KSKE 12 CoE 76/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/76/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806204541 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7806204541.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Kalvárska 2, Nitra, proti povinnému: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, V., v konaní vedenom u súdnej exekútorky JUDr. Beáty Boncsekovej, ul. Királya 12, Komárno, pod sp. zn. EX 122/06, o vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného, súdnej exekútorky a spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, Bratislava proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 07.01.2011, č. k. 12Er/397/2006-24, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil a povinného zaviazal zaplatiť exekútorovi trovy konania vo výške 21,71 eur do desiatich dní od právoplatnosti tohto uznesenia a vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti návrh exekútora na priznanie trov exekúcie zamietol.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh na pripustenie zmeny účastníka v tomto konaní zamietol, exekúciu zastavil, povinného zaviazal zaplatiť exekútorovi trovy konania vo výške 21,71 eur do desiatich dní od právoplatnosti tohto uznesenia a v prevyšujúcej časti návrh exekútora na priznanie trov exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že na základe žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 07.11.2005, poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci súdnu exekútorku JUDr. Beátu Boncsekovú poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 09.08.2006. V priebehu exekúcie podal súdny exekútor podnet na zmenu oprávneného, nakoľko došlo k postúpeniu vymáhanej pohľadávky z oprávneného na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., ktorá so vstupom do konania súhlasila. Súd prvého stupňa citoval ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 a uviedol, že v predmetnej veci prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky uplynula dňa 23.11.2008. Preto súd prvého stupňa zamietol návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného a exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) . Na náhradu trov exekúcie vo výške 21,71 eur zaviazal povinného v zmysle ust. § 196 Exekučného poriadku. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008) vo výške 6,64 eur (za úkony vyhotovenie predvolania / výzvy na vyhlásenie o majetku, postúpenie oznámenia o postúpení pohľadávky a návrh na zmenu účastníka) , z paušálnej odmeny (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.) vo výške 6,64 eur (za úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie) , z DPH z odmeny v sume 2,66 eur a z náhrady hotových výdavkov v sume 5,78 eur (poštovné) . Súd prvého stupňa zároveň krátil čas vynaložený na priznané úkony, nakoľko vzhľadom na ich náročnosť ich vykonávanie nemohlo presiahnuť priznaných 20 min. Tiež nepriznal súdnej exekútorke odmenu za úkony vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia,

vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie a vyhotovenie časovej špecifikácie, štúdium spisu, keďže vykonanie týchto úkonov odmenil paušálnou odmenou, resp. išlo o administratívne práce, náhrada za ktoré je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Podobne súdnej exekútorke nepriznal odmenu za úkon zisťovanie majetku povinného cez katastrálny portál, nakoľko k jeho vykonaniu došlo po zániku práva oprávneného.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, súdna exekútorka a spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, Bratislava.

Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, ak exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku v spojení s ust. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Zdôraznil, že prekluzívna lehota na vymoženie predmetnej pohľadávky by v prípade, ak by nedošlo k vypusteniu citovaného ust. § 88 ods. 1 zo zákona, uplynula dňa 23.11.2008. Vzhľadom však na absenciu intertemporálnych ustanovení zákona o priestupkoch upravujúcich situáciu, kedy bol exekučný titul vydaný pred dňom 01.09.2008 a posledný deň lehoty na vymáhanie pohľadávky (prekluzívnej lehoty) uplynul po 01.09.2008, je nutné vykladať ust. § 88 zákona o priestupkoch tak, že ak trojročná prekluzívna lehota podľa tohto ustanovenia uplynula pred 01.09.2008, je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. No v prípade, ak koniec lehoty pripadol po dátume 01.09.2008, nie je možné postupovať podľa zákona o priestupkoch a exekúciu zastaviť. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Z rovnakých dôvodov podala odvolanie aj spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. a žiadala napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súdna exekútorka mala v podanom odvolaní za to, že podľa súčasnej právnej úpravy nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Tiež nesúhlasila s postupom súdu prvého stupňa, ktorý jej nepriznal trovy v celej uplatnenej výške a úkony vyčíslil podľa predpokladaných minút, ktoré boli účelne vynaložené na exekúciu. Zároveň sčítal časy trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, čo bolo v rozpore so závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.04.2006, sp. zn. 2 M Cdo 16/2005. Podľa súdnej exekútorky každý úkon exekučnej činnosti trval najmenej jednu hodinu. Poukázala na to, že súd prvého stupňa jej nepriznal odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za úkony vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia a vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie , ktoré súdna exekútorka podľa zákona musela vykonať a ktoré si nemožno zamieňať s úkonmi podľa ust. § 15 vyhl. č. 288/1995 Z. z. odmeňovaných paušálnou odmenou. Tiež žiadala priznať odmenu za úkon vyúčtovanie trov exekúcie a zisťovanie majetku povinného lustráciou na katasterportáli a daň z pridanej hodnoty aj z náhrady hotových výdavkov. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách zmenil a priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie vo výške 66,14 eur.

Oprávnený k podaným odvolaniam uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. týkajúcej sa dôvodov zastavenia exekúcie. Nakoľko napadnutým uznesením nebol zaviazaný na náhradu trov exekúcie, nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k odvolaniu súdnej exekútorky.

Spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi dôvodmi uvedenými oprávneným a súdnou exekútorkou v podaných odvolaniach, a to v časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie.

Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného, súdnej exekútorky a spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. proti jeho rozhodnutiu v

zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že im nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného, súdnej exekútorky a spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolania smerujú proti uzneseniu a potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie.

Účastníci konania nesúhlasili so zastavením exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, nakoľko mali za to, že na predmetné konanie sa nevzťahuje ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) , výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.

V posudzovanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 10.07.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku) . V tomto čase bolo účinné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA XXXXXXX, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, bol vydaný dňa XX.XX.XXXX a 15-dňová lehota určená na zaplatenie pokuty uplynula dňa XX.XX.XXXX. Od tohto dňa začala podľa vtedajšieho znenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. plynúť lehota na vykonanie rozhodnutia, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX.

V priebehu exekučného konania došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. účinným od 01.09.2008 k zrušeniu pôvodného znenia ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Aj napriek tomu, že v čase uplynutia prekluzívnej lehoty, t.j. dňa 23.11.2008, už zákon o priestupkoch ustanovenie § 88 ods. 1 neobsahoval, odvolací súd zastáva názor, že exekučný titul bolo možné vykonať len v trojročnej prekluzívnej lehote, ktorú upravovalo predmetné ustanovenie. Totižto ak nie je ustanovené inak, posudzuje sa lehota, počas ktorej možno správne rozhodnutie vykonať - ako vlastnosť exekučného titulu - podľa právneho predpisu, na základe ktorého bolo toto rozhodnutie vydané (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.10.2008, sp. zn. 20 Cdo 1802/2007) .

Teda ak v posudzovanom prípade prekluzívna lehota určená na vykonanie exekučného titulu začala plynúť dňa 23.11.2005, jej koniec pripadol na dátum 23.11.2008 a od tohto dňa právo priznané exekučným titulom zaniklo bez ohľadu na to, že v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty došlo k zrušeniu zákonného ustanovenia, ktoré upravovalo jej plynutie.

Na základe uvedeného potom súd prvého stupňa rozhodol správne, ak exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, preto odvolací súd toto uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Pokiaľ oprávnený, súdna exekútorka a spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. podali odvolanie aj proti výroku, ktorým súd zamietol návrh na zmenu účastníka konania, podaním odvolania došlo k zrušeniu tohto výroku v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. a o tomto návrhu mal opätovne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.

V zmysle ust. § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa ust. § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

V zmysle ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

V zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.) , rozhodnutie sa podaným odvolaním zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Vyššie citované zákonné ustanovenie nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhoduje o návrhu na zmenu účastníka exekučného konania. Preto proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd vyhovie návrhu na zmenu účastníka konania, ale ani proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd takýto návrh zamietne, nie je prípustné odvolanie. V danom prípade uznesenie, ktorým súd návrh na zmenu účastníka zamietol, vydal vyšší súdny úradník a keďže proti takémuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, podaním odvolania sa rozhodnutie v tejto časti zo zákona zrušilo a opätovne mal o tomto návrhu rozhodnúť sudca. Pretože podaním odvolania proti tomuto výroku došlo k zrušeniu uznesenia súdu prvého stupňa v tejto časti zo zákona, odvolací súd nemal o čom rozhodovať. Vzhľadom na to, že exekúcia už bola zastavená, je návrh na zmenu účastníka bezpredmetný a nebude o ňom rozhodovať už ani sudca súdu prvého stupňa.

Predmetom odvolacieho konania je aj posúdenie zákonnosti priznanej náhrady trov exekúcie súdnej exekútorky podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.04.2008 (ďalej len vyhl. ) .

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. v znení do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu

jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk) .

Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 25 vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že ust. § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhl. je potrebné vykladať tak, že časová odmena podľa tohto ustanovenia sa priznáva za čas vynaložený na exekúciu ako celok, na rozdiel od paušálnej odmeny, ktorá sa priznáva za každý úkon exekučnej činnosti. Jednotlivé časové úseky, ktoré súdny exekútor vynaloží pri vykonávaní úkonov exekučnej činnosti súd skúma z toho hľadiska, či tieto korešpondujú s požiadavkou účelnosti. Súd vychádza z reálneho času účelne vynaloženého na exekúciu. Pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. je preto určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje. Sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenie odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky je v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.05.2007, 1 M Cdo 7/2006) .

Ďalej pri aplikácii uvedeného ustanovenia je potrebné vychádzať z toho, že nie je možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou. V opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. V ustanovení § 15 ods. 1 vyhl. sú totižto taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia paušálnej odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhl. s časovou odmenou podľa § 14 ods. 2 vyhl.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení správne poukázal na skutočnosť, že úkony vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia a vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie nemožno odmeniť časovou odmenou, nakoľko ide o úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie , ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou podľa ust. § 15 ods. 1 vyhl. Náhrada za vykonanie týchto úkonov je premietnutá do paušálnej odmeny a odmeňovanie týchto úkonov podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu aj paušálnou sumou, len z dôvodu odlišného označenia týchto úkonov, by bolo duplicitným priznaním odmeny za jednu činnosť súdneho exekútora.

Čo sa týka úkonov vyhotovenie predvolania / výzvy na vyhlásenie o majetku a postúpenie oznámenia o postúpení pohľadávky a návrh na zmenu účastníka konania , odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zaužívanou súdnou praxou krátil časové trvanie týchto úkonov a následne správne spočítal tieto časové trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Právny názor súdnej exekútorky, podľa ktorej pri určovaní odmeny súdneho exekútora nemožno sčítať časové úseky jednotlivých úkonov exekučnej činnosti bol súdnou praxou prekonaný.

K odvolacej námietke súdnej exekútorky týkajúcej sa nesprávneho priznania odmeny za úkon vyhotovenie časovej špecifikácie, štúdium spisu odvolací súd uvádza, že za exekučnú činnosť je potrebné považovať tú činnosť súdneho exekútora, ktorá bezprostredne smeruje k uskutočneniu núteného výkonu exekučného titulu. Za takúto činnosť nemožno považovať bežnú administratívnu činnosť súdneho exekútora, ktorá síce súvisí s exekučnou činnosťou ale nesmeruje k výkonu

súdneho rozhodnutia. Preto je potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa, že úkon vyhotovenie časovej špecifikácie, štúdium spisu nie je úkonom exekučnej činnosti ale administratívnou prácou, náhrada za ktorú je zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 vyhl.) . Správne rozhodol súd prvého stupňa aj v časti týkajúcej sa úkonu zisťovanie majetku povinného prostredníctvom katasterportálu , keďže tento úkon bol vykonaný až po preklúzii práva na vymoženie pohľadávky a teda bol neúčelný.

Dôvodná nie je ani námietka súdnej exekútorky týkajúca sa nesprávnej výšky dane z pridanej hodnoty.

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného od 1. septembra 2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa vyššie citovaného ust. § 196 EP účinného od 1. septembra 2005 patrí súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. To znamená, že len odmena súdneho exekútora sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty a túto nemožno vypočítať a priznať aj z ďalších trov exekúcie, pretože by to bolo v rozpore so zákonnou úpravou obsiahnutou v Exekučnom poriadku.

Uvedené platí aj pre posudzované konanie, ktoré sa začalo dňa 21.07.2006 a na ktoré sa v časti rozhodovania o trovách exekúcie aplikuje ust. § 196 Exekučného poriadku účinné do 30. novembra 2006 (§ 240 Exekučného poriadku) . Preto súd prvého stupňa rozhodol správne, ak o daň z pridanej hodnoty zvýšil len odmenu súdnej exekútorky.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolanie súdnej exekútorky proti výroku o trovách exekúcie je v celom rozsahu nedôvodné, preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie aj v tejto časti podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko títo ich náhradu nežiadali.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.