KSKE 12 CoE 272/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 12 CoE 272/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/272/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206216776 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7206216776.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, proti povinnému: D. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v I., W. XX, zastúpený opatrovníkom B.. A. W., vyšším súdnym úradníkom L. súdu I. I, v konaní vedenom u súdnej exekútorky JUDr. Renáty Ďurkovej, so sídlom v Košiciach, Vrátna 22/A, pod sp. zn. EX 234/06, o vymoženie 1 533,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 14.03.2011, č. k. 39Er/1701/2006-13, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnej exekútorke JUDr. Renáte Ďurkovej, Vrátna 22/A, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 23,90 eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Košice zo dňa 02.12.2005, č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci súdnu exekútorku JUDr. Renátu Ďurkovú poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 07.07.2006. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.03.2011 podala súdna exekútorka podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Nakoľko šetrením bolo zistené, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť, súd prvého stupňa podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekúciu zastavil. Na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorky vo výške 23,90 eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť, exekúciu nezastaviť a súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznať.

Namietal, že povinný ukončil podnikateľskú činnosť dňa 04.06.2007, teda podnikal ešte jeden rok od začatia exekúcie. Jeho príjem z podnikateľskej činnosti bol dostatočný na úhradu pohľadávky a trov exekučného konania, avšak v rámci exekučného konania príležitosť vymoženia pohľadávky oprávneného využitá nebola. V roku 2009 bol povinný krátkodobo zamestnaný ako dohodár u I. S., T. XX, I., Y.: XX XXX XXX. Oprávnený mal za to, že vzhľadom na vek povinného a doterajšie pracovné aktivity je predpoklad, že sa povinný zamestná, opäť začne podnikať alebo nadobudne majetok a bude možnosť uspokojiť pohľadávku oprávneného ako i trovy exekučného konania.

Povinný a súdna exekútorka zostali v odvolacom konaní nečinní.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca podľa § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.

Odvolací súd z predloženého súdneho a exekučného spisu zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 26.06.2006, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Táto v priebehu exekúcie skúmala majetkové pomery povinného a zistila, že povinný sa zdržiava v zahraničí (osobnou návštevou bydliska povinného) , nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla (oznámenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach) , naposledy bol zamestnaný v roku 2004 v spoločnosti O.-B., spol. s r.o. (oznámenie Sociálnej poisťovne) , svoju podnikateľskú činnosť ukončil ku dňu 04.06.2007 (výpis zo živnostenského registra) a nie je vlastníkom nehnuteľného majetku (výpis z portálu katastra nehnuteľností) . Na základe uvedených skutočností súdna exekútorka zistila, že povinný je nemajetný, preto podala podnet na zastavenie exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

Ako je uvedené vyššie, súdna exekútorka v predmetnej veci zisťovala majetkové pomery povinného a konštatovala jeho nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Rozsiahlym šetrením sa nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, Exekučný poriadok predpokladá ako dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/) a prípadné očakávané neskoršie nadobudnutie majetku povinným, ktoré navyše ani nie je podložené relevantnými zisteniami, nezakladá dôvod pre nerešpektovanie tohto ustanovenia.

Tvrdenia oprávneného, že povinný mal dostatok finančných prostriedkov na uhradenie vymáhanej pohľadávky, nakoľko svoju podnikateľskú činnosť ukončil až po začatí exekučného konania, či skutočnosť, že v roku 2009 bol povinný krátkodobo zamestnaný ako dohodár, neboli v konaní preukázané. Oprávnený svoje tvrdenia o majetnosti povinného v priebehu exekúcie nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, naopak, vykonané dokazovanie nasvedčuje tomu, že povinný bol v priebehu exekúcie nemajetný.

Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak predmetnú exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré nemajú žiadne reálne opodstatnenie vychádzajúc zo zistených osobných a majetkových pomerov, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a táto skutočnosť je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.

Oprávnený podaným odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, teda vo výroku o zastavení exekúcie a v tejto súvislosti aj vo výroku o trovách exekúcie. Nakoľko odvolací súd nezistil dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia vo výroku o zastavení exekúcie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) potvrdil napadnuté uznesenie aj vo výroku o náhrade trov exekúcie.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ostatným účastníkom preukázateľne takéto trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.