KSKE 12 CoE 239/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/239/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206224759 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7206224759.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, proti povinnému: ANNEX, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Jantárova 31, IČO: 36 199 648, v konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Andreja Dembického, so sídlom v Košiciach, Werferova 1, pod sp. zn. EX 2307/2006, o vymoženie 342,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 02.06.2011, č. k. 39Er/2793/2006-27, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a .

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Andrejovi Dembickému, Werferova 1, 040 11 Košice trovy exekúcie vo výške 27,04 eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 03.10.2006 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie istiny vo výške 342,23 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa 14.07.2006. Súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického vykonaním exekúcie vo veci poverením č. XXXX/XXXXXX zo dňa 16.10.2006. Dňa 31.05.2011 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa z predložených listín zistil, že voči povinnému je vedených viacero exekučných konaní, povinný nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nedisponuje žiadnym speňažiteľným majetkom a na účtoch nemá finančné prostriedky. Na základe uvedeného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c/ a h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekúciu zastavil. Na náhradu trov exekúcie vo výške 27,04 eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Trovy exekúcie pozostávajú z paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 288/1995 Z. z. platnej ku dňu začatia exekučného konania) vo výške 16,60 eur (za úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie) , z náhrady hotových výdavkov (poštovné) vo výške 7,12 eur a z DPH z odmeny vo výške 3,32 eur (20 %) .

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko povinný poukázal v prospech oprávneného dňa 06.11.2006 úhradu vo výške 342,23 eur. Oznámenie o celkovej úhrade zo strany povinného bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 10.11.2006. Toto oznámenie spolu s doručenkou oprávnený priložil k podanému odvolaniu. Ďalej mal za to, že nakoľko povinný dobrovoľne uhradil vymáhanú pohľadávku, súdny exekútor mal možnosť vymôcť trovy exekúcie od povinného, a preto nesúhlasil so zaviazaním oprávneného na náhradu týchto trov.

Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že voči povinnému eviduje päť exekučných konaní, pričom v ďalších štyroch konaniach povinný neuhradil oprávnenému žiadnu splátku, nakoľko od novembra 2006 po vykonaných služobných cestách bolo zistené, že povinný je nemajetný. Súdny exekútor mal za to, že v predmetnom exekučnom konaní vykonal všetky úkony potrebné pre vymoženie trov exekúcie. Nakoľko exekúcia bola v konečnom dôsledku zastavená pre nemajetnosť povinného, trovy exekúcie mal v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znášať oprávnený. Na základe uvedeného žiadal napadnuté uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie potvrdiť ako vecne správne.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní proti jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne neprípustné a čiastočne nedôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či v danej veci bol oprávnený zaviazaný na náhradu trov exekúcie v súlade s ust. § 203 Exekučného poriadku.

Ak oprávnený podal odvolanie aj proti výroku o zastavení exekúcie, a to z dôvodu, že nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného, teda podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, a exekúciu žiadal zastaviť z iného dôvodu, odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Z odvolania oprávneného je zrejmé, že súhlasí so zastavením exekúcie, avšak nestotožňuje sa s dôvodom, pre ktorý bola exekúcia zastavená. V zmysle citovaného ustanovenia je takéto odvolanie, ktoré smeruje len proti dôvodom rozhodnutia, neprípustné, preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., v zmysle ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie prípustné.

Čo sa týka výroku o náhrade trov exekúcie, odvolací súd zistil, že predmetná exekúcia sa začala dňa 03.10.2006, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku) . Podľa oznámenia oprávneného zo dňa 07.11.2006 (doručeného súdu dňa 17.06.2011) , povinný dňa 06.11.2006 poukázal v prospech účtu oprávneného sumu 342,23 eur (10 310,- Sk) , a to v pokladni Sociálnej poisťovne, pobočky Košice. Toto oznámenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 10.11.2006, o čom svedčí doručenka založená v súdnom spise. Následne súdny exekútor pokračoval vo vykonávaní exekúcie, pričom šetrením zistil, že povinný je nemajetný, o čom predložil súdu listinné dôkazy. Na ich základe súd prvého stupňa exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani úhradu trov exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Ako vyplýva z citovaného ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie uhrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia a tieto trovy má znášať oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. §203 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého oprávnený znáša trovy exekúcie v prípade, ak zastavenie exekúcie zavinil alebo ak k zastaveniu exekúcie dôjde z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V posudzovanom prípade bolo predmetom exekúcie vymoženie sumy 342,23 eur (10 310,- Sk) a trov exekúcie, ako to vyplýva z poverenia č. XXXX* XXXXXX zo dňa 16.10.2006. V priebehu exekúcie - dňa 06.11.2006 -povinný uhradil oprávnenému vymáhanú istinu, neuhradené však zostali trovy exekúcie, ktoré mal súdny exekútor právo ďalej vymáhať niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky (§ 200 ods. 3 Exekučného poriadku) , nakoľko aj vymoženie týchto trov bolo predmetom exekúcie. Pri vymáhaní týchto trov súdny exekútor zistil nemajetnosť povinného, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu exekúcie. Aj keď oprávnený s týmto dôvodom zastavenia exekúcie nesúhlasil, v konaní na rozdiel od súdneho exekútora nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Samotné tvrdenie, že povinný mal majetok, nakoľko dobrovoľne uhradil vymáhanú pohľadávku, bez ďalšieho neznamená, že povinný mal majetok, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Z oznámenia zo dňa 07.11.2006 vyplýva len toľko, že pohľadávka oprávneného bola uhradená v pokladni Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, avšak z tohto oznámenia nie je zrejmé, kto tieto peňažné prostriedky oprávnenému hradil a predovšetkým či v tom čase povinný disponoval aj inými finančnými prostriedkami, resp. majetkom, z ktorého by bolo možné uhradiť aj trovy začatej exekúcie.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, podstatným pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie je to, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, pričom podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v takomto prípade má trovy exekúcie znášať oprávnený.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak oprávneného zaviazal nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko oprávnený, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný, nemá právo na náhradu trov v tomto konaní vzniknutých a ostatným účastníkom preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.