KSKE 13 CoE 118/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/118/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011898812 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011898812.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: W. depozitár cenných papierov SR, a.s., IČO: XX XXX XXX, ul. XX. augusta X/A, Y. proti povinnému: J., a.s., M.: XX XXX XXX, X. 4, U., v konaní o vymoženie 3.734,89 eur s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie vedenom pred súdnym exekútorom D.. Z. J., U. 2, P.O.Y. XXX, Y. pod EX XXX/XX, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11.1.2010, č.k. 34Er/1069/2003-15, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvého stupňa ) uznesením zo dňa 11.1.2010, č.k. XXEr/XXXX/ XXXX-XX (ďalej len uznesenie ) zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi D.. Romanovi J. trovy exekúcie vo výške 20,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 28.8.2003 poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci D.. Z. J. dňa 30.10.2003. Dňa 14.12.2009 doručil oprávnený súdnemu exekútorovi podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko súdny exekútor vykonaným šetrením zistil, že povinný nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť predmetom výkonu exekúcie. Na základe toho súd prvého stupňa exekúciu uznesením zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok ) . Na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 20,50 eur zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Trovy exekúcie pozostávajú z paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b) , ods. 3 v spojení s § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška ) vo výške 13,28 eur za 4 úkony exekučnej činnosti á 3,32 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie výzvy na poskytnutie súčinnosti, doručenie príkazu na začatie exekúcie) , z dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH ) vo výške 2,52 eur a z náhrady hotových výdavkov vo výške 4,55 eur (poštovné) . Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon: zaevidovanie návrhu v trvaní 60 min, nakoľko tento úkon súdneho exekútora je administratívnym úkonom a náhrada za tento úkon je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Taktiež súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony: vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia v trvaní 60 min, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 60 min a vypracovanie výzvy na zaplatenie a vyhlásenie o majetku v trvaní 60 min, pretože za tieto činnosti mu bola priznaná paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v spojení s § 15 vyhlášky a jej priznaním by došlo k duplicitnému priznaniu náhrady trov exekúcie. Tiež súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za administratívne

potreby vo výške 6,64 eur, nakoľko v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Náhradu DPH priznal súd prvého stupňa z odmeny súdneho exekútora, nakoľko podľa § 196 Exekučného poriadku sa o DPH zvyšuje len odmena súdneho exekútora.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa čo do výroku o náhrade trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorým žiadal, aby odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu tak, ako si ju vyčíslil, t.j. v sume 59,90 eur.

V odvolaní proti uzneseniu súdny exekútor namietal, že súd prvého stupňa protizákonne nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko úkony exekučnej činnosti nie je možné stotožňovať s administratívnou prácou, ktorá je napr. zaevidovanie pošty, zalepovanie obálok, chodenie na poštu za účelom jej preberania a odoslania, nakoľko tieto úkony sú vyhotovované a doručované súdu, oprávnenému a povinnému a sú opatrené pečiatkou a podpisom súdneho exekútora. Zaevidovanie prípadu do exekútorského registra nie je administratívnu prácou, nakoľko exekútor je povinný register viesť a exekúciu nemožno vykonávať bez toho, aby bola zaregistrovaná v ručnom alebo elektronicky vedenom registri. Ďalej súdny exekútor uviedol, že tým, že súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a vypracovanie výzvy na zaplatenie a vyhlásenie o majetku, nerešpektoval znenie vyhlášky, nakoľko spojil nespojiteľné časti odmeny exekútora pri zastavení exekúcie podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Odmena exekútora má dve časti, ktoré sa určujú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a (nie alebo) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Preto ani nie je možné, aby duplicita vôbec nastala. Zároveň súdny exekútor uviedol, že súd mu nepriznal administratívne náklady v sume 6,64 eur s odôvodnením, že ide o administratívny úkon a podľa § 25 vyhlášky je náhrada za tento úkon zahrnutá v odmene exekútora. Súdny exekútor namietal, že súd by mal rozlišovať pojmy ako administratívne práce a administratívne náklady, ktoré boli vynaložené na nákup vecí ako papier, obálky, spisové obaly atď.. V závere odvolania súdny exekútor žiadal, aby odvolací súd v rámci hotových výdavkov v časti poštovného túto položku navýšil o sumu 1,30 eur, ktoré predstavujú náklady na zaslanie odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom tohto odvolacieho konania je výrok o trovách exekúcie, pričom súdny exekútor ani oprávnený v odvolaní nenapáda povinnosť oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ale napáda ich výšku.

Podľa § 27a vyhlášky, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 28.8.2003 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku) . Preto podľa § 27a vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk) .

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a/ získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d/ doručenie exekučného príkazu,

e/ doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f/ doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g/ každé zisťovanie bydliska povinného,

h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i/ každé zisťovanie účtu povinného, j/ každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 25 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdny exekútor v podanom odvolaní namietal nepriznanie časovej odmeny za úkony: zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a vypracovanie výzvy na zaplatenie a vyhlásenie o majetku a taktiež nepriznanie administratívnych nákladov.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je potrebné vykladať tak, že časová odmena podľa tohto ustanovenia sa priznáva za čas vynaložený na exekúciu ako celok, na rozdiel od paušálnej odmeny, ktorá sa priznáva za každý úkon exekučnej činnosti. Jednotlivé časové úseky, ktoré súdny exekútor vynaloží pri vykonávaní úkonov exekučnej činnosti súd skúma aj z toho hľadiska, či tieto korešpondujú s požiadavkou účelnosti. Súd preto vychádza z reálneho času účelne vynaloženého na exekúciu.

Ďalej pri aplikácii uvedeného ustanovenia je potrebné vychádzať z toho, že nie je možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou. V opačnom prípade by

došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. V ustanovení § 15 ods. 1 vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia paušálnej odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky s časovou odmenou podľa § 14 ods. 2 vyhlášky.

Dôvodná nie je námietka súdneho exekútora týkajúca sa nepriznania odmeny za úkon zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie . Odvolací súd k tomu uvádza, že za exekučnú činnosť je potrebné považovať tú činnosť súdneho exekútora, ktorá bezprostredne smeruje k vykonaniu núteného výkonu exekučného titulu. Za takúto činnosť nemožno považovať bežnú administratívnu činnosť súdneho exekútora, ktorá síce súvisí s exekučnou činnosťou, ale nesmeruje k výkonu súdneho rozhodnutia. Preto je potrebné zdôrazniť, že uvedený úkon nie je úkonom exekučnej činnosti, ale administratívnym úkonom, náhrada za ktorý je zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 vyhlášky) .

Ďalej má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa v uznesení správne uviedol, že úkony vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia , vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a vypracovanie výzvy na zaplatenie a vyhlásenie o majetku nemožno odmeniť časovou odmenou, nakoľko ide o úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie , doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného , ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou podľa § 15 ods. 1 vyhlášky. Náhrada za vykonanie týchto úkonov je premietnutá do paušálnej odmeny a odmeňovanie týchto úkonov podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu aj paušálnou sumou len z dôvodu odlišného označenia týchto úkonov, by bolo duplicitným priznaním odmeny za jednu a tú istú činnosť súdneho exekútora.

Odvolací súd preskúmal aj nepriznanie administratívnych nákladov súdnemu exekútorovi a zistil, že vynaloženie týchto výdavkov nebolo súdnym exekútorom hodnoverne preukázané. Navyše, ani § 22 ods. 1 vyhlášky nepredpokladá náhradu týchto výdavkov, nakoľko svojím charakterom ide o výdavky vynaložené na administratívne práce. Náhrada za administratívne práce je zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 vyhl.) , preto analogicky nemožno priznať súdnemu exekútorovi ani náhradu za materiál vynaložený na tieto práce.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Celkovo teda trovy súdneho exekútora predstavujú v zmysle § 26 vyhlášky sumu 20,50 eur, ktorá pozostáva z odmeny vo výške 13,28 eur podľa § 14 ods. 1 písm. b) , ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a) , b) , c) a j) vyhlášky, a to za štyri úkony á 3,32 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie a 1 x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného) , z hotových výdavkov vo výške 4,55 eur podľa § 22 vyhlášky (poštovné) a z 19% DPH vo výške 2,52 eur (19 % zo sumy 13,28 eur) .

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol súdny exekútor neúspešný a oprávnenému a povinnému preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto podľa § 224 a § 142 O.s.p. odvolací súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi, oprávnenému a povinnému ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.