KSKE 12 CoE 66/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/66/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811206521 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811206521.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: G. Q. D., s.r.o., so sídlom v J., C. XX, W.: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnej: C. D., nar. 05.XX.XXXX, bytom v O., M. XXXX/ X, v konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, so sídlom v Košiciach, Mlynárska 16, pod sp. zn. EX 1619/2011, o vymoženie 618,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 14.09.2011, č. k. 4Er/618/2011-19, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 03.08.2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. C. C. dňa 25.02.2011, č. 142/02/11. Súd prvého stupňa z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 30.09.2008 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá v bode 18.2.1 zmluvných dojednaní tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, obsahovala rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej spory z tejto zmluvy vzniknuté sa mali rozhodovať v písomnom rozhodcovskom konaní pred rozhodcom JUDr. N. O., JUDr. C. T. alebo Mgr. R. T.. Ďalej z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku zistil, že rozhodca bol oprávnený vydať rozhodcovský rozsudok aj bez vypočutia žalovaného a takýto rozsudok zaslať spolu so žalobným návrhom žalovanému, pričom žalovaný mal možnosť podať do siedmich dní od doručenia rozsudku žalobnú odpoveď, čím by došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Na základe uvedeného súd prvého stupňa vyzval súdneho exekútora na predloženie rozhodcovského spisu. Z tohto zistil, že zásielka, ktorej obsahom bol rozhodcovský rozsudok, sa rozhodcovi vrátila s poznámkou, že povinná zásielku neprevzala v odbernej lehote. Uvedené rozhodcovské konanie malo charakter zrýchleného konania , ktorému zodpovedá inštitút platobného rozkazu upravený v Občianskom súdnom poriadku. V zmysle ust. § 172 ods. 1 a § 173 ods. 1 sa platobný rozkaz doručuje účastníkovi do vlastných rúk a náhradné doručenie je vylúčené, čo však neplatilo v uvedenom rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa mal za to, že rozhodca v rámci rozhodcovského konania nepostupoval v súlade s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní a Občianskeho súdneho poriadku o doručovaní písomností, čím došlo k narušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a zásahu do práva povinného na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú

mu čl. 46 Ústavy SR. Na základe uvedeného v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 65,58 eur.

Oprávnený poukázal na znenie ust. § 25 zákona o rozhodcovskom konaní účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré malo dispozitívny charakter a v zmysle ktorého sa strany zmluvy v čl. 18 ods. 18.2.1 písm. g/ zmluvy dohodli na tzv. náhradnom doručovaní písomností. Zdôraznil, že rozhodca v súlade s týmito ustanoveniami povinnej zaslal rozhodcovský rozsudok, avšak táto si zásielku neprevzala v odbernej lehote, preto bolo možné zásielku považovať za doručenú. Postup podľa čl. 18 ods. 18.2.1 písm. a/ a b/ zmluvy, súdom označovaný ako zrýchlené konanie , podľa oprávneného zákon o rozhodcovskom konaní nevylučuje. Ide o podobný postup ako podľa Občianskeho súdneho poriadku pri vydávaní platobného rozkazu či zmenkového platobného rozkazu. Pokiaľ však ide o samotné doručovanie v rozhodcovskom konaní, toto sa spravuje ustanoveniami zmluvy obsiahnutými v rozhodcovskej doložke, ktoré boli v danom prípade s poukazom na ust. § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní dojednané odchylne od zákona. Vzhľadom na uvedené bol oprávnený toho názoru, že rozhodcovský rozsudok bol doručený v súlade s rozhodcovskou doložkou a zákonom o rozhodcovskom konaní, na základe čoho nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia a z predloženého súdneho spisu vyplýva, že oprávnený sa žalobou podanou Slovenskému arbitrážnemu súdu dňa 11.02.2011 domáhal vydania rozhodcovského rozsudku, ktorým by bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 618,20 eur s príslušenstvom z dôvodu, že si nesplnila povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 30.09.2008, č. XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Zmluvné dojednania. V zmysle týchto dojednaní rozhodca bez vypočutia povinnej a bez zaslanie predmetnej žaloby povinnej vydal vo veci dňa 25.02.2011 rozhodcovský rozsudok č. 142/02/11, ktorý doručoval povinnej doporučenou zásielkou do vlastných rúk na adresu Okružná 2141/3, Rožňava. Doručovateľ vykonal prvý pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 14.03.2011 a opakované doručenie dňa 15.04.2011. Nakoľko povinná nebola ani pri opakovanom doručovaní zastihnutá, zásielka bola v ten istý deň uložená na pošte a po márnom uplynutí lehoty vrátená odosielateľovi. Na základe uvedeného považoval rozhodca rozhodcovský rozsudok za doručený a tento opatril doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.

Podľa čl. 18.2.1 písm. a/ Zmluvných dojednaní, výber rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Bez zbytočného odkladu po písomnom potvrdení prijatia ustanovenia za rozhodcu, zašle rozhodca žalobný návrh žalovanému. Rozhodca je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom. Rozhodca je v takomto prípade povinný zaslať rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom žalovanému.

Podľa čl. 18.2.1 písm. b/ Zmluvných dojednaní, žalovaný je povinný sa k žalobnému návrhu vyjadriť formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia žalobného návrhu žalovanému. Po uplynutí tejto lehoty žalovaný nesmie svoju žalobnú odpoveď dopĺňať ani inak meniť. V prípade, že sa žalovaný formou žalobnej odpovede v uvedenej lehote vyjadrí, rozhodcovský rozsudok sa bez ďalšieho zrušuje a rozhodca bude pokračovať v rozhodcovskom konaní. Na základe vykonaného dokazovania rozhodca vydá rozhodcovský rozsudok, ktorý možno preskúmať v súlade s podmienkami uvedenými v čl. 18.2 ods. 18.2.1 písm. f/.

Podľa čl. 18.2.1 písm. c/ Zmluvných dojednaní, v prípade, že sa žalovaný nevyjadrí formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku a žalobného návrhu, uplynutím uvedenej lehoty má rozhodcovský rozsudok pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

Podľa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

Podľa § 172 ods. 1 O.s.p., súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.

Podľa § 173 ods. 1 O.s.p., platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.

Podľa § 174 ods. 1 O.s.p., platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám

za seba (§ 91 ods. 1) . Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

Podľa § 47 ods. 1 O.s.p., do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia účinného do 14.10.2008, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Z porovnania znenia čl. 18.2.1 Zmluvných dojednaní s ustanoveniami § 172 a nasl. O.s.p. vyplýva, že konanie prebiehajúce u rozhodcu JUDr. C. C. pod sp. zn. 142/02/11 malo povahu tzv. skráteného, resp. rozkazného konania, čo v podanom odvolaní nenamietal ani oprávnený. V porovnaní s obvyklým priebehom civilného konania vykazuje skrátené konanie výrazné odlišnosti. Skrátené konanie sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez dokazovania, len na základe tvrdení žalobcu. Za splnenia zákonných podmienok umožňuje rozhodnúť o žalobe rýchle a efektívne, bez vypočutia žalovaného. Takéto konanie však nemôže byť na ujmu žalovanému, ktorému je z tohto dôvodu poskytnutý osobitný prostriedok súdnej ochrany, a to podanie odporu. Včasné podanie odporu s odôvodnením má za následok zrušenie platobného rozkazu vydaného v skrátenom konaní.

Predpokladom pre využitie práva žalovaného na podanie odporu je riadne doručenie platobného rozkazu žalovanému do vlastných rúk, bez možnosti náhradného doručovania. Riadne doručenie platobného rozkazu žalovanému predstavuje náležitú garanciu, aby sa žalovaný dozvedel o konaní, v ktorom je voči nemu uplatňovaný nárok na splnenie peňažného záväzku. Týmto procesným prostriedkom sa napĺňa dodržiavanie zásady rovnosti účastníkov konania (§ 18 O.s.p.) , ktorá je vlastná aj rozhodcovskému konaniu.

Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Zásada rovnosti strán v konaní sa prejavuje vo vytváraní rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach sa v konaní rozhoduje. Táto zásada je zakotvená v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR (všetci účastníci sú si v konaní rovní) a obdobne v čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. V zmysle tejto zásady musia stáť účastníci konania pred súdom v rovnakom postavení bez toho, aby bola jedna alebo druhá strana akokoľvek procesne zvýhodňovaná a obom stranám sporu musia byť dané rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

Zásada rovnosti účastníkov predstavuje aj interpretačné pravidlo, v zmysle ktorého sa všetky normy procesného práva musia vykladať v súlade s touto zásadou, predovšetkým ak ide o postavenie účastníkov, priebeh konania alebo dokazovanie. Preto aj ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní je potrebné vykladať tak, aby bola zachovaná zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

Rozhodcovské konanie je právnym prostriedkom mimosúdneho riešenia sporov a jeho efektívnosť spočíva v rýchlom a hospodárnom vyriešení sporov tam, kde to umožňuje zákon a kde spory účastníkov nemusí nevyhnutne prejednávať súd v občianskom súdnom konaní. V porovnaní s občianskym súdnym konaním sa vyznačuje väčšou flexibilitou, nižšími trovami konania a neformálnym prístupom. Preto aj právna úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní je stručnejšia a predpokladá podporné použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku na situácie, ktoré tento zákon neupravuje (§ 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní) .

Uvedené je potrebné aplikovať aj na posudzovaný prípad, kedy došlo k vydaniu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu bez toho, aby sa žalovaný - povinná - dozvedela o konaní, v ktorom je voči nej uplatňovaný nárok na splnenie peňažného záväzku, a to len z dôvodu, že ust. § 25 zákona o rozhodcovskom konaní nepamätá na doručovanie písomností v tzv. skrátenom konaní. Interpretácia ust. § 25 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorú uviedol oprávnený v podanom odvolaní a podľa ktorej pre prípad doručovania rozhodnutí v skrátenom rozhodcovskom konaní sa možno dohodnúť na doručení konečného rozhodnutia spolu sa žalobným návrhom aj prostredníctvom inštitútu náhradného doručovania, je v hrubom rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania platnou tak pre občianske súdne konanie ako aj pre rozhodcovské konanie. Dôsledkom takejto interpretácie je skutočnosť, že pri náhradnom doručovaní konečného rozhodnutia vo veci spolu so žalobným návrhom sa žalovaný nielenže nedozvie o takomto konaní, ale je mu aj odopretá možnosť brániť sa proti konečnému rozhodnutiu vo veci podaním žalobnej odpovede alebo žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Preto aj v posudzovanom prípade je potrebné mať za to, že rozsudok vydaný v tzv. skrátenom rozhodcovskom konaní sa spolu so žalobným návrhom doručuje do vlastných rúk žalovaného a náhradné doručenie je vylúčené.

Keďže v danom prípade takýto rozsudok spolu so žalobným návrhom nebol žalovanej doručený do vlastných rúk a rozhodca vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodcovskom rozsudku len na základe fikcie doručenia, konal v rozpore so zákonom a v rozpore so zákonom bola dohodnutá aj rozhodcovská doložka uvedená v čl. 18.2.1 Zmluvných dojednaní, ktorá svojimi účinkami narúša rovnosť účastníkov rozhodcovského konania a ako taká je v rozpore s ust. § 172 a nasl. O.s.p. Preto rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Na základe vyššie uvedeného odvolaciemu súdu neostalo nič iné, ako si osvojiť závery súdu prvého stupňa a konštatovať, že odvolacie námietky oprávneného boli nedôvodné. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa má za to, že rozhodca v rámci rozhodcovského konania nepostupoval v súlade s ustanovením zákona o rozhodcovskom konaní a Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ ide o doručovanie písomností a práve pre nedodržanie procesného postupu došlo k narušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a vstupu do práva povinnej, ktoré je jej garantované na základe Ústavy SR.

Z týchto dôvodov odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. toto ako vecne správne potvrdil.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ostatným účastníkom preukázateľne takéto trovy nevznikli, preto odvolací sú rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva.

Rozhodnutie bol prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.