KSKE 12 CoE 25/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/25/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7204899281 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7204899281.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: P. s.r.o., Z.: XX XXX XXX, U. XXX, X. Q. J., proti povinnému: W., spoločnosť s ručením obmedzeným, Z.: XX XXX XXX, naposledy so sídlom R. XX, X., v konaní vedenom u súdnej exekútorky H.. J. N., J. XXXX, A., pod sp. zn. EX XX/XX, o vymoženie 9 705,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 28.09.2011, č. k. 39Er/82/2004-27, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil a náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 11.05.2001, sp. zn. 33Cb/553/1999, poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci súdnu exekútorku JUDr. J. N. poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 23.03.2004. Dňa 26.09.2011 doručila súdna exekútorka súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 12.01.2008 ex offo vymazaný z obchodného registra. Na základe uvedeného súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) . V súvislosti s uplatneným nárokom súdnej exekútorky na náhradu trov exekúcie poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.08.2010, sp. zn. IV. ÚS 297/2010 a uviedol, že vzhľadom na výmaz povinného z obchodného registra súd nemohol pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupovať podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a na ich náhradu zaviazať povinného a rovnako nemohol postupovať ani podľa ust. § 203 Exekučného poriadku, keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil a povinný vzhľadom na svoj výmaz z obchodného registra nevlastní žiaden majetok, ktorý by nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Preto súd prvého stupňa rozhodol tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka a žiadala napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietala, že súd prvého stupňa nerozhodol správne o trovách exekúcie v danom prípade, kedy bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra bez likvidácie, teda ako nemajetný. Podľa súdnej exekútorky mal súd prvého stupňa postupovať podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

znáša ich oprávnený. Konanie oprávneného považovala za zavinené aj v tom, že tento podal návrh na vykonanie exekúcie až štyri roky po právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu.

Oprávnený zostal v odvolacom konaní nečinný.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdnej exekútorky v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu výmazu povinného ako obchodnej spoločnosti z obchodného registra.

Posudzované exekučné konanie sa začalo dňa 21.01.2004, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku) . Po začatí exekučného konania došlo ku dňu 12.01.2008 k výmazu povinného z Obchodného registra Okresného súdu Košice I z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka.

Keďže predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 21.01.2004, je potrebné naň aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31. augusta 2005, nakoľko v zmysle ust. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196) . Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Ako vyplýva z citovaného ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený hradí trovy exekúcie v prípade, ak k jej zastaveniu dôjde zavinením oprávneného alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Rozhodnutie o tom, kto znáša trovy exekúcie, teda závisí od dôvodu zastavenia posudzovanej exekúcie. V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra na základe uznesenia súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka súd rozhodne o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie, ak zistí, že táto spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny výkon funkcie likvidátora. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 24. novembra 2011, sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 konštatoval, že v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

I keď súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, ktorým v danej veci je strata hmotnoprávnej aj procesnej spôsobilosti povinného, neznamená to, že pri rozhodnutí o trovách exekúcie, nie je možné zohľadniť prípadnú nemajetnost' povinného, ak táto vyplýva z predložených dôkazov. V takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený, nakoľko podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, ak súdnej exekútorke nepriznal náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V tomto súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov poverenej súdnej exekútorky s prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu a posúdi účelnosť vykonaných úkonov exekučnej činnosti.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.