladu zákona nesúladného s ústavou. Zdôraznil, že trovy exekúcie nepredstavuje len odmena súdneho exekútora, ale aj náhrada hotových výdavkov, ktoré súdny exekútor vynaložil zo svojho majetku. Ak by súd nezaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, mal možnosť priznať súdnemu exekútorovi náhradu trov konania od štátu. V predmetnom konaní však existoval subjekt, a to oprávnený, ktorý si exekučnú činnosť objednal a ktorý by mal znášať trovy tohto konania. Tento pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie musí byť vždy uzrozumený s tým, že môže nastať situácia, že povinný subjekt zomrie alebo zanikne, a preto oprávnený musí predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Toto riziko, ktoré oprávnený nesie, nemožno prenášať na súdneho exekútora.

Oprávnený k podanému odvolaniu uviedol, že nemá námietky proti odvolaniu súdneho exekútora.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade jej zastavenia z dôvodu výmazu povinného ako obchodnej spoločnosti z obchodného registra.

Posudzované exekučné konanie sa začalo dňa 18.08.2004, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku) . Po začatí exekučného konania došlo ku dňu 17.05.2005 k výmazu povinného z Obchodného registra Okresného súdu Košice I , a to a základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.03.2005, č. k. 5K/178/2002-46, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.3.2005 a ktorým súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka N. X., spol. s r.o., U. XX, Košice, Z.: XX XXX XXX pre nemajetnosť dlžníka.

Keďže predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 18.08.2004, je potrebné naň aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31. augusta 2005, nakoľko v zmysle ust. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196) . Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Ako vyplýva z citovaného ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený hradí trovy exekúcie v prípade, ak k jej zastaveniu dôjde zavinením oprávneného alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Rozhodnutie o tom, kto znáša trovy exekúcie, teda závisí od dôvodu zastavenia posudzovanej exekúcie. V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra na základe uznesenia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nemajetnosť povinného. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 26. januára 2012, sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 konštatoval, že v prípade, ak súd zistil nedostatok majetku a konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka zastaví, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

I keď súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, ktorým v danej veci je strata hmotnoprávnej aj procesnej spôsobilosti povinného, neznamená to, že pri rozhodnutí o trovách exekúcie, nie je možné zohľadniť prípadnú nemajetnost' povinného, ak táto vyplýva z predložených dôkazov. V takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený, nakoľko podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, ak súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V tomto súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov povereného súdneho exekútora s prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.